Zaužívalo sa v slovníku časti politikov, že za vraždy dvoch mladých ľudí je zodpovedná najsilnejšia vládna strana. Je to obyčajný rezultát vytvorený bývalou opozíciou a dnešnou vládnou koalíciou. Tú druhú dvojvraždu v spomínanej súvislosti však politici, dnešní protestujúci ani novinári nespomínajú. Nevidím rozdiel medzi dvojnásobnou vraždou a dvojnásobnou vraždou. Obe majú prvky popravy s ranami istoty. Odsudzujem oba skutky rovnako. Ale v druhom prípade sa špeciálna prokuratúra rýchlo poponáhľala prekvalifikovať vraždu ako terorizmus. Nie som právnik, ale terorizmus vyzerá trochu inak, ako zastreliť dvoch ľudí.
Objavili sa informácie o tom, že to nebola vražda z nenávisti, ale zo žiarlivosti. Nech ma teraz kritici neberú za slovo. Vysvetlím prečo. Ak by chcel strelec kynožiť túto pre neho nenávidenú komunitu, neuspokojil by sa iba s dvoma obeťami. A ak neboli nablízku viac ako dvaja homosexuáli, mohol počkať na ďalších, aby zanechal po sebe viac obetí. Bol to evidentne osamelec, o ktorého pláne nikto nevedel, tak mal dosť času na realizáciu odporného činu. No, evidentne mu išlo len o týchto dvoch a nič viac. Prenikli informácie o tom, že vrah bol partnerom jedného z dvoch zastrelených, aj keď jeho otec homosexualitu syna vylučuje. On neverí ani tomu, že jeho syn je vrah. Pre neho je iba obeť. Keď som sa pozeral na jeho pohyby pri streľbe (ak to je vôbec on pre nekvalitné zábery z kamery!) a na jeho fotografie, jeho zoženštelé pohyby a momentkový výraz zverejnenej fotografie tváre dávajú tejto mojej domnienke za pravdu.
Ďalšia vec, ktorá mi nesedí svojou alogickosťou, je nasledovná. Vrah po vraždiacej streľbe išiel pokojne domov (prečo nestrieľal ďalších ľudí??? Nestretol v autobuse ďalších homosexuálov?), všetko vraj porozprával rodičom, vrátil vraždiacu zbraň a vzal si inú pištoľ (super „logika!“ nadaného študenta!!) Žeby jeho otec mal doma v zamknutom trezore arzenál zbraní? A oficiálna informácia polície: Našli zastreleného muža, ktorého poloha nasvedčovala, že naposledy v živote kľačal. Možno v nejakých filmoch konečne uvidíme aj iné polohy samovraždiacich jedincov ako sedenie, státie či ležanie. Ak sa naozaj sám zastrelil, tak musia byť na jeho ruke charakteristické stopy pušného prachu. A k tomuto sa zatiaľ nikto nevyjadril. Aj zbraň ležala pri slabšej ruke a nie tej, ktorú používal ako hlavnú.
Stále však počúvame o jeho príspevkoch na internete a jeho manifeste, ktorý evidentne skopíroval z amerického prostredia (rozbor dokazoval, že to písal postarší 40 až 50-ročný muž s istým dialektom, ktorý sa naučíte, iba ak žijete v jednej z oblastí Texasu), ako aj o zozname politikov ako ciele. A zase vezmem analógiu. Špeciálny prokurátor tvrdí, že komunikácia s dnes už odsúdenou dámou, s ktorou si tykali, nebola z jeho pera, ale sa mu niekto vmontoval do Facebooku. No a rovnako infantilne sme mu „uverili“, ako aj poslancovi ĽSNS Mizíkovi, ktorý nevedel narábať s počítačom (dnes už vie) a nepísal na svojom účte fašistické poznámky. Pardon, nie všetci, ale zodpovední dookola, ktorým to vyhovovalo. A práve tento človek, ktorý bol na niekoľkých miestach činu (napríklad u zavraždeného advokáta Valka ako minister vnútra a potom neeticky obhajoval ako advokát jedného z páchateľov vraždy) sa zrazu objavil aj na Zámockej ulici ako špeciálny prokurátor Lipšic. Čo tam robil? To je taká istá otázka ako na vrchného policajta Krajmera, ktorý bol v dome Kuciaka. Tiež tam nemal čo hľadať. Takéto trestné činy vyšetrujú špecialisti a vrchnosť OČTK z hľadiska ovplyvňovania vyšetrovania nemá čo hľadať na mieste činu!
Definíciu o nenávisti a terorizme potom môžeme zakomponovať do každej dvojvraždy. Zaujímavé, že hromadnú popravu v bare Fontána v Dunajskej strede, kde štvorčlenné komando so samopalmi vystrieľalo skoro celú, ak si dobre pamätám 19-člennú skupinu Pápayovcov, nikto nespájal s nenávisťou ani s terorizmom, ale len ako vyrovnávanie si účtov. A bola to hromadná poprava, a to tiež útok na skupinu. Rozdiel bol len v tom, že to boli mafiáni a toto homosexuáli – obe skupiny boli menšiny. Je otázne, ktorá menšina bola väčšia – či mafiáni v tom čase alebo dnes homosexuáli. Teda skóre 19 : 2. Čo sa vlastne za 23 rokov zmenilo v posudzovaní trestného činu vraždy? Veď vražda zostane vždy vraždou a poprava popravou. To isté môžeme povedať o vražde Kuciaka s partnerkou. A tak posudzovanie u nás má svoje vlastné špecifiká v rôznych časoch. Veď, ako sa komu a čo hodí, zakomponuje do svojej politickej agendy. Nepomôžu tomu ani informácie o tom, že jeho cieľ bol premiér Heger, ktorého sa nedočkal, ale aj iní politici. Po politikoch, Židoch boli podľa „jeho“ manifestu homosexuáli až na zanedbateľnom treťom mieste. Dvesto metrov od Teplárne je hodne navštevované Židovské múzeum. Prečo nešiel strieľať tam?
