Lipšicova “špeciálna” spravodlivosť

Zdá sa, že v posledných rokoch nie je podozrivá, politicky toxická kauza, aby pri nej tento pán nebol. Tak si to zrekapitulujme:

+ je podozrivý z podvodu pri získaní možnosti justičnej skúšky bez toho, aby absolvoval zákonom predpísanú prax (viď Uznesenie Ústavnoprávneho výboru NR SR z 19. 2. 2002)

+ je podozrivý z podvodu pri skladaní písomnej časti justičnej skúšky (vraj použil notebook, hoci ďalší účastníci skúšky nemohli používať ani vlastné knihy a papier)

+ je podozrivý z podvodného spájania svojho mena s titulom PhD.

Ak by sa tieto podozrenia potvrdili (a ako vieme Ústavnoprávny výbor NR SR sa časťou už zaoberal a potvrdil nezákonné konanie), tak tu máme advokáta, ktorý neoprávnene používa titul JUDr. a tak by ani nemal byť akceptovaný Advokátskou komorou. Už len toto by ho diskvalifikovalo k akejkoľvek verejnej činnosti v normálnej situácii. Ale my, aj vďaka žltej tlači, nežijeme normálnu situáciu. My žijeme reverzný politický svet – čierne je biele a naopak, podľa toho ako sa to hodí vopred vybranej zločinnej skupinke pri moci. Do nej nepochybne patrí. Už týmito činmi:

+ ako minister vnútra spolu so Spišiakom vyštvali z Policajného zboru väčšinu členov špecializovaného vyšetrovacieho tímu proti vtedy najnebezpečnejšiemu mafiánskemu bossovi Černákovi a popri tom vyštvali ďalšie desiatky špičkových vyšetrovateľov

+ keď bol Daniel Lipšic ministrom vnútra, tak podľa knihy „Satan, teší ma!“: „…tím jeho najbližších spolupracovníkov v zložení Milan Krajniak (poradca pre rómsku problematiku), Vladimír Pčolinský (vedúci organizačného odboru kancelárie ministra) a Marcel Klimek (vedúci služobného úradu) za podozrivých okolností nakúpili nový odpočúvací systém. Urobili to napriek tomu, že odborné pracoviská polície, SIS a Vojenského spravodajstva nákup v navrhovanej konfigurácii neodporúča“, podozrenie z korupčného konania viedlo k obvineniu Lipšicových spolupracovníkov, ale pán Čižnár to všetko spoľahlivo zamietol pod koberec (myslel si, že sa novým boľševikov zavďačí a teraz je sklamaný?)

+ ako minister spravodlivosti presadil inštitút kajúcnikov, čo zrejme doviezol zo svojich štúdií v USA; to sa osvedčilo v prípade mafiánskych skupín, ale od nástupu vlády I. Matoviča sa stále viac zneužíva na politické ciele

+ ako minister spravodlivosti vraj nereagoval na signály o korupcii v jeho rezorte a podľa Magazínu Slovensko je podozrivý, že ich účelovo zametal pod koberec

+ ako minister vnútra prišiel s „inováciou“, že pri zatýkaní mafiánskeho bossa Piťa Ondrejčáka bola celkom nezmyselne nasadená helikoptéra, ktorá kým stabilizovala svoju pozíciu nad Piťovým domom, tak ten už normálne otvoril hlavnú bránu, takže sa „Rambovia“ (tak sa akcia volala) zlaňovali, vyrážali dvere a hádzali ohlušujúce výbušky zbytočne; takých pochybení pri nezmyselne brutálnom zatýkaní bolo viac aj u iných členov skupiny; dnes sa takýto zastrašujúci zatýkací teror praktikuje bežne

+ bol iniciátorom predvádzania zatýkania pred vopred vybranými novinármi vopred určených periodík, čo sa od nástupu selfie-vlády I. Matoviča stále viac zneužíva na politické ciele

+ JUDr. Ernest Valko bol uznávaný právnik a aj bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR a Lipšic u neho praxoval; Valko to zjavne oľutoval, lebo sa zo strany svojho praktikanta nedočkal žiadneho zastania v kauze Rehákovcov, kedy bola Valkova kancelária prehľadaná (vraj to bola len zámienka a policajti pre niekoho chceli nájsť nové dokumenty k škandalóznej kauze Tipos) a on sám bol na pár dní zatknutý, pričom prokuratúra vyšetrovanie neskôr zastavila a skonštatovala porušenie zákona pri prehliadke Valkovej kancelárie. Valko žiadal odškodné, alebo aspoň verejné ospravedlnenie. Podľa Nicholsona bol úprimne sklamaný, ako sa jeho politickí priatelia, čo sa po voľbách 2010 dostali opäť k moci, nevedia odhodlať na jedno, ani na druhé. V tej dobe bol Daniel Lipšic ministrom vnútra. Ernest Valko sa ani len ospravedlnenia už nedožil. Bol surovo zavraždený.

