Nedeľa

Nedeľa. Pamätám si, že poludnie toho dňa, v ešte dohľadnej minulosti, občanov tešil rozhlas na svojej jedinej stanici Roľníckou besedou. Dozvedeli sme sa všetko o dojivosti kráv, presune kombajnov, nosnosti sliepok, úrode cukrovej repy aj o počte práve narodených teliat. Slovo sem tam prerušili pesničkou. Sedelo to k obedu.

Časy sa zmenili. Namiesto rozhlasu sledujeme televíziu. Na jednom štátnom a dvoch súkromných kanáloch (aké výstižné pomenovanie) Roľnícku besedu vystriedala politika. Nevieme nič o úrode, o dobytku ani o sliepkach, ale zápach chlievov sa šíri vzduchom. Zázrak fyziky. Obraz, zvuk a zápach.  Tri v jednom. Za stolmi sedia reprezentanti obyvateľov, zástupcovia strán, najmúdrejšie hlavy národa a primitivizmus. Kultúra reči, slovník,  aj pravidlá komunikácie sú na úrovni  krčmy. Naozaj strašné. Priamu a jednoznačnú otázku redaktora vystrieda zahmlievacia, doširoka rozvinutá veta s množstvom odbočiek a vsuviek. Výkvet národa hapká,  kokce, kľučkuje a prekrúca. Keď ho redaktor , alebo protivník prichytí na hruškách, opýtaný začne urážať a kriminalizovať. Úžasné sú výhovorky na predchádzajúce vlády, na už zabudnutých ministrov,  na politické mŕtvoly. Vytiahne sľuby a plány. Pesničky žiadne. Aj tak by nič nezachránil. Hrôza.

Koronu vystriedala téma – zmeny vo vláde, alebo predčasné voľby. Keď som chodil do škôlky, hrali sme hru “Škatule hýbte sa”. Deti rozostavené proti sebe si na povel – Škatule hýbte sa – čo najrýchlejšie  vymieňali miesta. Spomínam to preto, že aj predstava politikov je rovnaká. Už hádam ani sami neveria, že sa niečo zmení. Už ani nemôžu inovovať predvolebné heslá. Ale stále dúfajú, že za pár cestovných dní  po Slovensku a výkrikov do zosilňovača získajú teplý, najmä však dobre platený flek.

Nič sa nemôže zmeniť. Vlak, hoc aj premaľovaný, po starých koľajniciach musí nutne dokvitnúť do starej stanice. Po včerajšej nedeli som sa opäť utvrdil v presvedčení, že  jediné riešenie s ktorým môže občan  mať nie len vidinu zmeny k lepšiemu, je radikálna zmena volebného systému.  Politikov musia nahradiť skutočné osobnosti . Ak do zastupiteľského orgánu nezvolíme odborníkov  a na ich bedrá nevložíme zodpovednosť za správu územia, profesií, potravín, školstva, zdravotníctva, súdnictva, armády aj polície nič sa nezmení. Bude to ťažké. Partia u moci už politicky “odpolitizovali” hádam všetko. Štát riadia postavičky s podivnou minulosťou aj čudnou odbornosťou. Kritériom správneho rozhodnutia je najmä osobný prospech. Dôkaz? Tajná polícia nedokáže preveriť bezúhonnosť ani vlastného šéfa. Je to asi ich štandard.  Veď  to nevedeli urobiť ani pri voľbe prezidenta.

Môj starý priateľ by povedal: hroznô dačo.

Brezová 15. marca                                                                                                         René Pavlík