Tri otázky

Viem, život každého občana demokratického štátu je v rukách jeho najvyššieho správneho orgánu – parlamentu. Ako kvalitne pracuje parlament, tak umne parlamentom zostavená vláda štát riadi a tak dobre, alebo zle sa majú občania. Ten náš, súčasný, ale aj tie predchádzajúce vlády, nám život veľmi neosladili. Skôr naopak. Jeden by povedal – ideme od desiatich k piatim – čo nepredali to nechali rozkradnúť a iba čas ukáže či nesmerujeme k mínus piatim. Preto ma potešilo, keď som stretol známeho spisovateľa, publicistu, najmä však študovaného politológa. Veď kto už sa v tejto problematike môže vyznať lepšie a poradiť, ako rozhľadený politológ, okrem môjho starkého, ale ten mi už neodpovie.

Žijúceho odborníka som zastavil a položil som mu tri jednoduché otázky.

Otázka: Poznáte štát, v ktorom vládnu politické strany a občania sú spokojní? Štát, v ktorom neštrajkujú zamestnanci letísk, školstva, učitelia, pracovníci dopravy, poľnohospodári, potravinári? Štát, ktorý myslí aj na slabých a odkázaných? Štát, ktorý prosperuje a občania sú spokojní a neboja sa o svoju budúcnosť?

Odpovedal: To je zložitá otázka a odpoveď je diskutabilná.

Ja som tú krátku, lakonickú odpoveď pochopil tak, že nepozná, ale vzhľadom ku svojim skúsenostiam, by vedel nájsť tisíc dôvodov ako mám porozumieť postupným krokom a neprestávajúcemu vývoju. Ako je potrebné zlepšovať prácu v modifikovaní parlamentu a zapojení čo najširšieho počtu občanov do volieb a ich snahe starostlivo vyberať kandidátov. Ako je potrebné sa volieb zúčastniť, lebo je neskoro po voľbách horekovať a lamentovať. Ako iba voliči majú prostredníctvom svojich kandidátov blaho štátu vo svojich rukách. Krátka odpoveď, ale s doširoka otvoreným koncom.

Otázka: Poznáte štát, ktorý bez sily politických strán, bez monetárnej základne v extrémne krátkom čase občanom zabezpečil potraviny, mal prosperujúcu zahraničnú politiku, fungujúce školstvo, elektrifikoval dediny, budoval cesty, staval železnice, rozvíjal priemysel, pritom živil, šatil, ubytoval a vyzbrojil stopäťdesiat tisícovú armádu a ku koncu svojej existencie mal vo svojej mene aj strieborné mince? 

Odpoveď: Viem kam mierite, ale to je nebezpečná cesta.

Aj túto odpoveď so pochopil. Bola hodna vzdelaného a rozhľadeného politológa.

Otázka: Myslíte si, že by stálo za úvahu a verejnú diskusiu hľadanie cesty od tej prvej možnosti k tej druhej?

Odpoveď: Prepáčte, už ma volajú, musím ísť.

Aj túto odpoveď som pochopil. Ďakujem, že ste sa unúvali už jeho chrbát nepočul.

5. decembra 2022