Zbohom, zdravý rozum …

Ani jedna doterajšia vláda po novembri 1989 neurobila pre obyčajných, dobrých  a slušných ľudí dosť toho, aby sa ich život stal dlhodobo znesiteľným a teda žili v dostatku a bezpečí. Naopak, ak aj urobili niečo pre ľudí, tak iba pre tých svojich. Od novembra 1989 sa rozkradlo z bývalého spoločného majetku cirka 35 až 37 mld. Eur. Ak by sa tak nestalo, stačilo by to na riešenie mnohých doteraz nedoriešených problémov v našej spoločnosti a ešte by aj čosi ostalo. Hlavne Mečiarova ale aj vláda Dzurindu či Ficove vlády či priamo, alebo nepriamo  podporovali vznik niekoľkých super bohatých rodín – oligarchov, ktorí doteraz ovládajú činnosť niektorých politických subjektov vo vlastný prospech a teda pre vlastné záujmy. Naši politici sa takýmto praktikám vôbec nebránia a je nemálo príkladov ich priamej finančnej podpory zo strany oligarchov a naopak, oligarchovia z takejto symbiózy ťažia plným priehrštím pri zadávaná štátnych zákazok aj bez výberového konania, alebo je takéto konanie často aj predmetom závažných podozrení z korupcie, čoho príkladom sú niektorí veľkopodnikatelia ako Suchoba, Brhel či Výboch. Je teda veľkým negatívom pre horeuvedených politikov, keď hlavne za ich vlád sa umožnili takéto praktiky, ktoré boli na hrane zákonnosti, alebo zákony aj vedome porušovali. Je na vyšetrovateľoch a prokuratúre a následne na súdoch, aby sa spravodlivo prešetrili takéto protiprávne konania, ak sa zakladajú na preukázateľných dôkazoch spolu s prepadnutím majetku, ktorý nadobudli s najväčšou pravdeopodobnosťou porušením zákonov. Zaujímavé je aj čerstvé svedectvo guvernéra NB, Kažimíra v kauze Mýtnik, kde na NAKA musel Kažimír vysvetľovať niektoré podozrenia z korupcie. Stav v silových zložkách štátu a hlavne v PZ SR veľmi pripomína začiatok rozkladu tejto inštitúcie, keď na čele MV je poslušný adlátus Matoviča, Mikulec a Prezidentom PZ SR Kovařík, ktorý je ešte ochotnejší adlátus ako Mikulec. Jeho posledná tlačovka, na ktorej sa snažil vyviniť z prerušenia akcie IS MV, čoho následkom sa podarilo uniknúť dvom podozrivým z manipulovania výpovedí kajúcnikov, no jeho argumenty stáli na vode. Ukazuje sa, že volanie po ich odvolaní z funkcií opozičnými stranami je plne opodstatnené, keďže v mnohých prípadoch títo vysokí funkcionári zasahovali do výlučných kompetencií vyšetrovacích orgánov a to je najmarkantnejšie v prípade bývalého riaditeľa SIS, Pčolinského po jeho písomnej správe, v ktorej upozorňoval na skupinu vyšetrovateľov, ktorí sa snažia manipulovať výpovede v mnohých citlivých kauzách. Rezort životného prostredia na čele s Budajom svojimi doterajšími krokmi ničím nenaznačuje, že by mal vážny záujem niečo pozitívnejšieho vykonať. Budaj sa rád necháva vidieť pri rôznych skládkach či enviromentálnych záťažiach, avšak najradšej sa venuje zástupným témam ako hľadať rýchle a účinné riešenia na ich likvidáciu akou je napríklad ochrana vlkov, či už niekoľkoročne a zatiaľ neúspešné sčítavanie medveďov / asi je ich toľko, že sa ich nemôžu dopočítať /. No najviac ma vytočilo, že v spolupráci s MD a V vyčlenili na ” zatepľovanie ” obytných budov 500 miliónov Eur. Nebolo by to problémom, keby sa tepelná izolácia robila na prírodnej báze / sklenená vata, minerálna vlna, alebo možno aj ovčia vlna /, no naopak sa vo veľkom stále používa vedľajší produkt ropy – škodlivý polystyrén, ktorý okrem svojho nežiadúceho chemického zloženia vlečie za sebou aj širokú uhlíkovú stopu. No najtragickejšie je, že sa zatepľujú aj paneláky, ktoré v obvodových paneloch majú už vo vnútri zabudovaný 80 mm polystyrén a to v prípade nášho obytného domu plus 140 mm hrubým polystyrénom, čo výsledne predstavuje až 220 mm hrubú vrstvu tepelnej izolácie, čo nerobia ani za polárnym kruhom v severských krajinách, kde na rozdiel od nás dávajú všade prírodnú tepelnú izoláciu a teda si nezvyšujú enviromentálnu záťaž. U nás zrejme nad zdravým životným prostredím stále víťazí iba zištnosť a pachtenie po vysokých ziskoch a nikoho nezaujíma, čo zanecháme svojim deťom či vnukom. Na ministerstve financií sa usadil neúspešný predseda vlády Matovič, no ani jeho pôsobenie v tomto rezorte nie je žiadnou výhrou, čoho dôkazom je aj totálna hanba v ním iniciovanej očkovacej lotérie, keď jeho podriadení nedokázali propozície súťaže vypracovať tak, aby nemohlo dôjsť k celkom zbytočným omylom či lapsusom, ktorý pripravil jednu výherkyňu o 400 tisíc Eur. To iba dokresľuje stále pretrvávajúci amaterizmus a totálnu neschopnosť riadiť nielen jednotlivé rezorty, ale aj vládu ako celok. Aj keď má Matovič na svojom ministerstve určite aj dobrých odborníkov, stále sa prehnane spolieha iba na vlastné úvahy a riadi rezort iba z takejto pozície aj keď je v tejto oblasti obyčajný laikom, keďže všetko účtovníctvo a chod svojej firmy ako aj celý majetok rodiny zveril svojej manželke. Takže ako premiér sklamal a ako minister financií duplovane. Ministerstvo zdravotníctva Lengvarský pojal ako generál a nie ako zdravotník a teda aj jeho počiny tomu zodpovedajú. Činnosť rezortu je vo vzťahu k prebiehajúcej pandémii chaotická a dostatočne nepremyslená, čo sa týka hlavne očkovacej kampane, na ktorej propagáciu sa vynakladá nemálo prostriedkov, avšak bez náležitého výsledku. Činnosť tohoto rezortu je preto aj častým predmetom kritiky zo strany koaličného partnera, SAS. Stále sa množiace a rastúce počty zamorených, ktorí prichádzajú z dovoleniek v zahraničí, predznačujú fakt, že tretia a následne možno aj štvrtá vlna pandémie bude veľmi ťažko zvládnuteľná, keďže režim kontrôl na hraniciach je iba formálny, to evidentne zlyháva okrem zdravotníctva aj rezort MV. Predseda vlády Heger nijak nevystupuje z vlastného či skôr Matovičového tieňa, je príliš mäkký a poddajný vôle Matoviča a čo je najhoršie absolútne nulový rétorik. Bez tejto vlastnosti je vlastne každý politik iba podpriemerným politikom. Najnovšie udalosti v Afghanistane iba podtrhujú fakt, že žiadna demokracia sa nedá vyviesť a že ak sa jedná o hlboko zakorenený islam tak tobôž. Ani dvadsať ročná okupácia NATO na čele s USA a ani naliatie bilióna dolárov do bývalej vlády a jej štátnych inštitúcií temu nezabránilo. Aj minister zahraničných vecí USA už verejne priznal, že USA vojnu v Afghanistane prehrali, keďže sa nepoučili z vojen v Kórei, Vietname a ani v Iraku. Toto je veľkým mementom aj pre tých, ktorí tak úzkostlivo lipnú na účasti v NATO a zahraničných misiách, že byť na strate víťaza nie je pravidlom a že si treba priznať aj to, že sme vlastne prehrali aj my. Je mi iba ľúto tých, ktorí v tejto krajine položili svoje životy a ako to bude v budúcnosti, keďže sme všetkých, čo sa takejto misie zúčastnili vyznamenávali a pokladali aj za hrdinov ? Stále budem tvrdiť, že najlepšia obrana je vlastná obrana a teda schopnosť plnohodnotne zabezpečiť za akýchkoľvek podmienok obranyschopnosť, územnú celistvosť a teda štátnu suverenitu SR. A to dokáže iba silná a bojaschopná armáda a nie dnešný paškvil.

