Poturčenci a janičiari

Publikované 13.01. 2022 o 11:10 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Ospravedlňujem sa. Viem, že každý, najmä mladý človek pozná, kto bol poturčenec. Pripomeniem si to iba sám pre seba. Keď sa Osmanská ríša v 16. storočí roztiahla až do dnešného Maďarska a našla tu priaznivé podmienky pre skorumpovanie miestnej šľachty, jej pašovia s obľubou vysielali na územie Slovenska svojich lúpežníkov. Tí, okrem hydiny, dobytka, obilia, dievčat a mužov kradli všetko – aj deti. Farbisto to opísal Samko Chalúpkovie v básni Turčin Poničan. Zaostalci sa ju učili naspamäť, dnešná mládež nemusí. Je na internete. Turci, z ukradnutých chlapcov vychovali vojakov, ktorých vysielali na rabovačky späť do bývalej vlasti. Janičiari v lúpežení často prevýšili svojich veliteľov.

Ako vidno, potomkovia Janičirov nevymreli. Niektorí sa vrátili na Slovensko a aj po toľkých storočiach sa úspešne rozmnožujú. Svojim ratolestiam odovzdávajú všetko, čo sa v ďalekej zemi naučili. Inteligencie iba máličko, zato egoizmu, povýšenectva, pažravosti, nenásytnosti a najmä neomylnosti neúrekom.

Potomkovia poturčených janičiarov sa pre kultúrny, najmä však pre spoločenský život veľmi nehodia. Neuplatnia sa ani v bežnom živote. Aj vyššie vzdelanie získajú iba podfukom. Zato majú vrodený cit pre politiku. Ich jednoduchá slovná zásoba, mimoriadna schopnosť cítiť, vnímať a ľahko sa naučiť ľúbivé frázy ich predurčuje k osloveniu veľkého množstva poslucháčov. Zvláštna povahová vlastnosť – otrlosť, schopnosti janičiara násobí. Ak je to výhodné, držia pri sebe aj keby sa najradšej podrezali. Vedia to. Preto sa k sebe nikdy neotočia chrbtom.

Masy týchto chameleónov žerú ako krémeše. Zgrupujú sa a z otvorenými ústami počúvajú. Nevedia, že si pri tom zatvárajú myseľ. Iba občas vydajú súhlasný výkrik, prípadne nesúhlasný ryk. Podľa toho, ako si to vystúpenie rečníka žiada. Princíp je overený štvorročnou periódou. Prídu voľby. Dav, so zahmleným vedomím sa hrnie k urnám. Chvíľa ticha ako pod stromom s cikádami. Čo nasleduje vieme. Zmena tónu a trojročné otváranie očí. A tak stále dokola.

Poturčený janičiar dokáže profitovať na všetkom. Nič ho neviaže k Zemi, k rodnej hrude, k národu a často ani k vlastnej rodine. Uznáva iba jedinú veličinu – vlastný prospech. Kvôli tomu s ľahkým srdcom vymení manželku, odovzdá deti, zaprie otca, mať. Vzdialenejších predkov znenávidel už dávno. Tieto vlastnosti ho predurčujú, aby slúžil komukoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. Ak je to pre jeho družinu prospešné predá letisko aj so štátom. Sľúbil mu niekto dom pri teplom mori, alebo podnájom na ranči s klokanmi? Každopádne sa musí snažiť. Perióda sa blíži.

A masy? Zase nič. Budú sa musieť uspokojiť posluhovaním a podnájmom vo vlastnom dome.

Brezová, 13. januára 2022

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

René Pavlík

O AUTOROVI

Narodil som sa v čase, keď vlaky mali tri triedy. Podstatnú časť života som strávil v Bratislave. Po absolvovaní strednej školy som aj maturitu zvládol bez protekcie a podvádzania.
Prestávky bývania ma zastihli v Pardubiciach (otec reprezentoval v ÚDA), v Košiciach (dva roky na internáte) a v Brne (26 mesiacov - vojna na letisku).
Vystriedal som niekoľko zamestnávateľov TATRA Kopřivnice (konštruktér motorov, skúšobný technik), STK (kontrolór), SHMÚ (hydrológia podzemných vôd), Letisko MRŠ (ochrana, dispečer paliva).
Do 18. rokov som pretekal na kajaku a neskôr som sa venoval služobnej a súťažnej kynológii (28 rokov).
Bratislavskú králikáreň, ktorej hodnota neustále stúpa, som pred dvanástimi rokmi prenechal svojmu ženatému synovi (s dvomi deťmi), aby nemusel žiť v petržalskom podnájme a presťahoval som sa do krásneho prostredia kopaníc kde sa ešte ľudia zdravia aj keď sa nepoznajú. Neľutujem.
Moje rodné mesto sa zmenilo a máločo v ňom k lepšiemu. Rodná nemocnicu na Zochove neexistujej, výletnú reštaurácia do ktorej chodil už Ľ. Štúr nepoznávam, tam kde desaťročia predávali klince je bohviečo, a v MHD vám nemá kto povedať kam ide a kde máte prestúpiť, sneh sa neodváža, iba solí a prehadzuje. V Bratislave je viacej Blavákov ako normálnych ľudí. Opakujem - neľutujem.
Ak som napísal málo, rád doplním.