Rozlúčka s Júliusom Binderom, jednou z najväčších osobností Slovenska

V utorok 3.augusta o 11,45 hodine v Bratislavskom krematóriu bude rozlúčka s Júliusom Binderom, Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého. Hoci smútime vieme, že Slovensko vo večnosti získava ďalšieho patróna, ktorý tak ako tu na zemi bude slúžiť Bohu a národu.

S Julkom Binderom som sa prvý raz stretol niekedy na jar roku 1990 v sídle Kresťanského demokratického hnutia (KDH) na Žabotovej ulici. Pripravovali sme sa na prvé slobodné voľby a pri formulovaní programu rozvoja pre Slovensko sme oslovili odborníkov zo všetkých oblastí. Hneď od začiatku sme videli, že ide o človeka nielen odborne fundovaného, ale aj o statočného vlastenca, ktorému záleží na našej budúcnosti. V tom čase rezortný minister vlády SR Ivan Veselý na nátlak Prahy a ľudí, ktorí Slovensku nepriali, zastavil výstavbu Vodného diela Gabčíkovo- Nagymaros. Výstavba bola vo veľmi pokročilom stave a boli do nej nainvestované obrovské peniaze, ktoré by vyšli na vnivoč, preto do nášho programu pre Slovensko, sme dali jeho dokončenie. Pozitívne bolo aj to, že zakladateľ KDH Ivan Čarnogurský, ako riaditeľ stavebnej firmy Hydrostav, poznal všetky súvislosti okolo tohto vodného diela a preto mu dával plnú podporu.

Po voľbách som sa stal ministrom lesného a vodného hospodárstva vlády Slovenskej republiky. Za námestníka pre vodné hospodárstvo som presadil výborného odborníka a skvelého človeka Gusta Jambora a za riaditeľa Vodohospodárskej výstavby som vymenoval Júliusa Bindera. Okamžite som obnovil aj pokračovanie vo výstavbe vodného diela na Dunaji. V tom čase ešte bola sloboda a do týchto nominácií z koaličných strán mi nik nehovoril. Gusto Jambor a Július Binder vytvorili tandem, ktorému Slovensko vďačí za mnohé vodohospodárske diela, ktoré nám neprajníci závidia. Žiaľ ich odchodom z funkcií v roku 1998 skončila éra rozvoja v tejto oblasti. Dnes sú obaja títo úžasní ľudia vo večnosti.

Súboj o vodné dielo Gabčíkovo bol dlhotrvajúci a dalo by sa povedať, že sa proti nemu zmobilizovali všetky sily zla. Súboj mal medzinárodné parametre. Proti nemu sa organizovali ľudia až z Ameriky. Vyskúšali na nás všetko, ale my sme sa nedali odradiť. Samozrejme skrývali sa za pláštikmi starostlivosti o prírodu a oháňali sa dobrom, ktoré presadzujú. Malo to však aj pozitívny účinok, lebo projektantov inšpirovali k takým kvalitným riešeniam, ktoré majú svetovú úroveň v ochrane prírody a životného prostredia.

Július Binder v tom zohral rozhodujúcu úlohu. Stál pri presadzovaní riešení pevne ako skala. Podarilo sa vyprojektovať riešenie a realizovať ho tak, že sme suverénnymi pánmi na vodnom diele, nezávislí od Maďarska, ktoré svoju časť nedostavalo. Vodné dielo má obrovský význam ako politický, spoločenský, kultúrny a tiež ekologický. Chráni hlavné mesto Slovenska pred povodňami, zväčšilo zásoby pitnej vody pod Žitným ostrovom, obnovilo život v ramenách Dunaja, vytvorilo impozantný priestor pre turistiku, vodné športy, ale aj pre kultúru. Július Binder rozmýšľal a konal v širokých súvislostiach. Bol odborníkom systémového myslenia európskeho formátu. Škoda pre Bratislavu, že nevyužila jeho schopnosti keď v roku 1998 kandidoval na primátora mesta. Mal pripravené riešenia dopravného systému, ktorý by bol vyriešil problémy, s ktorými mesto trvale zápasí.

Tento môj krátky pohľad na túto mimoriadnu osobnosť je veľmi skromný. Verím, že o jeho diele a živote bude napísaná kniha, ktorá bude inšpiráciou pre našu mládež. Niečo málo zachytila aj wikipedia https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%BAlius_Binder .

Ak sa pozrieme na jeho život vidíme, že je jeho pričinením mimoriadne bohatý, ale aj že si užil všetko od lásky až po nenávisť, od podpory až po prenasledovanie. Ako to na Slovensku pri veľkých osobnostiach býva. Aj v najťažšej chvíli keď dal pokyn sypať prehradenie Dunaja politici (okrem Jozefa Prokeša, podpredsedu NR SR) sa skryli a nechali to výlučne na jeho zodpovednosť. Bolo to na jeseň 1992 kedy som už nebol vo funkcii ministra. Július Binder sa však zodpovednosti nikdy nebál. Celý život prežil ako statočný človek, kresťan a vlastenec. Preto som ako jeho ocenenie vyzdvihol to, ktoré mu udelil sv. Ján Pavol II. To vystihuje Julka Bindera ako vzácneho človeka, na ktorého je Slovensko hrdé. Verím, že bude po ňom pomenované vodné dielo Gabčíkovo, aby pri jeho vyslovení si ľudia spomenuli na túto vzácnu osobnosť.

Česť jeho pamiatke !

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Viliam Oberhauser

O AUTOROVI

minister vlády SR 1990-1992, poslanec SNR a NR SR, národohospodár

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 29

Celkové hodnotenie: 20.08

Priemerná čítanosť:

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

    POČASIE NA DNES

  • icon FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    302 Found

    302 Found


    nginx
  • icon FOTO DŇA