No, nasledujúce búrlivé dianie, ktoré nastalo po skrate mladého chlapca, sa nedá nazvať inak ako presilnou hystériou menšiny, na ktorej strunu naskočila aj naša prezidentka a dokonale sa „rozdala“ v Európskom parlamente. Dovolím si povedať, že v porovnaní s dianím v Paríži, Madride, Osle a následne na ostrove Utöya či v Londýne s počtami obetí ide o zanedbateľnú skutočnosť. Naša liberálna hlava štátu dokázala na základe preskorého a prehnaného uznesenia a terorizme „z exkrementu upliesť pre parlament EÚ dokonalú lokomotívu”. Škoda, že sa tak nevyplakala a vehementne nezaujímala aj o piatich mŕtvych vďaka opitému vodičovi. Dokonca jej vence, ktorú doniesla Čestná stráž, sme videli iba na pohrebe dvoch zastrelených nevinných. Päť nevinných obetí z autonehody zostalo bez jej všimného! Z pohľadu úmrtnosti a počtov nehôd a obetí sa alkoholizmus za volantom s dvojnásobnou vraždou nedá ani porovnať! O skutočné problémy občanov sa
toľko prezidentka nezaujíma! A ak, tak len naoko, aby sa nepovedalo.
Hŕstka poslancov Európskeho parlamentu jej vo vyprázdnenom parlamente papkala z ruky a potom poslanci schválili odsudzujúce uznesenie voči Slovensku, teda voči krajine, ktorej je Čaputová prezidentkou!!! To je úžas – chodiť kydať na vlastnú krajinu do zahraničia, rovnako ako jej predchodca!!! Ale prepáčme jej to, prosím, veď ako povedala naša prezidentka, ona Slovensku nerozumie!
Chápete to? Európsky parlament namiesto riešenia životných potrieb občanov Európskej únie sa pri súčasnej inflácii zaoberá vraždou dvoch ľudí na Slovensku! Ešteže náš parlament sa nepodvolil a nedovolil v expresnom čase, keď zavraždených ešte nepochovali!!!, nakopnúť ústavu, ale odpoveď z Bruselu prišla po prejave Čaputovej okamžite a dá sa povedať, že príkazom. Ako to nazvať? Prvok totality, despotický príkaz, nútená správa Slovenska alebo ako? Zatipujte si.
V celej tejto situácii sa objavila správa, že sa opäť objavil na Slovensku známy to novinár z Kanady Nicholson – exmanžel našej poslankyne EÚ, ktorá sa zviditeľňuje len bezvýznamnými liberálnymi témami. Neviem, či príchod Nicholsona nie je iba zavádzajúca správa, ale on sa objavil na scéne počas Gorily a počas vraždy Kuciaka s nevestou, po ktorej zmizol ako gáfor. Jednoducho sa vyparil. Boli to teda dve obrovské kauzy, ktoré zatriasli našou krajinou. Chystajú sa teda do tretice zase veľké politické posuny v našom Slovensku?
V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť aj médiami oslavujúce pochody stále sa rozširujúceho názvu. Najskôr LGBT, potom už LGBTI, majiteľ Teplárne ho už klasifikoval ako LGBTI+, no o ďalšie dva dni to už bolo LGBTIQ+. Nuž, ešteže máme dostatočnú abecedu, interpunkčné znamienka a čísla do nekonečna. Už aj z tohto vidieť, ako je definícia týchto inakších ľudí prispôsobujúca sa exaktnosti!!!
Charakteristickú korunu celému protestnému pochodu dala oduševnená reč pekne guľatej bublinky alebo bubliniaka v mužskom či strednom rode (naozaj neviem, kam sa zaraďuje?) na proteste. Bola to reč zúrivosti a vulgárností. Škoda, že tie vulgárne časti, samozrejme, s pípaním neuverejnili okrem internetu aj médiá. Tento element doslova predostrel Slovensku rozpínavosť a pripomínal mi prejavy à la Duce v talianskej i rakúsko-nemeckých verziách. Smerujúci efekt škriekania sa prepracoval len do slovíčok: Tu sme len my, my a len stále my! A poslanci sú skur…synmi! Ďalšie pejoratíva z jeho či jej reči nebudem spomínať. Bolo ich dosť. Ak tam boli deti, tak sa to dá považovať za super mravnú výchovu. A čo robí NAKA? Nuž, vykazuje svoju činnosť smerom na pubertiakov, ktorí mali na internete silácke reči. A to nás, samozrejme, uspokojí, aby sme mohli pokojne spávať.
Mimochodom, všetky akcie po vražde mi pripadajú ako veľmi dobre vopred premyslené a pripravené. Spomeniem, vybičovanie eufórie vďaka veľmi unáhlenému termínu terorizmus a podporovanie médiami rozsiahlymi článkami a reportážami, odznáčiky, stužky, prerokovanie zákona o partneroch aj okamžitá reakcia hlavy štátu v Bruseli. A tak to dokonale pôsobí ako vybičovanie vášní a eufória, aká má byť na zakrytie skutočných problémov občanov Slovenska. Alebo Zlovenska? Je to dokonale premyslená homosexuálna fantazijná hystéria s copyrightom à la Slovakia! Aspoň majú médiá z čoho žiť, lebo písať o existenčných problémoch občanov na Slovensku je pre novinárov už asi otravné.
Pavel Jacz