MULTIPOLÁRNY SVET A NOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

Všimnite si, v posledných rokoch významní predstavitelia štátov výrazne upriamujú pozornosť na ich koncepčný pohľad, na ich podstatu politiky, na ich hlavný cieľ, na ktorý sa sústredia a pohľad, ktorým nazerajú na svet. V ich prednesoch sa vždy sústreďte na kľúčové slová: nový svetový poriadok („new world order“), alebo opačne: mulitpolárny svet. V preklade, kým jedni sa snažia nastoliť jednu svetovládu a riadenie scentralizovať do jedného bodu pomocou tzv. nového svetového poriadku, druhí sa snažia riadenie výrazne decentralizovať do viacerých bodov.

Prečo je tomu tak? A teda ktorý pohľad je ten správny? Ktorá politika je tá správna? Koho z nich máme v ich snahe podporiť?

PODSTATA NÁŠHO SVETA

Veľmi ľahko uvidíme odpovede a vynesieme verdikt, ak porovnáme spomínané dve rozdielne snahy s našou realitou, totižto, každá ľudská snaha, ktorá kopíruje funkčné princípy nášho sveta, je predurčená na úspech, a naopak, každá ľudská snaha, ktorá sa snaží ísť proti princípom, je odsúdená k neúspechu, je vysloveným bláznovstvom.

Na podstatu sveta vo svojom projekte upozorňujem dlhodobo, pretože už dlhšie ju pozorujem a dlhšie si ju uvedomujem – tou podstatou je prepojenosť – jednota sveta. Dnes nie je vôbec ťažké vidieť prepojenosť v našom svete, veď predsa každý deň využívame technológie, ktoré by skrátka nefungovali, ak by spomínaný princíp (teda prepojenosť) neplatil. Napríklad, ak by svet, v ktorom sa nachádzame bol akýmkoľvek spôsobom defragmentovaný (oddelený), v ktorejkoľvek mierke, ako by mohla fungovať napríklad naša WIFI, ktorá skrz priestor neustále posiela obrovské množstvo dát? Navyše sa zdá, že priestor, v ktorom sa nachádzame, je plný dát, preplnený dát, všade vôkol, neustále a prirodzene, nielen umelo.

Preto si svet predstavujem aj ako (používam viac slov k vyjadreniu toho istého) jeden informačný priestor, ktorý zbiera dáta z rôznych uhlov, z rôznych miest, z rôznych súradníc, z rôznych polarít do jednej databázy – do sveta. Tých informačných databáz sa javí, že je viac, každý živočíšny druh má svoju vlastnú, ale v konečnom výsledku sú aj tak všetky prepojené len do jednej.

Náš uhol pohľadu je najvýraznejším atribútom, ktorý nás odlišuje, pretože našu databázu, naše vedomie, máme všetci spoločné. Naša „polarita“ má jedinečnú skúsenosť, má jedinečnú perspektívu na život, má jedinečný pohľad na dáta, ktoré za život zbiera a zdieľa do spoločnej databázy. Našou inakosťou databázu neustále rozširujeme a zveľaďujeme, čo spôsobuje, že sme ako kolektív čoraz viac informovanejší. Čo znamená, že sme informovanejší? Tak napríklad, ak náhodou nastane kritická situácia v našom živote, v ktorej sme osobne predtým nikdy neboli, ale iní boli a našli riešenie, tak sme schopní aj my svojou sústredenosťou rýchlo nájsť riešenie z kritickej situácie a to práve vďaka použitiu informácii zo spoločnej databázy, vďaka „vnuknutiu“, skrátka v ten moment dostaneme nápad. Treba pochopiť, že naše mozgy realitu netvoria, ale sú ako mobilné zariadenia, ktoré sa „len“ pripájajú na spoločnú databázu a neustále sťahujú/odosielajú „skrz wifi“ spoločné zdieľané dáta. Naša polarita, náš uhol pohľadu, priamo vplýva na rozdielnosť prijímaných a odosielaných dát, inými slovami povedané, vplýva na rozdielnosť nášho záujmu a nášho sústredenia sa v databáze. Situácia je veľmi podobná s problematikou technológie nášho internetu.

