Dnešný rozhovor Biden – Putin, sľub spred 30 rokov, rozširovanie NATO na východ a čím to môže celé skončiť

Dnes sa uskutoční očakávaný videohovor Biden – Putin medzi prezidentami USA a Ruska. Preberať by sa mali témy zníženia napätia okolo Ukrajiny, rozširovania NATO na východ a rokovanie o  možnej dohode o vzájomných bezpečnostných garanciách.

Ako sa to celé začalo?

Po významných zmenách vo východnej Európe, ale ešte pred rozpadom bývalého ZSSR dal štátny sekretár USA James Baker pri rokovaniach s vtedajším prezidentom Michailom Gorbačevom sľub, že NATO sa nerozšíri „ani na palec smerom na východ“. Odvtedy samozrejme prešlo veľa času a vlastne takmer celá východná Európa a pobaltské krajiny sú členmi NATO. Ukrajina síce priamym členským štátom NATO nie je, ale je v programe partnerstva NATO (spolu s Austráliou, Jordánskom, Gruzínskom, Švédskom a Fínskom).  Na Ukrajine sa nachádza minimálne desať vojenských objektov NATO s kontingentom  viac ako 8000 príslušníkov iných členských krajín NATO. Samotné  USA v septembri tohto roku nazvali  Ukrajinu ako de-facto člena NATO, hoci Paríž a Berlín sa s týmto postojom nestotožnili, o.i. aj kvôli úrovni korupcii v krajine.

Pozícia USA

Vo včerajšej tlačovej konferencii Štátneho departmentu USA dostal hovorca Ned Price nepríjemnú otázku ohľadne sľubu spred 30 rokov, ktorý dal vtedajší predstaviteľ USA Gorbačovovi. Ako správny diplomat sa vyhol priamej odpovedi, kedy poukázal na „politiku otvorených dverí“ NATO. Doplňujúca otázka znela, či teda považuje ten sľub za chybný alebo porušený, vtedy odpovedal,  že od summitu NATO v Bukurešti (r.2008) má tento pakt, ktorý považuje za obranný  tendenciu sa rozširovať a nikto nemá právo veta ohľadne vstupu konkrétnej krajiny. Výraz „obranná aliancia“ ktorý použil však spustil ďalšie otázky, najmä či to Rusko môže vnímať ako ohrozenie vzhľadom na činnosť NATO v Srbsku a Lýbii. Na záver pripustil, že by o tejto otázke chceli rokovať nielen s partnermi z NATO, ale aj samotným Ruskom čomu by mal napomôcť práve plánovaný videohovor medzi hlavami štátov.

Pozícia Ruska

Rusko vníma možný vstup Ukrajiny do NATO ako priame ohrozenie Ruska a zároveň „červenú čiaru“, pretože toto by považoval za prípravu nástupného priestoru pre konflikt s Ruskom. Oficiálna predstaviteľka Ruska Mária Zacharova varovala, že prekročenie tejto červenej čiary sa nezaobíde bez vážnych dôsledkov. Vladimír Putin vyzval 1. decembra NATO, aby v súlade s dávnym sľubom dal právne záruky, že sa nebude rozširovať k hraniciam s Ruskom a že Rusko bude svoje záujmy chrániť.

Čím to môže celé skončiť?

Napätie žiaľ posledné týždne v tejto otázke vzrástlo a nie je vylúčený ani vojenský konflikt, ktorý by sa odohrával relatívne neďaleko od nás (a verme, že do toho nebudeme nijako zapojení). Aby situácia nevyzerala tak jednoznačne, treba povedať, že aj na Ukrajine sa ozývajú hlasy, ktoré vyzývajú k útoku na Donbas (a niektoré aj priamo na Moskvu). K deeskalácii napätia vyzvala aj francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Pen, ktorá obvinila EÚ v tom, že siaha na sféry vplyvu Ruska a vyzvala, aby Francúzsko prevzalo na seba úlohu zmierovateľa v tomto konflikte. Aký môže byť záver? USA naznačili, že písomné záruky ohľadne rozšírenia NATO Washington nedá a zároveň tradičnou rétorikou uviedli, že sú pripravení zaviesť ďalšie intenzívne sankcie voči Rusku, ktoré budú znamenať „významné a surové ekonomické straty pre Rusko“.  V prípade vojnového konfliktu sa však nechcú priamo podieľať. Isté hlasy z USA naznačujú, že nemožno vylúčiť ani dohodu o prerozdelení  sfér vplyvu, kedy by Rusko ustúpilo napr. v otázke Iránu. Situácia sa bude ešte vyvíjať, pripravme sa.