Referendumdum

Slovo referendum je rovnako nejasné, ako mnohé iné s ktorými sa denne stretávame. O sémantike, teda o obsahovom význame slova, sa nášmu školskému systému ani nesníva. Preto si každý človek, tobôž politik môže význam naplniť vlastným obsahom. Potom môže tvrdiť, že referendum je najzakladanejšie právo občana vyjadriť svoju vôľu súčasne s výrokom, ale iba ak to mne, mojej strane, môjmu ministrovi, mojej vláde vyhovuje.

Príklady sú poruke. Skrátenie volebného obdobia je protiústavné, ale bez neho by sa súčasná, ani niektoré predchádzajúce vlády nedostali k moci.

Občan má právo nazrieť do každej zmluvy uzatvorenej štátom, ale iba keď sa to vládnym úradníkom hodí. V ideálnom prípade sa neodbytný záujemca k zmluve dostane, no dôležité časti sú začiernené.

Poslanec v zmysle daného sľubu hlasuje slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, ale iba ak nie je v rozpore s líniou strany. Potom platia iné, evidentne protiústavné pravidlá.

Viem o čom hovorím. Neodškriepiteľná pravda je, že referendum je skutočne veľmi dôležité právo, ktoré by malo umožniť občanom, ovplyvniť smerovanie politiky štátu, korigovať moc úradníkov, rozhodovať o ich výmene a celkom logicky aj o skrátení volebného obdobia nehodným poslancom. Nič, čo je v záujme a kuprospechu občanov, by v dobre organizovanom a ako sa u nás na kopaniciach hovorí, frendy štáte nemalo byť zakázané. Vedia to v Amerike aj v Nemecku, keď nie len hovoria, ale aj konajú podľa hesla náš štát na prvom mieste. Naopak. Všetko, čo znižuje životnú úroveň, či ohrozuje akúkoľvek bezpečnosť, musia mať občania možnosť ovplyvniť. Tomu má slúžiť inštitút referenda.

Až sem je všetko jasné. Problém je iba v už spomínanej sémantike. Aby bolo každému jasné čo ideme referendom získať, čomu ideme zabrániť, čo bude deň po referende, čo sa stane ak sa dostaví viacej ako polovica občanov s právom voliť a aspoň polovica z nich vyjadrí súhlas s otázkou. A naopak, čo sa stane ak prevládne apatia občanov a neprídu k urnám v dostatočnom počte. Mali by sme byť oboznámení s dobrými aj nebezpečnými stránkami sily zvanej referendum. Mali by nás oboznámiť so všetkými plusmi aj mínusmi. Prehovoriť by mali jazykovedci, právnici aj politici. Zjednotiť názor by si mali sudcovia, prokurátori policajti, hasiči, lekári najmä však občania. Referendum je zapeklitá vec. Môže byť ako oheň. Preto musí mať mantinely nad slnko jasnejšie. Pritom moja celoživotná skúsenosť hovorí, že u nás je všetko iba tak do polovice. Výborná myšlienka, dobrý úmysel, lákavá predstava, jasný sľub, Švajčiarsko. A bum. Tridsať rokov a … .

Náuka o slove referendum absentuje. O tom žiadna. Preto som váhal či mám ísť k referendu a podporiť ho. Nejasností je viacej ako dosť. Za súčasný, všestranne katastrofálny stav sú zodpovední tí, ktorých platíme a ktorí sa majú o naše blaho starať. Nestarajú sa. Preto je nepravdepodobné, že budú stáť pred mikrofónmi a kamerami. Plnohubí politici by mali diskutovať, argumentovať, objasňovať. Najmä však by mali nabádať občanov, aby v sobotu 21. januára nelenili a išli vysloviť súhlas s uvedením teraz už dúfam nespochybniteľne definovaného zákona o práve občanov vyjadriť sa v referende a vložiť ho do ústavy tak, aby bol nadovšetko.

Príznačné je aj ticho „našich“ médií. Nevolajú, nepozývajú, nesťažujú sa, nekričia. Nevieme koho vyzvali, koho pozvali, kto ochorel, kto odcestoval na plánované rokovanie, kto len odmietol. Ide o skutočnú kauzu, ktorú všetky politické strany, všetci lídri, ba takmer každý politik sľuboval. Je pravda, že to robili iba pred voľbami. Je to takpovediac predvolebný evrgrín. Aj vyjadrenie prezidentky k hlasovaniu je príznačné. Ani ryba, ani rak skôr naopak. Ju chápem. Má to ťažké. Podľa vlastných slov občanom nerozumie a komu prezidentuje nevie, alebo tiež nechce odkryť.

Zákon o referende je na stole 30 rokov rovnako ako štát. Tiež má výročie a má rovnaký ohlas u nami platených, ako narodeniny medúzy. Strašidelné ticho. To ohlušujúce ticho ma presvedčilo. To, že nestoja a nediskutujú ma presvedčilo. Prečo je to tak? Lebo trafené husi sa boja aj zagágať. Ak my, občania spoznáme silu referenda, odhalíme slabiny politikov, budeme konať. Kto už by chcel behať na verejnosti s odhalenými slabinami.

Teraz sa pôjdem vyjadriť iba k tomu, že sa budem môcť vyjadriť. Ak môj názor bude v zhode s väčšinou, vec ku ktorej sa vyjadrím zmením. Toto právo bude už konečne nespochybniteľne vytesané do najdôležitejšej zbierky zákonov. Úspešným referendom si otvoríme dvere (v ideálnom prípade) ku skutočnej moci bez klamárskych, úplatných, bez všetkého zlého schopných nie len politikov, ale aj ostatných nami platených úradníkov. Možno získame aj silu odvolať a postaviť pred oko a ruku zákona.

14. január 2023