Dnes si navzájom rozdielne polarity zdieľame dáta hlavne skrz náš jazyk, čiže našu reč a naše písmo, v čom osobne vidím aj najväčší problém nášho porozumenia – dorozumenia sa. Na Zemi vidíme množstvo rozdielnych jazykov, ktoré sú viac-menej komplikované, ktoré sú viac menej kompatibilné (podobné). Dnes môžeme tvrdiť, že sa nachádzame v priestore informačných barikád.

Zatiaľ nie je ľahké zdieľať vedome myšlienky celosvetovo v dostatočnej kvalite. Naša dnešná situácia sa podobá na obdobie z čias ranného internetu, keď sme sa tešili rýchlosti sťahovania a odosielania dát 64kb/s našou sieťou – obrazne. Práve rýchlosť a presnosť v šírení dát je kľúčová v rozvoji našej spoločnej databázy, nášho porozumenia a dorozumenia sa, našich technológií. Dokonca vďaka našej nedokonalej komunikácii vznikajú spory nielen medzi národmi, ale aj v rámci národov, rodín a jednotlivcov. Kým sa myšlienka napíše, kým sa myšlienka povie, vždy to nejaký čas trvá, a aj keď čas uplynie, zväčša sa myšlienka pochopí inak, ako bola pôvodne myslená. Kým žijeme v časoch informačných barikád, porozumenie je pre nás neustále výzvou.

UNIPOLÁRNY VS. MULTIPOLÁRNY POHĽAD

Preto dnes vidíme vo svete krvavý súboj dvoch rozličných pohľadov na našu existenciu, z ktorých jeden je iluzórny a bláznivý, a druhý je skutočný a trpezlivý. Súboj je to však nebezpečný – kritický, pretože je rozhodujúci a jeho výsledok určí, či ľudstvo spadne do seba zničujúceho otroctva, alebo na druhej strane, nastúpi na cestu pokroku a spolupráce.

Totižto teoreticky, ak by sa podarilo vytvoriť len jednu svetovládu, čiže nastoliť nový svetový poriadok, v dnešných dňoch, kedy nám chýba potrebná úroveň porozumenia, neznamenalo by to nič iné, ako nastolenie reálneho otroctva. Informačné toky by boli celosvetovo riadené len z jedného centra, obdobne tak, ako to vidíme dnes v korporátnych médiách na západe, čo by spôsobilo, že naša prirodzená autokorekcia by sa vypla, a všetci by sme mali zaspamované (zahltené) myšlienky v hlavách len jedným pohľadom, jedným typom informácií. Dokonca by nám to ani nevadilo, pretože už by sme neboli schopní vidieť kontrast, medzi pravdou a manipuláciou, nevedeli by sme si predstaviť inú možnosť žitia než tú, ktorú by nám práve svetovláda pripravila. Naša informačná databáza by stratila pestrosť a bola by manuálne deformovaná len jedným pohľadom, jedným centrom riadenia.

Pre nás, pre náš pokrok a našu slobodu je nesmierne dôležité zachovávať kontrast informácií, preto platí aj známy Voltairovský citát: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“ Kontrast informácii je nesmierne dôležitý, pretože práve ten posúva ľudstvo v pokroku neustále ďalej štýlom pokus/omyl/poučenie. Kým vo svete existuje viac pohľadov, viac centier informácií, viac polarít moci, všetko je v poriadku, pretože ľudstvo sa kolektívne prirodzene vyvíja, a nezáleží na tom, že nejaká časť sveta je v područí jednej propagandy, jedného pohľadu, jedných informácii.