+ Lipšic ako minister vnútra mohol prispieť k odhaleniu páchateľov vraždy Ernesta Valka; dňa 16. apríla 2011 o stretnutie prejavil záujem Juraj Ondrejčák, zvaný Piťo, ktorý chcel s Lipšicom hovoriť o vražde Valka, keďže mal zjavne dôležité informácie. Lipšic stretnutie odmietol a Piťa odkázal na príslušného vyšetrovateľa. Piťo to odmietol. Pritom Lipšic 11. 10. 2017 napísal na FCB: „Ernest Valko bol môj učiteľ, môj kolega, môj priateľ. Do smrti by som si vyčítal, ak by som zapríčinil, že by sa nepodarilo jeho vraždu objasniť a vyšetriť.“ Ale prstom pre neho nepohol už druhý krát.

+ do tretice sa v prípade Valka stal Lipšic obhajcom spolupáchateľa vraždy Ernesta Valka a to z toho istého dôvodu, ako v predošlom odmietnutí vypočuť iného dôležitého svedka, Ondrejčáka!

+ Lipšic bol mimoriadne aktívny v absurdnej kauze „Čistý deň“ kde sa dvom neplnoletým dievčatám staval za „ochrancu“ (ale o ich osud po takomto politickom „použití“ sa už nestaral), v skutočnosti išlo o politicky zneužitú kauzu, pričom v podľa knihy „Satan, teší ma!“: „…je dopodrobna opísané aj to, ako partia Daniel Lipšic, Vladimír Pčolinský, Milan Krajniak, Boris Kollár a ďalší spolupáchatelia koordinovali s predstaviteľom nitrianskeho podsvetia, pasákom a dílerom drog Martinom Jurikom diskreditačnú kampaň, zameranú proti manželom Zuzane a Petrovi Tománkovcom.“ Viac o kauze TU.

+ znie až neuveriteľne, že tento istý Lipšic, ktorý si tak zakladá na svojej serióznej fasáde, si vymieňal eroticky ladené, slabomyseľné správy s Kočnerovou volavkou Zsuzsovou, čo je len dôkaz, že Lipšic je duševne nepredvídateľný erotoman riskujúci aj takéto pochybné kontakty a teda vydierateľný

+ vrcholom cynizmu (už to poznáme z vraždy Valka) je, že ten istý Lipšic bez hanby preberá zastupovanie rodiny Jána Kuciaka v kauze jeho zavraždenia, kde jednou z hlavných podozrivých je jeho erotická korešpondentka Zsuzsová!

+ tento cynizmus začína mať zmysel potom, čo sa opakovane objavilo podozrenie, že vďaka tomu mohol Lipšic vraj aj spolu s advokátom Kvasnicom napomáhať vykrádaniu správ zo spisu pre účelové použitie extrémne spolitizovanej žltej tlače, na podozrenie reagovali Orgány činné v trestom konaní, ale za záhadných okolností (žeby opäť Čižnár?) to nebolo nikdy dôsledne vyšetrené

+ Daniel Lipšic ako advokát zastupoval bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA, kajúcnika Bernarda Slobodníka, a aj bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu a podľa knihy „Satan, teší ma!“: „…Akiste nebude náhoda, že obaja menovaní mali kšefty s Petrom Koščom, mužom bratislavského polosveta, ktorý je už roky komplicom riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.“ Nemusíme zvlášť zdôrazňovať prepojenie Lipšic – Pčolinský.

+ vďaka takémuto zastupovaniu sa Lipšic objavuje pri prvom výsluchu generála Lučanského, pričom ho údajne provokoval k udávaniu politických protivníkov súčasného Matovičovho zločinného režimu, čo by (v prípade potvrdenia) bolo flagrantným porušením úlohy obhajcu v záujme nekalých politických cieľov.

A čierna perla na koniec: ako môže niekto, kto je právoplatne odsúdený za zabitie počas autonehody a je v podmienke sám vykonávať voči iným dodržiavanie zákona? Veď je to absurdné!! Lenže Tódová, Bárdy, Vagovič, Kostolník, Hríb, Hanzelová, Struháčik, Sobotovičová a celá tá zberba novinárskych komsomolcov vzorne drží hubu. Užitoční idioti v parlamente hlasujú ako roboti. A hejteri vo vláde ako Matovič, Naď a ďalší poskokovia zločinnej vlády plnia dlhodobý plán. Ich volebné preferencie prudko klesajú a možnosť udržať sa legálne a regulárne pri moci zúfalo malá. Veď sa pri nej držia už len donekonečna nadstavovaným núdzovým stavom a zneužívaním Polície a Armády. Tak sa vracia kampaň „leboFico“, vylepšená o „leboPelle“. To bude hlavná parketa nového špeciálneho prokurátora…

Skupinka

   Každý normálny predseda vlády by sa zamyslel nad tým, že Lišpic je centrálnou figúrou skupinky, ktorá plíživo ovládla kľúčové silové posty štátu.

VLADIMÍR PČOLINSKÝ – bývalý riaditeľ Lipšicovej kancelárie a šéf organizačného odboru = dnes šéf SIS,

MAROŠ ŽILINKA – štátny tajomník ministerstva vnútra, Lipšicova „dvojka“ = dnes generálny prokurátor,

MILAN KRAJNIAK – Lipšicova pravá ruka, poradca ministra vnútra = dnes minister Matovičovej vlády

a GÁBOR GRENDEL – Lipšicov hovorca a najbližší spolupracovník = dnes podpredseda parlamentu za OĽaNO, člen výboru pre  obranu a bezpečnosť a podpredseda výboru na kontrolu SIS.

