Keď by mala nádej zomierať posledná …

Vo štvrtok nás vláda opäť uzatvára. Či sa dá oficiálnym číslam veriť alebo nie, nie je podstatné, podstatné je iba to, aká je reálna skutočnosť chorobnosti a úmrtnosti na koronavírus. Dodnes nie je verejnosť napriek mnohým sľubom vládnych činiteľov pravdivo informovaná o reálnom stave v chorobnosti a úmrtnosti. Dodnes nevieme, či zomierajú chorí ľudia na iné choroby, alebo iba na covid – 19, či jeho mutácie. Je aj veľmi zavádzajúce, že sa zverejňuje iba počet zaočkovaných a tých, čo to odmietajú a ako hlavný strašiak aj to, že medzi chorými vysoko percentuálne prevažujú práve tí nezaočkovaní do ktorých počtov zrejme vládni šikulkovia zaratávajú s najväčšou pravdepodobnosťou aj tých čo koronu prekonali. Štatistiky na medzinárodnej úrovni sú veľmi rozporuplné, keďže napríklad v Španielsku sa konštatuje, že pre vysokú zaočkovanosť nie sú potrebné obmedzujúce opatrenia, ale zároveň sa naopak konštatuje, že v Portugalsku, ktoré bolo doteraz tromfom odborníkov a liberálnych politikov v procese očkovania pre jeho vysokú zaočkovanosť, tamojšia vláda bola vysokou chorobnosťou donútená pritvrdiť obmedzujúce opatrenia. Toto, ale aj mnohé iné polopravdy či dokonca klamstvá o pravdivom informovaní verejnosti o prebiehajúcej pandémii trvale znechucuje drvivú časť verejnosti a to aj v celosvetových podmienkach. A to sa aj hlavne u nás prejavuje v celkovom odmietaní takmer každého rozhodnutia vládnych činiteľov, ktorí poväčšine aj ignorujú niektoré dobré rady od odborníkov. Príkladom je, že napriek radám odborníkov, aby sa uzatvorili všetky škody si zrejme SAS presadila, že sa školy nechávajú otvorené, keď je aj úplnému laikovi a menej sčítaným ľuďom zrejmé, že sa tým nijak neobmedzí
miera infikovania sa buď deťmi rodičov, alebo naopak. Včera ma operovali, no na výsledok či sa podarila alebo nie bude budem musieť ešte nejaký čas čakať. Štafeta operácii tak u mňa má pokračovanie, chodím na operácie pomaly už ako na klavír. No aspoň som v takom stave, že si môžem znovu sadnúť za počítač a podeliť sa s mojimi čitateľmi o moje názory.
Celková situácia v našej spoločnosti, ktorá je pre horeuvedené problémy v zdravotníctve totálne rozdelená pre veľmi chabé až nulové snahy kompetentných o pravdivé vysvetľovanie príčin pandémie a hlavne absolútnou absenciou prevencie ako jej predchádzať, je aj pre vyhlásenie lockdownu naďalej veľmi hektická, čo sa obmedzujúcimi opatreniami a niekoľkými protichodnými či aj pochybnými nariadeniami hlavného hygienika či konzília odborníkov aj pre ignoráciu niektorých ich vcelku logických a rozumných odporúčaní prejavuje ich odmietaním zo strany odporcov očkovania. Je potrebné dodať, že všetky doteraz vakcíny, schválené EMU na použitie sú vlastne iba akési prototypy, avšak je preukázané, že ľuďom poväčšine umožňujú aj keď niekoľkomesačnú imunitu proti nákaze kovidom, predsa ale aspoň takú nejakú, keď najlepším spôsobom je vraj premorenie, ktoré ale hlavne u starších osôb môže skončiť predčasnou smrťou. Či je to už tak, alebo inak, isté je, že tu máme tretiu vlnu pandnémie a preto by jej nákazlivosť nemal nikto podceňovať. Môj názor je však ako presvedčeného demokrata rovnaký : očkovanie by malo byť dobrovoľné, ale zároveň hovorím jedným dychom aj o tom, aby sa ľudia maximálne chránili pred nákazou spôsobom, aký uznajú za vhodné. Avšak nesúhlasím s takými počinmi odporcov očkovania, ktorí v prítomnosti väčšieho množstva ľudí, ktorí sa chránia prekrytím dýchacích otvorov na protest chodili bez akejkoľvek ochrany rúškami či respirátormi. Je to voči tým zodpovednejším vrcholne nezodpovedné. Samozrejme, že ako presvedčený demokrat uznávam úplne iné formy zásahu polície voči porušovateľom verejného poriadku, aký predviedla polícia napríklad pri svojom zásahu v piešťanskom supermarkete, ale iba za podmienok, že nie je narušiteľ nejakým spôsobom agresívny voči ostatnej verejnosti alebo proti zasahujúcim bezpečnostným zložkám.