Snaha scentralizovať moc nad všetkými ľuďmi, je snahou ega, ktoré si vytvárame na základe našej doterajšej nevedomosti, našej hlúposti, je to vyslovené bláznovstvo a nepochopenie reality. Kým nezvýšime svoju mieru porozumenia, nie je možné centralizovať riadenie do jedného bodu a ísť ďalej po ceste globalizmu, pretože ak, tak si strelíme guľku do hlavy – obrazne.

Naše porozumenie zvýšime iba ak zvýšime prenos dát. Vo svojom projekte často narážam na tému telepatie, nie bez dôvodu, totižto presne tento pojem vidím ako cestu k zvýšeniu rýchlosti a presnosti informačného toku medzi nami. Predstavte si situáciu, kedy by ste nemuseli čítať, nemuseli by ste písať, nemuseli by ste hovoriť, len by ste zamerali svoju sústredenosť a hneď by ste vedeli čokoľvek čo by ste chceli, a to s technickou presnosťou porozumenia. Informačné bariéry by v ľudstve prestali existovať. Nikoho už by nenapadlo panovať nad inými. Načo? Z ľudí by sa stali bohovia, pretože by sme sa naučili napájať na rôzne databázy informácii nášho sveta a hneď ich využívať v náš prospech. Zrazu by sme videli, že autonómnych polarít nie je vo svete 1,2,4,8,… ale nespočetné množstvo miliárd. V tomto momente by sa všetky mocenské štruktúry rozpadli a my by sme konečne pochopili skutočnú podstatu pojmu MULTIPOLÁRNY SVET.

HLAVNÉ PROBLÉMY TERAJŠIEHO VLÁDNEHO SYSTÉMU

Avšak od tých čias nás delí ešte zopár rokov. Viem si predstaviť variant, že by náš rozvoj mohol byť v tomto smere extra rýchly (naozaj len pár rokov), preto častokrát spomínam aj pojem technologický skok, dnes totižto máme všetko potrebné k tomu, aby sme technológiu telepatie pri spojení všetkých síl úspešne vyvinuli. Na druhej strane, je aj iná možnosť nášho vývoja – oveľa plynulejšia a pomalšia.

Samozrejme naša budúcnosť závisí od dnešného záverečného súboja medzi nami, medzi ľuďmi, a jeho výsledok závisí od toho, akú snahu sa väčšina z nás rozhodne podporiť. Podporíme individualistov a ich snahu zaviesť nový svetový poriadok? Alebo zahodíme naše predsudky, naše staré informačné škatuľky vytvorené korporátnymi médiami a vydáme sa na cestu spolupráce a technologického pokroku v multipolárnom svete?

Ak sa rozhodneme vytvoriť mulitpolárny svet, automaticky budeme musieť zbúrať, teda transformovať (prispôsobiť) doterajšie mocenské štruktúry, ktoré časom efektívne centralizovali moc nad našou spoločnosťou. Hlavné z nich sú médiá a náš vládny systém, čiže riadiaca štruktúra, ktorá je obsadzovaná našim volebným systémom, ktorý médiá deformujú.

Veľkým problémom u nás je mainstreamová prevaha informácii v spoločnosti. Zahraničné korporácie u nás vytvorili monopol médií, monopol na informácie, skrátka zahltili nám informačnú databázu. To čomu hovoríte žurnalistika, ja tomu hovorím zahraničná politika. Doslova mocnejšie západné mocenské štruktúry zahltili náš priestor ich jednotnými a jednostrannými informáciami – myšlienkami.

Táto skutočnosť umožňuje vytvárať podvedome v spoločnosti tzv. stádovitý efekt, pretože našu „slovenskú databázu informácií“, ktorej rozumejú naše mozgy, doslova zahraničie spamuje svojim balastom, svojou propagandou. Všetky kontrastné informácie vyhlási za hoax, za konšpirácie, za propagandu súpera, čo je vlastne v konečnom dôsledku ich obranný mechanizmus nad stratou svojho vplyvu.

