Prezidentka a jej ansámble poradcov je vizitkou nášho zdevastovaného školstva po „Nežnej“.

My starší vieme, ako sa znížili všeobecné vedomosti nášho mladšieho obyvateľstva, ktorí už nezažili školstvo, ktoré patrilo počas socializmu medzi najlepšie na svete. Zažili však novodobo moderné školstvo plné demokracie, vzdoru, ponižovania kvalitných učiteľov a to nielen nízkymi platmi a logicky ich veľkou fluktuáciou do iných lepšie platených zamestnaní. Riaditelia škôl lepili stavy učiteľov hocikým. Mnohí kvalitní učitelia totižto zo škôl odišli. A toto sa podpísalo na prudko zhoršenej kvalite nášho školstva. Aj preto dnešní štyridsiatnici či päťdesiatnici v zodpovedných funkciách zväčša neovládajú základné znalosti, nielen praktického života, ale aj teórie, dejín, slušnosti, čestnosti, predvídavosti i logiky, ale aj základných atribútov života. Všeobecné vzdelanie, ktoré im chýba sa snažia vytiahnuť z elektronických zariadení a vyhľadávacích aplikácií, ktoré zahŕňa aj množstvo dezinformácií. Čo treba však z časti vyzdvihnúť, ovládajú anglický jazyk a to lepšie ako svoj rodný, ktorý anglickými univerzálnymi slovami, názvami a termínmi i anglickou štylistikou dehonestujú. Lenže ovládať angličtinu neznamená byť múdry, inteligentný a vzdelaný. Žiaľ, mnoho ľudí si to myslí! A aj preto im nie sú cudzie podvody, klamanie, zvrátenosti, úplatnosť, kriminalita, brutalita, narkománia a ďalšie neduhy.

Tak vyzerá aj náš celý dnešný demokratický život plný bezohľadnosti, egoizmu a hrabania peňazí. Pozriete sa na sociálne siete a úroveň povyšovania sa nad inými, chvastania sa, klamstiev, fám, ponižovania, šikanovania, vyhrážania sa či „super inteligentných príspevkov“ v debatách je neúrekom, ako keby stále fungovala Aladinova obrovská nevyčerpateľná fľaša. A o primitívny akčno-reakčný slovný pingpong nie je núdza.

Spomínanými atribútmi sa prezentujú aj ľudia pod rôznymi anonymnými nickmi – teda fiktívnymi menami, ktorí obsadzujú väčšinu dôležitých funkcii v štátnej administratíve, nevynímajúc ani ústavné, štátne a vládne funkcie. To je volené zrkadlo spoločnosti.

Čerešničkou na demokratickej torte neznalosti boli 8.mája vyznamenania troch odporcov komunistického režimu prezidentkou Čaputovou – Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára “za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj a tiež za rozvoj ľudských práv a slobôd”!!! Až historik musel s pravdou von. Všetkých troch vyznamenaných odsúdili v roku 1951 československé súdy na trest smrti na základe rozhodnutia vedenia Komunistickej strany.

Ešte predtým však Púčik, Tunega a Tesár podporovali režim vojnového slovenského štátu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Trojica sa vzdelávala na Vyššej vodcovskej škole Hlinkovej mládeže. Púčik s Tunegom špicľovali počas SNP jej účastníkov a udávali ich nacistom a gestapu.

Nevzdelanosť prezidentky a jej ansámbla dokumentuje aj to, ako obhajovala vyznamenania trojice, ale o dva dni sa za udelenie Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam tejto trojici sprostredkovane ospravedlnila: “Stala sa chyba (alebo nevzdelanosť? pozn. autora) v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii,” tlmočila kancelária prezidentky s tým, že prezidentka urobí všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali. K tomu však treba už spomínané všeobecné znalosti a tie jednoducho zlyhali nielen u prezidentky, ale aj v celej mašinérii zaoberajúcej sa navrhovaním osôb na ocenenia. Návrh neputoval jednoducho od navrhovateľa k prezidentke. Prešiel rukami mnohých zodpovedných mozgov a nikto z nich nepoukázal na tienisté stránky adeptov na vyznamenania. Aká to len smola pani prezidentka, že ste to ani Vy nevedeli, však?

Ak človek urobí chybu, tak sa ju snaží opraviť, alebo zmizne do kanálových prepojení, aby nebol na očiach. Ani jedno ani druhé Čaputová neurobila. Vzala si príklad a nasledovala dnešnú vládnu koalíciu. Použila ospravedlnenie, rovnako ako napríklad Sulík v prípade trinástich raňajok s Kočnerom, kde debatovali aj o úplatkoch v prípade zvolenia generálneho prokurátora. Ale toto, ako aj iné prešľapy politikov, zostalo len pri vánku. Pravý uragán, ktorý Slovensko zažilo len raz, nezadul.

Ak má prezident právo rozhodovať a udeľovať najvyššie štátne vyznamenanie, tak ho môže aj odňať. A namiesto jeho odňatia aj s finančnou odmenou sa prezidentka len “vyprepáčovala”. Prečo tak prezidentka Čaputová pri tomto omyle neurobila? No, lebo – preto! Ospravedlnenie je pre ňu najvyššia forma opravy!!! Aké plytké riešenie hodné “nasledovania”!  Takže môžeme zovšeobecniť. Vrah zabije, zlodej ukradne, lúpežník ulúpi, podvodník podvedie, tunelár vytuneluje, politik tára, novinár klame a aby sa vyvinili, stačí sa ospravedlniť.  A v mnohých prípadoch prvotne ukrivdený zaútočí a pripomenutím prehreškov útočníka a iných, ospravedlní svoj prehrešok alebo presmeruje svoju vinu na toho, kto prvý poukázal na chyby. Dnes sme toho denno denne svedkami. Lebo ten a onen, lebo to a ono atď. Ako aj posledné súdne rozhodnutie v prospech hlavy štátu proti poslancovi, ktorému nariadili náhubok na prívlastky! Absurdné rozhodnutie Krajského súdu Bratislava! Ten sa v poslednom čase niekoľko krát vyznamenal svojimi provládnymi rozhodnutiami.

Tu treba pripomenúť, že trojicu na vyznamenania navrhla Nadácia, ktorej predsedom je bývalý šéf KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ, ktorý sa preslávil s nie čistým lajstrom veriaceho ohľadom získania jeho bytu od bratislavskej samosprávy, ale aj ďalšími prešľapmi. Žiaľ, pre prezidentskú kanceláriu je však stále autoritou, pretože nevedomosť v tejto inštitúcii zvíťazila!!! A víťazí aj v iných sférach. Žiaľ.

Pavel Jacz

PS. V rámci informovanosti som rád, že Hlavné správy Hlavný denník sa s “láskavým” dovolením našich cenzorných orgánov objavili na scéne. Som rád aj preto, že môžem vyjadriť svoj názor, ktorý mi zapiera do dnešného dňa anonymný admin v Pravde v emaile bez udania dôvodov s argumentom, že majú na to právo ma vypnúť. Pravda však vždy vyjde najavo a verím, že sa po zmene Slovenska dozviem dôvody a odkiaľ smerovala požiadavka ma vypnúť. Vzhľadom na súvislosti tuším odkiaľ prišiel príkaz. Zatiaľ si to nechám pre seba.