Jubileum

Také naše.  Pred deväťdesiat piatimi (95!) rokmi sa v maličkej obci Červený Hrádok narodil SLOVÁK František Vnuk. Nemusím namáhavo pátrať, aby som mohol prehlásiť, že napriek jeho zásluhám a úctivému veku je pre väčšinu národa neznámy. Asi preto, lebo je po celých  život skromný, pracovitý, poctivý a slušný. Nepreslávili ho žiadne škandály, defraudácie, prezliekanie kabátov, mnohoženstvo,  výtržnosti ani násilnosti.

Práve naopak.  Okrem vysokoškolského technického vzdelania v oblasti metalurgie, ktoré ako profesor na vysokej škole v Austrálii prednášal,  vyštudoval aj históriu a politické vedy. Jeho srdcovou záležitosťou sa stala oblasť života Slovákov a Slovenska dvadsiateho storočia. Na rozdiel od “našich” historikov nemal jazykové, politické ani cestovné  obmedzenia. Mohol, a aj využíval archívy po celom svete vrátane Anglicka, Talianska, Nemecka aj Vatikánu.

Nezaháľal. Napísal viacej ako 40 kníh, v rôznych periodikách uverejnil nie menej ako 1200 článkov. Je vítaným a váženým hosťom na každom odbornom fóre. Za svoju činnosť získal množstvo ocenení  – samozrejme v cudzine. Vážil si ho a Rytierskym radom Sv. Gregora Veľkého v roku 1996 ho poctil aj pápež Ján Pavol II.

Poznám iba zlomok jeho prác, ale môžem zodpovedne prehlásiť, že sa s oficiálnou verziou našej minulosti v mnohom diametrálne líšia. Príčina bude asi v slobode autora. Nemusel absolvovať marxleniskú prípravu, skúšky s MRH (Medzinárodné robotnícke hnutie), ani deformácie čechoslovakizmu v ňom nevyklíčili. Pred tým všetkým unikol v kritickom roku 1949. Píše autenticky, živo a fakticky. Každá veta, každá udalosť, každé tvrdenie je podložené zdrojom z ktorého pochádza. Kto by sa chcel presvedčiť, môže tak urobiť napríklad knihou Po úsvite súmrak v ktorej sa autor venuje rokom 1945 až 1949.

Keď sa František Vnuk v roku 1990 vrátil na Slovensko, očakával zmenu režimu diktatúry na demokraciu. Mýlil sa. Narazil na ľadovú náruč pohrobkov socializmu. Boli všade, najmä však na historických inštitúciách. Namiesto serióznej diskusie opretej o fundovanú argumentáciu pocítil ostrakizáciu ako malomocný. Nečudo. Veď vo svojich knihách spochybnil  nepravdy  z ktorých miestna obec historikov celé roky žila a čo na politickú objednávky plodila. Táto komunita žije a plodí aj dnes. A nie len to, vychováva nové pokolenia deformátorov. Ešte celkom nezvíťazili, ale majú podporu mladých, pravdivou históriou nedotknutých, zato slnkom osvietených politikov.

Je to také naše. Mimoriadny Človek, vedec, svetová kapacita, hrdý reprezentant svojej vlasti sa dožil naozaj vzácneho jubilea a z oficiálnych kruhov po ňom ani pes neštekol. Ticho narušil iba primátor mesta   Ružomberok. Usporiadal komornú slávnosť (korona všade). Mala skupina prítomných si pripomenula jubileum nášho rodáka. Prostredníctvom techniky sa virtuálne preniesli do Austrálie. Zablahoželali mu, poďakovali a odovzdali mu cenu Andreja Hlinku. Udeľuje sa každoročne domácim a zahraničným Slovákom, ktorí sa výrazným spôsobom pričinili o budovanie slovenskej spolupatričnosti. Celú slávnosť sme mohli sledovať v priamom prenose. Vďaka.

Brezová 10. apríla 2021