Tri zavádzajúce vety kardinála Duku pri rozlúčke s kardinálom Tomkom

„Po vzniku nového štátu po prvej svetovej vojne, na ktorom sa podieľal pápežský legát Achille Ratti, neskôr Pius XI., mohol minister zahraničných vecí ČSR v roku 1928 (už som len čakal kedy takmer na oltár vyzdvihne aj meno tohto ministra, neblaho zapísané do slovenských dejín, totiž Edvarda Beneša!) napísať svojmu (pozn. zdá, že naozaj iba „svojmu“) prezidentovi, že to bola Svätá stolica, ktorá určením hraníc diecéz zabezpečila naše štátne hranice. Bolo to po rokovaniach v Locarne v roku 1925, keď už západné mocnosti naznačili, že nás opúšťajú. Pamätajme si tieto skutočnosti aj dnes a pochopíme aj kroky mladého kňaza Jozefa Tomka, ktorý sa stáva vicerektorom a ekonómom československého pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme.“ Tieto tri vety predniesol český kardinál Duka na pohrebe kardinála Jozefa Tomka v Košiciach 16. augusta. Zhodou okolnosti vo výročný deň úmrtia Andreja Hlinku v roku 1938.

Ako len môže Jeho eminencia Duka takto zavádzať? Veď predsa jednak Locarno bolo prvým zo série zlyhaní onoho „ministra zahraničných vecí ČSR“ a Svätá stolica s ním veľa spoločného nemala. A jednak, a to je najdôležitejšie, Svätá stolica hranice slovenských diecéz určila až 30. decembra 1977, keď pápež Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Qui divino vyhlásil slovenskú cirkevnú provinciu, na čom mal veľkú zásluhu práve aj kardinál Tomko! Slovákom to oznámil Dukov predchodca, pražský arcibiskup František kardinál Tomášek 6. júla 1978, takže to kardinál Duka nemôže nevedieť! A to, že bol Jozef Tomko určitý čas vicerektorom a ekonómom „československého (rozumej českého) pápežského kolégia Nepomuceanum v Ríme“ mu nebránilo, ale naopak povzbudilo ho založiť podobnú slovenskú inštitúciu – Slovenský ústav. Sv. Cyrila a Metoda – a pri jeho zakladaní musel prekonať veľa prekážok práve zo strany nielen českých šéfov Nepomuceana.

Predovšetkým zákaz „slovenskosti“ v Nepomuceane, a nie to, že „východ Slovenska, rodisko otca kardinála, má veľké spojenie s rodákmi spoza oceánu“ ho – podľa kardinála Duku – „viedlo aj k založeniu Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1959… To sú skutočnosti, ktoré nemôžem vynechať a musím ich s úžasom obdivovať,“ citujeme kardinála Duku. Napokon sám kardinál Tomko vo svojom Duchovnom testamente z roku 2007 šetrne napíše, že „predsa však, vždy som miloval svoj národ a svoju vlasť“.  To „predsa však“ predsa znamená „napriek tomu“, že bol vicerektorom a ekonómom Nepomuceana. Či nie?

Zdá sa, že kardinál Duka, napriek úsiliu o slovenčinu, „neľpel“ na slovenskosti kardinála Tomka. Škoda.

18. augusta 2022.