19.1 Sedliacka ekonómia – Zisk

Je reálne v ekonomike problém zisku, alebo niečo iné? Vysvetlím na príklade chlebov.

V ekonomike je povedzme 105 Eur. Podnikateľ spraví 100 chlebov a zaplatí za materiál, prácu atď. povedzme  100 Eur. Chleba predáva po 1.05 Euro a všetko predá. Zaplatí teda 100 a má zisk 5. Ak by ten zisk 5 reinvestoval a kúpil si chlieb a zjedol ho, tak ide do systému späť 4,75 Eur. Ak by ešte rýchlo zjedol 1 chlieb navyše tak reálne je ekonomika vybalansovaná. On ako podnikateľ zje viac chleba ale každý sa naje, nie je problém.

Problém je, že sa ten podnikateľ dobre nenaje, ale kúpi za to nejaké papiere, ktoré robia ďalší zisk. Ten pôvodný zisk sa zväčšuje a z tých 5 je zrazu 10 (zjednodušene). Keďže zisk sa zväčšuje a nespotrebováva, ale chlieb sa jesť musí, tak začali si ľudia peniaze na chlieb požičiavať, lebo by boli hladní. To znamená, nespotrebovaný zisk z finančných trhov reálne vytláča reálnu spotrebu a bez úverov by nebol ďalší zisk a ďalší chlieb. Po nejakom počte otočení stále menšieho cyklu výroby bez úverov by podnikateľ zobral všetky peniaze a ľudia by nemali nič. Úplne celá ekonomika by bola iba jeden trh s peniazmi, kde sa už prestane všetko vyrábať a je iba zisk z peňazí. Bez výroby by ale zisk nebol, teda by celá ekonomika padla.

Aby sa to nenastalo to neotočenie zisku sa v reálnej ekonomike nahrádza dlhom – spotrebným, aby mohol aj zajtra podnikateľ vyrobiť tých 100 chlebov, lebo inak by nemohol. To znamená, po prvom otočení si ľudia zoberú úver 10, aby mohli zaplatiť zisk podnikateľa. Ten po prvom otočení má 10 Eur ale po druhom už 20. Po 11 otočeniach má podnikateľ 110 Eur – teda úplne všetky peniaze na účte. Ľudia majú dlh 110 Eur a v ekonomike je stále 110 Eur na tých 10 chlebov. Tak či tak čím dlhšie tento systém funguje v reálnej ekonomike tým sektor financií bude stále väčší a väčší a reálne bez tlačenia peňazí by vytlačil reálnu ekonomiku tovaru a služieb. Kľudne môžeme dôjsť do stavu, kde podnikateľ bude mať už 330 Eur, ale ekonomika bude stále 110 Eur a pôžičky 220 Eur, prípadne podiel podnikateľa bude ešte väčší. Samozrejme toto je model ľudí platiacich svoje úvery a podnikateľov hrajúcich sa vo svojich podnikoch a na finančnom trhu.

Toto je extrémne zjednodušený príklad toho ako to funguje a treba si pod chlebami predstaviť úplne všetko čo sa vyrobí, nielen iba chlieb. Samozrejme ekonóm mi povie, že po prvom otočení sa cena zmení – zníži, keďže nie je dosť peňazí, avšak to politici nerobia, pretože „stabilizujú“ ekonomiku, infláciu atď. a vytlačiť peniaze je pre nich najjednoduchšie. Takže cena chleba zostane ale množstvo peňazí zmenia, aby kruh spotreby fungoval ďalej.

Čo sa stane, ak množstvo peňazí sa začne výrazne zvyšovať? Cena peňazí klesá, dokonca je reálne výhodné zaviesť záporný úrok, pretože tým by sa zmenšil finančný trh a podiel reálnej ekonomiky by sa zväčšil. Avšak záporný úrok by neodsúhlasil žiaden bohatý človek. Prečo by to spravil? Aby strácal čo zarobil? Toto je politicky nepretlačiteľné. Politicky sa musia tlačiť peniaze ako aj byť inflácia, ale nie veľká. Tento rast naakumulovaného a nespotrebovaného zisku sa stále deje a v podstate každá pôžička bežného človeka nakoniec skončí na účte finančného kapitálu. Relatívna hodnota príjmu sa na celkovej hodnote peňazí bežného človeka stále znižuje.

Súčasné korporácie hromadia obrovské hotovosti, ktoré nespotrebovávajú, neinvestujú, ale hromadia. Tieto peniaze chýbajú v reálnej ekonomike ako investície. Hromadenie týchto peňazí vedie reálne k neefektívnemu nakladaniu aktív ľudstva a ich veľkému mrhaniu v zmysle nevyužitých príležitostí.

Ako sa ale tento exponenciálny model bude ďalej správať? Neviem v akej hodnote a kedy ten bod príde, ale príde, kde tých 110 Eur neufinancuje tých napríklad 330 Eur alebo viac hier na finančnom trhu. Prípadne nebude dosť ľudí si požičiavať, aby mohla stúpať výška finančného kapitálu. Vtedy príde „sklamanie“ finančného kapitálu a kríza. Tá sa prejaví buď 1. obrovskou infláciou, kde hodnota kapitálu sa relatívne zníži (spľasnutie investičnej bubliny) a pre ľudí bude stále reálne existovať ekonomika. Avšak, keď trpia bohatí, tak je jasné, že na ich plnenie vreciek budú tlačiť viac ako predtým, lebo budú „chudobnejší“ a budú chcieť rýchlo opäť zbohatnúť 2. Obrovským dodatočným zaťažením bežnej ekonomiky ďalšími nákladmi na výnosy finančníkov typu Euroval, alebo vyššie dane, ak to bude politicky priechodné.

Čiže riešenie bude, že peniaze sa znehodnotia, alebo bude ich nedostatok. Naposledy v 2008 sa to vyriešilo dotlačením peňazí a dodatočným dlhom na daniach. V EU pokiaľ dotlačili bol nedostatok. Nebol by som prekvapený, keby je pre nás pripravený iný model fungovania ekonomiky, ktorý nám reálne predstavia pri najbližšej kríze. Je však jasné, že jednotlivé „otočenia“ zisku stále bežia a hromadia sa, kumulujú exponenciálne. Ktorá možnosť nás čaká najbližšie je zatiaľ neznáme a zrejme, ak bude veľká ekonomická anomália bude oveľa väčšia ako v roku 2008