Genetika

Publikované 11.01. 2022 o 12:28 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

V mojich očiach sa za tento pojem skrýva súbor charakteristických vlastností, ktoré odlišujú jeden organizmus od druhého. Trávu od stromu, kravu od koňa, ale aj človeka od človeka. Ak som to dobre pochopil, tak genetika môže svojimi charakteristickými vlastnosťami rozlíšiť aj to, čo pozná iba Európa – mentalitu národov.

Predpokladám, že ak stúpim na nohu Sicílčanovi, zareaguje iným spôsobom ak Fín. Ak sa nemýlim, tu je zakopaný pes, prečo dva národy v jednom politickom celku majú problémy. Hovorím o tom preto, lebo by som rád porovnal vlastnosti národa slovenského a českého. Impulz k tomu som dostal cez diaľkový ovládač televízora.

Kým českých kanálov je množstvo, slovenských je iba zopár. A nie len to. Na tých českých je množstvo vzdelávacích programoch, kým na tých pár slovenských prevažujú také zemité až humusoidné. Čakám, že niečo rozumné vyklíči, ale zatiaľ nič.

Kým si Česi zachovávajú všetko české a takmer všetko, čo sa tvárilo ako československé – aj keby to mali ukradnúť, my sa zbavujeme nie len československého, ale aj množstva vlastného.

Kým oni sú hrdí na osobnosti svojej histórie, my tým našim vylamujeme zuby a pochovávame ich pod čiernu zem.

Kým sa oni doma hašteria, ale navonok usmievajú, my sa doma žerieme a navonok obkydávame.

Kým si oni bránia každú obchodnú značku, každú vymoženosť, každú piaď zeme, my sa tvárime ako nevedkovia a ľahkomyseľne sa vzdávame aj toho začo krvou platili prarodičia.

Kým oni, aj v tých najťažších časoch točili veselohry, my aj v tých najlepších točíme čierne drámy.

Kým oni podporujú každú tvorivú iniciatívu svojich aktivistov, my plánujeme a odkladáme. Čakáme na „Sama“ , alebo niekoho čo z neba spadne a urobí to.

Hádam nikde na svete niet národ pre ktorý by platilo príslovie „doma nikto prorokom“ ako pre ten náš. Slovák za hranicami vlasti je poľahky hviezda, doma trestuhodný blúznivec.

Škola asi nepomôže, lebo tam sme sa naučili najmä opisovať. Viem, že genetika nepustí, ale nedá sa to liečiť?

Brezová 11. januára 2022

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

René Pavlík

O AUTOROVI

Narodil som sa v čase, keď vlaky mali tri triedy. Podstatnú časť života som strávil v Bratislave. Po absolvovaní strednej školy som aj maturitu zvládol bez protekcie a podvádzania.
Prestávky bývania ma zastihli v Pardubiciach (otec reprezentoval v ÚDA), v Košiciach (dva roky na internáte) a v Brne (26 mesiacov - vojna na letisku).
Vystriedal som niekoľko zamestnávateľov TATRA Kopřivnice (konštruktér motorov, skúšobný technik), STK (kontrolór), SHMÚ (hydrológia podzemných vôd), Letisko MRŠ (ochrana, dispečer paliva).
Do 18. rokov som pretekal na kajaku a neskôr som sa venoval služobnej a súťažnej kynológii (28 rokov).
Bratislavskú králikáreň, ktorej hodnota neustále stúpa, som pred dvanástimi rokmi prenechal svojmu ženatému synovi (s dvomi deťmi), aby nemusel žiť v petržalskom podnájme a presťahoval som sa do krásneho prostredia kopaníc kde sa ešte ľudia zdravia aj keď sa nepoznajú. Neľutujem.
Moje rodné mesto sa zmenilo a máločo v ňom k lepšiemu. Rodná nemocnicu na Zochove neexistujej, výletnú reštaurácia do ktorej chodil už Ľ. Štúr nepoznávam, tam kde desaťročia predávali klince je bohviečo, a v MHD vám nemá kto povedať kam ide a kde máte prestúpiť, sneh sa neodváža, iba solí a prehadzuje. V Bratislave je viacej Blavákov ako normálnych ľudí. Opakujem - neľutujem.
Ak som napísal málo, rád doplním.