Ľudia v našej krajine čelia voči mnohým hrozbám, ktoré priniesla naša civilizácia a to vrátane jak zdravotných, prírodných, ekologických, klimatických, ekonomických, finančných či aj niektorých iných hrozieb. V súčasnosti je takmer isté, že človek svojou činnosťou začal ohrozovať svoju samotnú existenciu preľudnením v krajinách tretieho sveta a hlavne premrštenými nárokmi na prírodne zdroje a s tým súvisiaci spôsob technického vývoja ľudskej spoločnosti, ktorý je čoraz viac a viac závislý na prírodných zdrojoch, ktoré sú nepredstaviteľne drancované, ich obrovským využívaním na svoje pohodlie bez náležitého zhodnocovania a súbežne s obrovskou spotrebou energie. To všetko sa už prejavuje na totálnej zmene klímy formou oteplovania planéty so všetkými následnými prírodnými katastrofami nebývalých rozmerov, ktoré doposiaľ ľudstvo nezažilo v takej zničujúcej podobe ako sú obrovské záplavy, víchrice a veterné smršte už aj v európskych podmienkach. Všetky doterajšie klimatické konferencie nepriniesli žiadny radikálny zvrat v ochrane klímy, pretože ju organizujú a zúčastňujú sa na nich iba ľudia, ktorí majú záujem iba na veľkých ziskoch, ktoré ospravedlňujú tým, že ak by sa výrobné procesy, ktoré majú najväčší podiel na oteplovaní nejakým spôsobom obmedzili či dokonca aj zakázali, odrazilo by sa to okamžite na totálnom znižovaní výroby a teda aj životnej úrovne ľudí ich prepúšťaním z práce či znižovaním ich miezd. Aj v tomto zmysle sa ukazuje, že na prvý pohľad je z tohto začarovaného kruhu niet úniku, avšak ako vždy a vo všetkom, je to iba na ľuďoch, akú životnú cestu si zvolia a akú majú vysokú zodpovednosť za svoju rodnú planétu zem, ktorá je ich jediným domovom a akú majú zodpovednosť za jej uchovanie aj pre život nasledujúcich generácií. Toto všetko sa nedotýka iba našej krajiny, ale celého sveta, všetci a vo všetkom by sme mali byť preto zodpovednejšími akými sme boli doposiaľ.
Ak sa terajšiu vrcholne neschopnú, amatérsku a nevzdelanú vládu nepodarí odstrániť demokratickým spôsobom formou referenda, prichádza do úvahy aj čl. 32 našej Ústavy SR, ktorá umožňuje ľuďom postaviť sa na odpor ak sú porušované demokratické princípy a ľudské práva. Formy takéhoto odporu môžu byť rôzne – občianska neposlušnosť, neplatenie daní, štrajky, verejné protesty, no tým najúčinnejším by mohol byť aj generálny štrajk. Už nie je na čo čakať, keď sa ukazuje, že ani Čaputová, ani vládni poslanci a ich vedúci politici nejavia žiadne snahy na nápravu svojich omylov a pokračujú svojim neoliberálnym válcovaním – ústavnou väčšinou v NR SR v zotročovaní ľudí krásnej slovenskej krajiny.
Ospravedlňujem sa pre neplnenie svojho sľubu o tom, že napíšem blog, ktorý by mohol ukázať cestu, ako žiť lepšie. Hodnotím to tak, že ešte k tomu z dôvodu zdravotníckej katastrofy následkom tretej vlny pandémie nedozrel čas, nebolo by to aj vhodné pre vysokú chorobnosť a úmrtnosť ľudí na koronavírus a teda z úcty k nim.