Z tohto uhla pohľadu, keď som vlastne bol kritikom každej doterajšej vlády sa mi javí, že táto súčasná je neporovnateľne najhoršia zo všetkých. Ak sa aj vyskytovali negatívne javy predchádzajúcich vlád, mali však jedno veľké pozitívum – nerozkladali štátne inštitúcie a teda štát. Súčasná neoliberálna vláda je však v rozklade všetkého šampiónom a je preto imperatívom týchto dní, aby sa s tým už konečne niečo urobilo. Nemalo by to byť nové SNP, nikto určite nepachtí po krvi, ale mal by to byť rozhodný hnev a odpor ľudí, najlepšie vo forme generálneho štrajku, taký silný a rozhodný odpor, ako bol kedysi výbuch sopky Krakatoa, avšak bez akýchkoľvek násilností a obetí. Matovič kedysi povedal, že jediné čoho sa Fico bojí je hnev ulice. No hnev ” ulice “, teda obyčajných, slušných a dobrých ľudí by mal zatriasť nielen s Matovičom, ale s celou jeho neoliberálnou vládou. Po skončení II. sv. vojny nasledovala v Nemecku tvrdá denacifikácia, u nás by bolo potrebné niečo potrebné – deliberalizácia, inak úplne podľahneme cudzím vplyvom a ako štát a aj ako národ zanikneme.

Ak zabudneme na svoju minulosť, nikdy si nevybudujeme šťastnú budúcnosť.