Moje vyjadrenie k sčítaniu obyvateľstva

Najprv poznámka k národnosti. Prečo sa hlásim k slovenskej národnosti, to asi nemusím veľmi vysvetľovať, lebo každý, kto ma pozná, vie, že svoju identitu ako príslušníka slovenského národa som sa vždy snažil brať vážne. Preto som trebárs aj dlhé roky bol členom Slovenského Hnutia Obrody, preto som publikoval aj v takých periodikách, ktoré mali blízko k slovenskej národnej ideológii a myšlienke. Toto teda už asi nemusím bližšie komentovať.

Je tu aj druhá kolónka pre národnosť a tam by som mohol uviesť “česká”, lebo vlastne zo štvrtiny moja rodina je českého pôvodu. A skutočne aj česká kultúra je mi v mnohom blízka a vnímam, že mnohé veci v Česku fungujú lepšie ako u nás a máme sa od bratov Čechov čo učiť.

Napriek tomu, pri všetkej úcte k českému národu, aj mojim českým predkom, českú národnosť si nevyznačím. A to z toho dôvodu, že sa mi zdá, že celkovo kolónka pre druhú národnosť začína byť politicky zneužívaná. Maďari dúfajú, že druhá kolónka spôsobí, že vzrastie vplyv ich lobby na Slovensku. Ide im hlavne o ich vlastné etnické záujmy, ale zavádzajú neúprimnou rétorikou, keď napríklad Ábelovi Ravaszovi z Mosta-Híd veľmi záleží na tom, aby sa prihlásilo aj čo najviac goralov, čo však nie je národnosť, ale gorali patria jednak k poľskému a jednak k slovenskému národu.

To je podobne ako s tými maďarskými nápismi na železničných staniciach, kedy Most-Híd potreboval svoje ciele zakamuflovať tým, že oni to robia aj pre iné národnosti a preto sa až na jednej stanici objavil aj rusínsky názov. (Myslím, že to bol prípad Medzilaboriec.)

Ja zdôrazňujem, že tu teraz nechcem rečniť proti Maďarom ako národu. Ale povedzme si pravdu, že maďarská národná ideológia má stále aj také prvky, ktoré idú vyslovene proti záujmom Slovákov. Hovorím tu hlavne o všelijakých resentimentoch k “historickému Maďarsku”, o smútení nad Trianonskou zmluvou a podobne. Aj kampaň smerom k iným národnostným menšinám zo strany ľudí ako je Ábel Ravasz vnímam skôr v tomto kontexte, teda ako snahu o oslabenie slovenskej národnej spolupatričnosti – a nie ako skutočný záujem o potreby menšín.

A prečo sa prihlásim k rímskokatolíckej viere a cirkvi, to asi nebudem dlho vysvetľovať. Som katolík, svoju vieru sa snažím brať vážne. Snažím sa brať vážne Boha, aj môjho Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. Mám množstvo pochybností o krokoch slovenských biskupov a dokonca aj o krokoch samotného pápeža Františka – ale tieto moje pochybnosti nemenia nič na mojom postoji ku Katolíckej cirkvi ako k pokračovaniu “projektu”, ktorý založil ešte Pán Ježiš v spoločnosti apoštolov.

Snažil som sa teda zhrnúť svoje myšlienky k sčítaniu obyvateľstva, snáď sa mi to podarilo zrozumiteľne vyjadriť. Budem rád, ak to prípadne pomôže niekomu aj k jeho vlastnej reflexii o týchto témach.