Darebáci a štyri ročné obdobia …

Keď zložil Vivaldi svoju skutočne geniálnu a nad nebeskú skladbu ” Štyri ročné obdobia “, zrejme netušil, že sa ľudstvo svojou nesvedomitosťou dopracuje pri ničení svojej domoviny – planéty Zem k tomu, že ak by Vivaldi žil v dnešnej dobe, zložil by už iba akési torzo, ” Dve ročné obdobia “/ leto a zima. Závery z klimatickej konferencie v Paríži nedodržuje takmer nik a i tá nasledujúca v Glasgowe s stala iba akýmsi klišé, plné srdcervúcich prejavov, v ktorých sa rečníci priam predháňali vo svojich nesplniteľných sľubov o udržateľnej klíme, znižovanie emisií, či ukončovanie používania fosílnych palív. Určite tomu nikto z tých sčítanejších neuveril, pretože naša civilizácia sa uberá už vyše storočia technickým smerom vývoja, z toho v posledných desaťročiach aj masívnym využívaním IT technológií a s tým súvisiacou spotrebnou elektronikou, automatizáciou, robotizáciou a elektronizáciou a teda je žiaľ nastavená na maximálny zisk a spotrebu. Prím v obludných maxisériách výrobkov, ktoré sú charakteru prepychové a teda pre drvivú väčšinu ľudí nedostupných v poslednom období zaujíma hlavne výroba elektroautomobilov. Ak by boli vyrábané také jednoduché a cenovo prístupné ako napr. v Číne / cena sa pobybuje kdesi medzi dvomi až tromi tisícmi Eur /, potom by mohol človek nadobudnúť dojem, že ide skutočne o záujem o ekológiu a ochranu klímy a všetkým s tým spojené. No opak je pravdou, všetky automobilky / zrejme plnoelektrická Dacia Sandero s cenou 16 700 Eur je asi výnimkou /výrobu elektromobilov pjali tak, že z nich urobili cenovo pre širokú verejnosť ťažko dostupné doslova prepychové vozítka, ktoré si budú môcť dovoliť iba tí vysoko solventní, a teda ak takéto automobily sú predávané iba v malom množstve, minie sa to želateľným účinkom. No cez to všetko, nech už sú takéto autá lacné či drahé, limitujúcim prvkom ako už pomaly všade, kde len dohliadneme je výška spotreby energie. A žiaľ ľudstvo je nastavené na obludnú spotrebu energie a to už ani nehovorím, že v súčasnosti je veľmi ťažko rozlišovať, či ide o čistú energiu z alternatývnych zdrojov, alebo tú špinavú z uhlia, plynu či jadra. Pes bude zakopaný ale niekde úplne inde – v tom, že cez to všetko, že si uvedomujeme katastrofálnu situáciu v otepľovaní zeme, málokto sa je ochotný vzdať sa svojho pohodlia, ktoré mu umožňujú súčasné technické vymoženosti, čo sa týka nielen jednotlivcov, ale hlavne veľkých korporácií, ktoré v hnbe za obrovskými ziskami nehľadia na nič okolo seba a už vôbec nie na to, čo sa môže katastrofického stať s našou planétou Zem a ľuďmi, čo ju obývajú. NO, aby som bol úplný vo svojich úvahách, určite je určujúcim faktorom ničenia našej planéty hlavne doslova rabovaním jej prírodných zdrojov aj celkové premnoženie populácie, keď sa predpokladá, že do roku 2050 nás bude vyše 10 mld., čo je podľa vedcov maximálne možné pre jej uživenie a aby to nebolo málo, do tohoto obdobia aj spadajú predpovede, že nastane katastrofálny nedostatok pitnej vody. Takže ako z toho ?! Tu si musia dať odpoveď všetci, čo v súčasnosti žijeme, či už jednotlivci, chudobní či bohatí, chce vôbec ľudstvo prežiť, chceme vôbec, aby pokračovali ďalšie generácie vo svojich životoch bez strachu a obáv z budúcnosti, alebo chceme všetci hlúpo exitovať ?! Zaráža pri tom aj skutočnosť, že Čaputová aj keď mala plamenný prejav na ochranu klímy, nijak nevybočila z radu farizejov a pokrytcov, čo okomentovala aj známa aktivistka Gréta : “…že si ten svoj prejav môže strčiť kdesi do zadku. “. Čaputová raz vo svojej úvahe uviedla, že by sme nemali zvyšovať enviromentálnu záťaž do budúcna, ale na druhej strane nič neurobila, keď sa zo štátneho rozpočtu vyčlenilo 500 miliónov Eur na zatepľovanie budov, keď takmer každý vie, že sa to vykonáva pomocou nezdravého a nerecyklovateľného polystirénu, keď sú od 1. 