Matovičov pucflek a pucflekov Matovič …

Vzájomná výmena či zámena na poste predsedu vlády a ministra financií je ako  v tej čs. filmovej komédii Cisárov pekár a pekárov cisár. Iba s tým rozdielom, že pekár v tom filme konal pre ľudí dobro, ale to dobro pre ľudí sa od Matovičovho pucfleka určite nedočkáme. Cisár Matovič si ho určite dobre postráži a aj keď by jeho pucflek akokoľvek chcel konať dobro pre ľudí, cisár Matovič to nedovolí, pretože nedokáže prekročiť svoj tieň – jeho super ego. Ani jeden so súčasných politikov nie je nepopísaný list a to sa týka aj Matovičovho pucfleka. Okrem toho tento pán to dobro pre ľudí ani nemôže konať, pretože i cez to, že sa prezentuje ako veriaci kresťan nedokázal počas svojej doterajšej politickej kariéry presadzovať dobro a bojovať proti zlu, čo by malo byť všetkým kresťanom vlastné. Preto nijak zvlášť nevytŕča z radu tých veriacich, ktorých obvykle pre ich dvojtvárnosť nesú so sebou punc farizejstva – v kostole sa priam predháňajú v modlidbách a kajúcnictve, no ak svätostánok opustia, sú z nich znova hriešnici. Heger mal minimálne za ten jeden rok od vzniku súčasnej koaličnej vlády možnosť naplno sa ukázať ako silne veriaci kresťan, no jeho počiny boli od toho veľmi vzdialené. Takže tento pán nemôže u verejnosti a obzvlášť u tej veriacej mať nikdy punc nejakej vysokej dôvery. A preto sa nedá ani  od neho a už vôbec nie od staronovej vlády očakávať, že by ich odrazu osvietil Duch svätý a robili pre ľudí iba dobro.

Zloženie staronovej vlády a nie novej, ako sa to snažia vykresliť viaceré média nie je preto nijakým povzbudením pre blízku budúcnosť, keďže osobne nedávam takejto vláde dlhšie trvanie, iba ak do doby konania predčasných parlamentných volieb. Ako sa ľudovo hovorí : zo starých prd.lí nemôžu duť čerstvé vetry. Ak Heger nebol na ministerstve financií človekom na mieste, ako môže byť nejakým prínosom nevzdelanec a daňový podvodník ?! Keď prezidentka mala odvahu neschváliť nomináciu Hlinku na post ministra práce, prečo tak neurobila v prípade Matoviča, ktorého nominácia je oproti Hlinkovi dokonalým scenárom ako urýchliť cestu staronovej vlády do pekla. Ak by mala prezidentka iba za mak politickej prezieravosti, tak by Matoviča odmietla menovať, no neurobila to. Nebol to z jej strany žiadny štátnicky krok ako upokojiť situáciu v spoločnosti, ale dokonalý politický prešľap, ktorý vládnu krízu neukončil, iba ju dokáže zbytočne predlžovať. Staronová vláda nebude konať inak hoc aj na čele s Hegerom, za nitky bude naďalej ťahať Matovič. Prezidentka sa tak stala spolupáchateľkou všetkého, čo sa stalo zlého doteraz a čo sa ešte zlého v našej spoločnosti a politike stalo. Týmto počinom už prestala byť prezidentkou všetkých občanov, keď cynicky prehliadla, že takúto síce staronovú, ale zároveň na dve výnimky iba starú vládu bude podporovať približne niečo okolo 15 – 17 % ľudí. Heger vo svojom príhovore omieľal ošúchané tvrdenie, že oni majú od ľudí mandát na vládnutie, no aký je to mandát dokazujú prieskumy verejnej mienky. Nielenže na vláde ako celok, ale ani na jednom z ministrov neostala ani nitka suchá, takže výmena Hegera za Matoviča je iba veľmi pochybná snaha o akýsi reštart, no reštart je kedykoľvek možný iba vtedy, ak sa predtým urobí nejaká zásadná oprava toho, čo prestalo fungovať, no a to sa určite ustanovením staronovej vlády neudialo.

Tou medicínou, ktorá by mohla vyliečiť našu spoločnosť a politiku ostáva iba uskutočnenie REFERENDA. Ak bude úspešné, o čom som hlboko presvedčený, potom bude pri nasledujúcich voľbách iba na ľuďoch, ako sa poučili nielen z chýb a prešľapov súčasnej neoliberálnej vlády, ale aj tých predchádzajúcich. Ak ľudia konečne neuchopia moc, ktorá im výsostne patrí do svojich rúk a opäť rozhodnú bez pocitu zodpovednosti za veci verejné, potom sa budeme opäť nachádza v tom bludnom kruhu či skôr kolotoči, ktorý nás bude stále do nemoty točiť dookola bez toho, aby sme z neho mohli vystúpiť. No je to ešte jeden moment pripomínajúci tiahnuci sa tieň nad demokraciou – ak po úspešnom referende zlyhá a súčasná moc odmietne jeho výsledky uznať. Potom budú jeho aktéri určite terčom hnevu ľudu, ktorý môže byť aj nekontrolovateľný.

Ján Werich s bravúrou jemu vlastnou dokonale stvárnil dvoj úlohu v dvojdielnej čs. komédii Cisárov pekár a Pekárov Cisár. Bol nielen hercom, ale aj veľmi múdrym človekom. Svoj prirodzený intelekt dokázal aj v tomto svojom aforizme : NAD LIDSKOU HLOUPOSTÍ SE NADÁ ZVÍTĚZIT, ALE JE NUTNO PROTI NÍ NEUSTÁLE BOJOVAT !