Lenže my tu nemáme normálneho predsedu vlády, ale šaša z Trnavy, ktorý je adeptom na okružnú cestu po Európe, kde sa tiež chcú nad týmto insitným idiotom taspoň trochu zasmiať. Toho má Lipšic vo vrecku, až sa raz bude čudovať…

Ohýbanie paragrafov

   V roku 1998 chcel byť generálnym prokurátorom istý Robert Fico, vtedy poslanec Strany demokratickej ľavice. Ibaže vládna moc odmietla meniť zákon, pretože uchádzač o funkciu šéfa prokuratúry ešte nemal 40 rokov. V čele prokuratúry v civilizovanom právnom štáte vraj nemá stáť politik. A to ani bývalý, pretože prokuratúra disponuje rozsiahlymi oprávneniami, ktoré jej okrem iného umožňujú obmedzovať práva a slobody občanov.

Už to neplatí. Súčasná selfie-vláda presadila cez svojich 90 „užitočných idiotov-robotov na hlasovanie“ zmenu zákona o prokuratúre. Práve preto, aby také významné miesta ako je generálny prokurátor, či špecializovaný prokurátor mohla politicky obsadiť aj niekým, ako je Lipšic.

Žiaľ, prirýchlo sme zabudli (a vždy taká akčná žltá tlač o tom spoľahlivo mlčí), že proti takej zásadnej zmene, že vedúce funkcie prokuratúry už nebudú zastávať najlepší profesionáli, ale fakticky už akýkoľvek nominant selfie-vlády, Generálna prokuratúra protestovala. Skúsil to Čižnár (ktorý práve tejto zločinnej vláde a jej nápomocnej žltej tlači tak pomohol) a tak mu cez žltú tlač odkázali, nech radšej drží hubu, lebo mediálny lynč je už pripravený – tak odišiel predčasne nielen z postu generálneho prokurátora, ale aj z prokuratúry vôbec. Skúsila to jeho dočasná nástupkyňa Viera Kováčiková. Tak jej predviedli ukážkovú šikanu, keď ju NAKA začala vyšetrovať, ževraj porušila karanténu, kedy po pozitívnom PCR teste (ktorý mohol byť falošný) išla ešte do práce odovzdať agendu. No ale keď bolo treba znásilniť Ústavu v prospech súčasnej zločinnej vlády, to sa celé zástupy koaličných poslancov napriek tomu, že boli pri testoch pozitívni, na „výnimku“ dostavili ako roboti do „práce“ v parlamente pri hlasovaní. A tak aj Kováčiková pochopila, že súčasná moc si prostriedky nevyberá a pomstivá je podľa vzoru Matovič, a z postu zastupujúcej generálnej prokurátorky odišla.

V kontraste s tým Lipšic môže čokoľvek si zmyslí a kamaráti mu to vybavia. Tak získal protekčne previerku, bez ktorej by nemohol kandidovať na špeciálneho prokurátora, a to ešte v rekordnom čase.

„A bude hůř“

   Lipšic je ten „Boží bič“, ktorý plieska len jedným smerom. Okrem opozície sa zameria aj na umlčanie najhlasnejšej kritiky – teda alternatívne médiá. Začne vyčerpávajúci boj na ich oslabenie a znechutenie nekonečným vyšetrovaním pod najabsurdnejšími zámienkami. Noví boľševici sa učia od starých. Do sociálnych sietí sa Lipšic nepustí, lebo to je posledná lacná propaganda tejto zločinnej politickej čvargy, kde ešte ako tak fungujú. Ale to mu nezabráni, aby nedal sledovať kritické hlasy občanov a možno skúsia aj vybrané osoby zastrašiť vyšetrovaním a trestami. Nacistické znaky a vzor v NSDAP u Matoviča sa prehliadne, veď o tom žltá mediálna čvarga mlčí…

Zvolenie Lipšica špeciálnym prokurátorom nie je náhoda, ale napĺňanie dlhodobého plánu. Už sa ho pokúsili napĺňať okázalými zatýkaniami a väzobným mučením. Ale Jankovská zlyhala a generál Lučanský ich sklamal. Teraz to zoberie do rúk križiak Lipšic, ktorý nemá zľutovanie, lebo on je priam od pána Boha presvedčený, že aj to skutočné zlo, čo pácha, je ospravedlniteľné akýmsi abstraktným dobrom pre pár vyvolených.

Všetky tie na hlavu postavené kauzy plagiátorov, čo sa z toho rehocú a žltá tlač vzorne drží hubu, zastrašovania občanov, prekrúcania zákonov, papalášskych výnimiek z karantény, či potláčania občianskych práv a slobôd – to bola ešte sranda. Teraz sranda skončila. So špeciálnym Lišpicom sa vracajú 50-te roky a politické procesy. A ako spieval Karel Kryl: „…tahle noc nebude krátká…“