V takýchto podmienkach ľahko vidíme absurdnosti v našej spoločnosti, keď napríklad na čelo štátu dosadíme absolútne neznámeho vyfabrikovaného, ale za to médiami podporovaného kandidáta, namiesto našej národnej osobnosti, alebo vidíme, ako z nášho doslova spoločenského odpadu podvodníkov, uchylákov, klamárov vyberieme našich zástupcov do čela riadiaceho orgánu – dobrovoľne si volíme „vybielené hroby“. Opakujem, hlavnou chybou nie je manipulácia vo volebnom systéme, ale manipulácia v našom informačnom systéme, v našom vedomí.

V krátkej budúcnosti sa budú prebudovávať nielen u nás, ale aj v zahraničí, tak médiá, ako aj volebný systém. Nový volebný systém bude mať za úlohu chrániť náš vládny systém a zatiahnuť ručnú brzdu pri prípadnej snahe manipulácie nášho obyvateľstva zo zahraničia. Určite existuje viacej jeho budúcich funkčných variant, no ja sa pokúsim v tomto článku predostrieť vám moju osobnú predstavu na jeho nový model.

NOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

V prvom rade, je nutné uvedomiť si, že pokým je v spoločnosti porozumenie výzvou, nie je možné, aby každá úroveň vedomia mala rozhodovacie volebné právo, mala možnosť zúčastniť sa na voľbe riadiaceho orgánu. Žiaľ, zahraničná propaganda v našej spoločnosti, pomaly ale isto, vytvára osobnosti, ktoré sú rozvojom zabrzdené na zvieracej úrovni, venujú sa len rozkošiam, svojím pudom, presne rovnako, ako zvieratá. Sú škatuľkovaní mainstreamovými informáciami a už nie sú schopní myslieť samostatne, myslia len tak, ako im iní („influenceri“) povedia. Občas sa takýmto ľuďom hovorí aj „bio-roboti“, a to práve preto, že sú síce žijúci, ale zároveň sú aj veľmi ľahko programovateľní.

Naša spoločnosť, náš národ, musí byť vystavaný a musí byť pevne opretý o RODINU. Prečo práve o rodinu? Pretože jednak v rodine vzniká naše ďalšie potomstvo, mojimi slovami, rodina generuje stále viacej hláv, stále viacej rozumu, stále viacej polarít, čo má pre nás nepopierateľnú hodnotu, keďže náš druh, naša technologická vyspelosť priamo závisí od počtu rozumov v našej spoločnosti, počtu pohľadov, totižto s čím väčším výkonom a širšími informáciami disponujeme, tým lepšie technológie a pohodlnejší život v ľudstve máme. A po druhé, v rodine prebieha základný tréning v riadení spoločnosti. V rodine sa ukazuje kto je schopný robiť kompromisy, kto ako zvláda riadenie iných, kto ako pristupuje k výučbe iných. Čím je rodina početnejšia, tým je riadiaci výcvik náročnejší. Každý človek, ktorý je schopní uriadiť svoju rodinu, musí mať právo voliť do riadiaceho orgánu našej spoločnosti a účasniť sa ho, a naopak ľudia, ktorí sú sebeckí, individualisti, nevedia robiť kompromisy, nie sú schopní založiť si rodinu vďaka ich komplexom, nemali by mať ani právo nijakým spôsobom účasniť sa na voľbách do riadiacich orgánov – jednoducho nemajú dostatočnú prax.

Toto je „moja“ prvá podmienka. Voliť a byť volení smú len tí, ktorí už majú založené rodiny vrátane vdov a vdovcov (ich deti nie, až keď tie budú mať založené svoje vlastné rodiny). Touto podmienkou automaticky vyselektujeme rôzne indivíduá a oddelíme ich od formovania riadenia našej spoločnosti, a na druhej strane, upevníme tak dôležité postavenie rodiny v našom národe.

