Nad krajinou mrákava temná …

Veru nie je takmer nič, z čoho by sme sa mohli vytešovať. Kde oko zahliadne, kde ucho započuje, všade sme v akomkoľvek hodnotení buď na chvoste hodnotení, alebo aj poslední. Vyhovárať sa na zdravotnú krízu, zapríčinenú pandémiou, či prehrešky predošlej vlády už nestačí. Táto vláda to zjavne nezvláda a každý každučký deň, čo je ešte pri moci nás závratne približuje k totálnej katastrofe a to nielen spoločenských či politických vzťahoch, ale čo je najzlovestnejšie aj v tej ekonomickej. Na čo siahne táto neliberálna vláda, tam všetko pokazí. Čas, táto nekonečná konštanta je pre odporcov terajšej vládnej koalície zjavným nepriateľom, nezastaví sa, nikdy nepočká a my potom upadáme každou sekundou, minútou, hodinou, dňami, mesiacmi a už takmer po roku a pol do hlbočiznej priepasti, z ktorej už návrat k lepším časom zrejme už nebude dosť dobre možný. Neviem a ani sa nechcem presviedčať o tom, prečo sú obyčajní, slušní a dobrí ľudia stále naivní a pasívni. Zobudíme sa až vtedy, ak nám doslova a do písmena už bude zatekať za golier a do topánok ?!

Pomerne dosť ma vytočila jedna ranná debata na TA3 s bývalým prezidentom Kiskom, keď vychvaľoval čurilovcov a do nemoty spomínal ficovskú mafiu, ba dokonca poznamenal / ale podobne aj Lipšic, čo je zaujímavá zhoda /, že tu ide o akýsi boj za spravodlivosť. Hádam nemajú ľudia krátku pamäť, aby si nespomenuli na niekdajšie mítingy  Za slušné Slovensko. Už vtedy som písal blogy o tom, že najprv musí byť nastolená spravodlivosť a až potom sa môžeme stať slušní. Tým najsčítanejším je úplne jasné, prečo to takto Kiska zrežíroval, on nepotreboval, aby sa ľudia búrili, ale iba aby sa stal viditeľnejším, keďže plánoval po skončení prezidentského mandátu vstúpiť do politiky. Stranu Za ľudí, ktorú sám založil aj financoval len preto, aby sa stal predsedom vlády, našťastie sa mu to aj pre jeho prehrešky voči zákonu nepodaril a keď ukončil politickú činnosť, začala sa táto strana postupne rozpadať takmer obdobne ako niekdajšia strana Sieť veľmi abmiciózneho Procházku. Čiže v oboch prípadoch to boli a sú strany iba na jedno použitie. Strana Za ľudí sa neúprosne prepadá vo volebných preferenciách a je očividné, že po budúcich voľbách ju v parlamente s určitosťou už neuvidíme. Žiadna škoda, pre ľudí nič prevratného nevyprodukovala ani strana samotná, ani jej čelní predstavitelia na čele s bábkoherečkou Remišovou – niektorí ju prezývajú aj hlupačkou. Kolíková, najnovšie vplávala do vôd SAs – ky a neúnavne sa snaží presadiť svoj neveľmi reálny plán súdnej mapy. Spravodlivosť je ale o úplne niečom inom, to sa musia schváliť také zákony a podmienky pre sudcov, aby nebolo možné robiť prieťahy súdnych konaní a súdiť skutočne spravodlivo. Náš súdny systém je nedokonalý a určite  volá po systémových riešeniach, ale iných ako si predstavuje Kolíková.

V uplynulých dňoch zarezonovala aj kokaínová kauza alá Plačková, známa s dopravnej nehody Kollára a kde je u nej a jej komplicou oprávnené podozrenie nielen z predaja tejto drogy, ale aj úzkeho prepojenia na niektorých členov vlády. Je preto veľmi podozrivé, že sa v base dlho neohriala a spolu s manželom sú stíhaní na slobode.

Ako sa zdá / pretože značná časť ľudí, ktorí nesúhlasia so súčasnou vládou nie je aktívna /, verejnosť nebude také ľahké vo väčšom množstve dostať do ulíc na protesty, ostáva iba posledná možnosť pre opozíciu a to skúsiť v decembri znovu predložiť do NR SR, alebo prezidentke dostatočný počet podpisov, ale už so správnou a priechodnou otázkou k ďalšiemu pokusu o schválenie referenda.

Ak by som mal hodnotiť bývalú vládu a ten súčasný neoliberálny paškvil, zložený z amatérov a nevzdelancov a porovnávať ju s predošlou vládou Fica či Pellegriniho, tak mi to jasne vychádza v ich prospech. Slovač tak zrejme bude v nastávajúcich voľbách znovu rozhodovať medzi väčším či menším zlom, pretože ani Fico, ani Pellegrini nie sú tak dokonalo čistí, aby im ľudia masovo znovu uverili. V ich prospech ale platí to, že aspoň vedeli rozumne vládnuť, veľmi nepoklonkovali zliberalizovanej EÚ či EK a nerozkladali štátne inštitúcie. Toto by si mali všetci voliči veľmi dobre uvedomiť a podľa toho aj voliť. Inak sa z tejto kolosálnej brindy nikdy nevymotáme a skončí nielen naša ekonomika, ale aj naša štátnosť. Liberalizmus je metlou národných štátov, pretože sa všemožne snaží presadzovať myšlienku svetoobčianstva a kadejaké drísty o tom, že im ide o slobodu človeka sú iba nekonečnou dierou na takejto záplate.