1. 2022 zálohované PET fľaše, aby sa mohli následne recyklovať, aj keď by bolo ” zelenejšie ” nahradiť ich sklenenými ako u piva či minerálky Budiš, keď sa nič nerobí s likvidáciou veľkých háld komunálneho odpadu, keď ekologické záťaže v Chemko Strážske či vo Vrakuni stále čakajú na svoju likvidáciu, keď sú enormne znečisťované vody a ovzdušie, keď by bolo potrebné poctivo triediť komunálny odpad a správať sa vo všetkom vysoko ekologicky. Možno sa ešte dožijeme ďalších klimatických konferencií, no nemali by už byť iba formálne, ale ako sa hovorilo aj za komunistov, musí nastať ” jednota slov a činov “, inak už ničomu a nikomu ľudia neuveria a to v plnej miere patrí nielen pre aktivistov, ale aj pre politikov, podnikateľov, živnostníkov či vlastníkov veľkých korporácií, ale aj pre nás, obyčajných, slušných a dobrých ľudí.
Situácia v oblasti hospodárskych, ekonomických, spoločenských a politických vzťahov sa u nás už dlhodobo nemení. Politici sú na seba ako besní psy a navzájom sa pri naplňovaní svojich predvolebných sľubov a získavaní politických bodov okiadzajú špinou, čoho dôsledkom je iba bohapusté vzájomné vydieranie. Akoby okopírovali takéto počínania od podsvetia zločinu. Dostali sme sa v tomto smere do takmer neriešiteľnej situácie, keď aj tie / ne / želateľné reformy, ktoré sú iba proforma, si vzájomne ich prijatie vo forme zákonov blokujú. Nebolo by to až také horúce, ak by na to neboli viazané miliardy z eurofondov. Celé to pripomína to, že akoby cez prijatie Plánu obnovy, ktorého súčasťou sú aj spomínané reformy, chceli vládni politici nielen vydierať sami seba, ale dokonca aj nás všetkých. Vraj ak sa tie reformy neschvália, nebudú ani eurofondy, no vskutku úžasná a vysoko prešpekulovaná forma kolektívneho vydierania. Je veľmi ľahké obviňovať kde koho, maslo n hlave však majú všetci, ktorí sa podieľajú na súčasnej vládnej moci, lebo viac menej či menej viac na tom svojimi spôsobmi profitujú. Takéto počínanie v čase, keď u nás pomaly vrcholí tretia vlna pandémie, enormne a rýchlo stúpajú počty chorých a tých, čo koronavírusu podľahli sa nedá inak nazvať iba ako nepokryté DAREBÁCTVO !!! A tých, čo tomu poklonkujú za BANDU DAREBÁKOV. Odpútavanie pozornosti od denných bežných starostí ľudí a ich strachu o zdravie a existenciu je ešte takou čerešničkou na torte DAREBÁCTVA. Dôveryhodnosť politikov nie je v ich vymódení, akoby figúrok z výkladov drahých odevných obchodov, ale iba a iba v tom, ako sa správajú k svojim voličom pri plnení svojich predvolebných sľubov. Aj tu by malo platiť to povestné – ” jednota slov a činov “. Nie sme ani demokratický, ani právny, ani sociálny štát, k tomu máme ešte kozmicky ďaleko a súčasná vládna moc nás od týchto mét ešte viac vzďaľuje. Aby sa to všetko mohlo zmeniť v prospech obyčajných, slušných a dobrých ľudí, o to sa možno pokúsim vo svojom nasledujúcom blogu.