Druhá zmena je rozsiahlejšia, avšak rýchlo zhrniem, že ide o zlúčenie vrcholovej a regionálnej politiky do jednej tak, aby vznikli tzv. sociálne výťahy, v ktorých sa dokážu talentovaní ľudia zdola dostať do vedúcich pozícií hore. Dnes je problémom, že volíme zvlášť mesto, a zvlášť štát. Kým v meste ľudí, ktorých volíme, väčšinou poznáme, v štátnej politike volíme ľudí, ktorých vôbec nepoznáme. Väčšinou len z počutia, a ešte nám aj to počutie zahraničné spravodajské služby veľmi deformujú – čiže doslova pomocou médií sa manipuluje verejnou mienkou. Preto si myslím, že aj do vrcholovej politiky by sa mali dostať systematickým spôsobom ľudia z najnižších úrovní, z miest a obcí, a nemali by byť závislí len od zahraničnej mediálnej podpory.

Budúci volebný systém si predstavujem ako viacúrovňový mechanizmus výberu schopných ľudí. V prvom rade, by sa na voľbách zúčastňovali hlavy rodín, čiže muž/otec a žena/matka, ktoré by volili osoby, podľa okrskov, do miestneho zastupiteľstva. Každý predsa z užšej oblasti pozná, ktorý človek má nadanie na výkon, a ktorý človek má potrebnú charizmu. Takto zvolení zástupcovia, by si vyberali spomedzi seba lídra skupiny, ktorý by zároveň určil aj starostu svojej obce, či mesta. Voľba by mala jednoduché pravidlo, zvolení zástupcovia musia hlasovať, avšak nemôžu hlasovať za seba, ale len za ostatných, podľa ich mienky, kto má spomedzi nich najväčší riadiaci potenciál. Líder skupiny by nebol viazaný len na svoje mesto/obec, na to by mal sebou zvoleného zástupcu, ale hlavne by sa stretával s inými zvolenými lídrami miest a obcí, ktorí by si spomedzi seba volili okresných lídrov. Títo okresní lídri, by opäť spomedzi seba obdobným štýlom vyberali krajských lídrov, a krajskí lídri by spomedzi seba vyberali vedúceho lídra krajiny. Krajská úroveň by bola úrovňou súčasnej vrcholovej politiky, a vedúci krajiny, by sa rovnal súčasnému prezidentskému postaveniu.

Takto zvolený štátny aparát by nebol len menší, čo do počtu, ale v skutočnosti by aj vychádzal od ľudí v závislosti od ich pozorovaných skúseností, a nielen z vyfabrikovaných mediálnych príbehov.

ZÁVER

Dnes v priamom prenose vidíme vo svete rozhodujúci ľudský súboj, avšak nie je to súboj dvoch tímov, obdobným športovým predstaveniam, je to súboj dvoch riadiacich filozofií, z ktorých jedna filozofia ide proti prírode a je vysloveným bláznovstvom založená na EGU (hlúposti), zatiaľ čo druhá sa striktne drží princípov fungovania našej reality. Výsledok konfliktu nezvratne ovplyvní našu budúcnosť a definitívne určí, či sa vyberieme na cestu otroctva a vlastného zániku, alebo na cestu spolupráce a technologického pokroku.

Cesty to môžu byť krátke, ale naopak aj veľmi dlhé, všetko záleží len od nás, našej aktivity, a od nášho prahu bolesti, do akej miery budeme schopní znášať utrpenie, ktoré s určitosťou musí prísť. Utrpenie má za úlohu zbaviť nás doterajších informačných dogiem a dotlačiť nás k naštartovaniu zmien v našich organizačných štruktúrach.

Ak dnes o tejto dobe vravíme, že je dobou informačnou, tak vedzte, že tá ďalšia doba v poradí buď vôbec nepríde, alebo teda ak príde, tak nastúpi doba božská – staneme sa bohmi. Rozhodujúcim míľnikom bude výsledok nášho dnešného konfliktu a zároveň čas osvojenia si technológie budúcnosti, ktorá zrýchli tok dát medzi nami, a naše porozumenie nám globálne nastaví s technickou presnosťou – telepatia.

Juraj Tušš