Ortodoxia + heterodoxia = katolicita

Zmätok v matke cirkvi je aj preto, že jeden pápež niečo zákáže a iný to povolí. Jednoduchší katolíci sú doľakaní aj preto, že im nemá kto vysvetliť zdanlivý zmätok v doktríne. Posledný pápež nás opakovane varuje, že je to choré až trápne mať iba panický strach pred niečim novým, správať sa strnulo, ak sa kolegiálne  diskutuje o niečom novom či vidieť v nejakej pastoračnej úprave či pokuse o zmenu iba ohrozenie, akoby nám kostolný strop už išiel spadnúť na hlavy…

Napr. expápež Benedikt XVI zakázal podávať sv.prijímanie politikom, čo po poučení podpisujú propotratovú agendu, s ktorou ako súkromné osoby sa napr. nestotožňujú, ale nebojujú proti rozhodnutiu väčšiny v kongrese či parlamente. Pápež František im sv. prijímanie šokujúco povolil. A napísal, že stačí im “odev viery” ako podmienka. S týmto liberálnym postojom určite nesúhlasia iba štyria biskupi, čo sa verejne ozvali. Niečo podobné sa stalo aj s vakcínami poškvrnenými bunkovými líniami z potratených detí, ktoré Akadémia pre život v r. 2005 za sv. pápeža Jána Pavla II. používať zakázala, a dnes je to zrazu primoderne zrazu a prekvapivo povolené.  

Z Vatikánu sme boli dlhé stáročia zvyknutí na konzervatívne vyjadrovanie. Revolúcia pápeža Františka priniesla aj liberálnejšie aplikovanie etiky. Slabší vo viere ho obviňujú kôli tomu až z kacírstva. Miernejší kritici ho spájajú z liberálnymi vplyvmi slobodomurárov. Iba asi tých inteligentnejších napadne, že každá zásada má aj nejaké výnimky. A že jezuitská prešibanosť nemusí byť vždy na zahodenie.

Katolicita znamená ohlasovať aj etický ideál , ale aj mať pochopenie pre väčšinu, ktorá podlieza vysokú morálnu laťku. Do nich si zvykli fanatici pyšne kopať ako do odpadu. Boli tzv. ortodoxnými v histórii bez milosrdensva  ” skartovaní” . František sa ich zastal. Jeho postoj je neraz byť akoby jedným z nich a pokúša sa neodsudzovať ich neideálnosť. Mal by ešte dodať ku tejto svojej heterodoxii, že to neznamená, že ortodoxia svätých pápežov už prestala existovať alebo že vôbec neplatí. Kresťanskú školu viery netvoria iba jednotkári, ako to tvrdili bludári donatisti vo 4 storočí. 

Ku kompletnosti nám treba ohlásiť ideálne zásady. Ale treba nám mať pochopenie pre výnimočné situácie. Ak sme spoločenstvo, tak sa napomínajme, ak by niekto podľahol pokušeniu robiť z osobnej výnimky celoplošnú zásadu pre všetkých.

Zmätok majú menej inteligentní, čo sú zvyknutí iba poslúchať rozkazy zhora a vykonávať ich ako automaty. Dnešné vedenie vo Vatikáne nás učí viacerými heterodoxnými vyjadreniami pápeža trocha viac rozmýšľať a učiť sa presne rozlišovať. To je pre lenivcov ťažké ako výstup na Gerlach. Nenáhliť sa ani s posudkami ani z rozsudkami. Po stáročiach ortodoxných pápežov nám nebo zoslalo aj toho, kto má pochopenie pre tých inaksituovaných, ktorí sa nám nevošli do pravovernej šablónny a boli buď upalovaní alebo vytisnutí dlhodobo  na okraj nezáujmu.

Kritici pápeža, ktorí strašne trpia pri niektorých jeho postojoch a pastoračných novotvaroch, by si mali pri pripomínaní ortodoxných verzií z Katechizmu, trocha viac premeditovať, či ku katolickej ortodoxii náhodou nepatrí aj doplňujúca alternatívna heterodoxia. Ak s ňou niekto začne preháňať, ako sa to stalo pp Františkovi, keď povolil sv. prijímanie Bidenovcom, slušne ho treba napomenúť ako to urobili 4 biskupi aj s ďalšími, že toto už je nebezpečný vrajpastoračný vrajmilosrdný topprešľap. A mali aj dodať, že kto dáva takého extrémne povolenky spolupáchateľom spoločenských zvrhlostí, bude za to pohoďáctvo + veľké pohoršenie aj spoluzodpovedný. A tí, čo si chcú zachovať napr. v tomto bode ortodoxnejší a jednoznačne odvážnejší a charakternejší postoj, majú právo na výhradu vo svedomí a sv.neposlušnosť. Ako napr. biskup z Portorika D. F. Torres, ktorý hájil spravodlivú slobodu v očkovaní a odstavili ho mimo oficiálnu službu. Či podobne “odmenený” horlivý protipotratový kňaz Frank Pavone.  Ide totiž nie o predčasný dôchodok, ale zabitie ich stavovskej cti. Osud im nadelil milosť posledného miesta v matke cirkvi a blahoslavenstvo prenasledovania. Za dôležité kresťanské hodnoty, nie za delikty, čo je asi viac než povýšenie za kardinálov z nebeskej optiky.

Ak normálnosť absentuje, a miesto duchovného boja za ortodoxiu použijeme vrajpastoračný pacifizmus, potom príde alergická reakcia a komunikovanie kyjakom. Tí mocichtivejší v cirkvách si urvú právo napr. nenávistne fyzicky či verbálne kameňovať tých inakzmýšľajúcich. Nezabiješ zrazu neplatí, tiež si nájdu veľmi podlo a prešibane na to nejakú “výnimku” z Desatora.. Ako pri fakepandemy, zrazu sa zrušia všetky Ustavy sveta, a poďme mlátiť občanov hlava nehlava a rvať im do žíl, čo len chceme, však? A to je už druhý Vianočný sviatok  strieda ten prvý. Z betlehemskej nehy sme zrazu v pohanskom praveku…

Ten zdanlivý babylon v cirkvi a vraj strašidelná doktrinálna apostáza je asi viac v mnohých nedovzdelaných  vystrašených hlavách než kdesi reálne vonku. Čím má niekto osobný problém  intenzívnejší, tým viac ho nanucuje ostatným. A keď sa mu to nedarí, tým agresívnejšie sa ho snaží nanútiť všetkým. Ak sa hrá na tuhého katolíka, tak je už stuhnutý. Ešte naň nedorástol. Mal by ísť miesto nervóznej hyperakvivity  radšej niekde do karantény hlbšieho sebazamyslenia.