Kruh zla …

Každý politik, ak získa rozhodujúcu vedúcu pozíciu pri zostavovaní svojho vládneho kabinetu prvé, čo spraví je vytvorenie okruhu tých najvernejších, na ktorých sa môže dokonale spoľahnúť. Je to vcelku samozrejmé a nič by sa nedalo takémuto počinu vyčítať, ak by to smerovalo k tomu, aby spoločnosť a ľudia krajiny, na čelo ktorej sa ocitli ju aj riadili k všeobecnej spokojnosti. No to je samozrejme iba nesplneným želaním, ak  sa takýto ansábel stáva nie kruhom dobra, ale naopak kruhom zla. Je to aj základná schéma mechaniky moci s ktorou sa pravidelne stretávame a ktorá ak je reprezentovaná nepoctivými či hlúpymi politikmi nás všetkých zbytočne traumatizuje a často aj názorovo rozdeľuje, pretože nie každý sa s takýmto stavom odovzdane stotožňuje. Sme ľudia a preto sa aj tak správame, lebo nie sme všetci rovnakí. No ak časť z nás kopíruje zlé správanie politikov, má to potom zásadný vplyv aj na nich a opačne. Nuž ale ako dospieť k tomu, aby takéto kruhy zla nevznikali ? Keďže nie je zrejme možné, aby sme všetci boli morálne, mravne a eticky ideálnymi a aj sčítanými, mali by sme to vyžadovať aspoň od našich politikov. Naopak sme svedkami akejsi dlhodobej tichej a nenápadnej hry, keď politici, ktorí bolo predtým v opozícii sa akoby šibnutím čarovného prútika dostali k riadeniu štátu po voľbách, menia na tých zlých a bývalí vládni politici, ak sú v opozícii sa potom tvária ako tí najlepší. No nech boli doterajšie vlády akokoľvek politicky zafarbené, pre ľudí takmer nič dobrého neurobili. Preto by sme, ak sa sami nedokážeme vymaniť zo svojich ulít nezodpovednosti, nedostatku charakterov, naivity a pasivity, mali by sme to vyžadovať aspoň od našich politikov a nie donekonečna sa spoliehať iba na ich plané a nesplniteľné sľuby. V jednom mojom blogu som apeloval na návrat morálky, mravnosti, etike a cti, ktoré sú nenahraditeľne potrebné na znovuobnovenie životaschopnosti našej spoločnosti a politiky, ale v prvom rade sa to úzko dotýka práve našich politikov, nech sú pri moci, alebo aj v opozícii, lebo priamo ovplyvňujú našu kvalitu života. Je to obzvlášť dôležité, keďže sa nachádzame v zložitom období vrcholiacej pandémie. Fico mal včera pomerne zaujímavú TB, v ktorej vysvetľoval ako a s kým sa dejú čudesné veci okolo zatknutí bývalého a voľby nového vedúceho špeciálneho prokurátora. Možno je to pravda, možno nie, isté je však jedno, že Kováčik toho veľa pre spravodlivosť neurobil a mal už dávno po sebareflexii odstúpiť aj sám.  Aj ja, ako radový občan mám ale právo sa na základe vlastných poznatkov a názoru nejakým spôsobom spochybňovať spôsob zatknutia Kováčika, ale aj spôsobilosť a hlavne morálny kredit kandidátov na túto funkciu. v TA3 išiel seriál predstavovania jednotlivých kandidátov a priznám sa, že som sklamaný. Okrem Kysela, o ktorom neviem takmer nič sa nedá s istotou povedať, že by boli tí najvhodnejšími. Nielenže nezodpovedajú predstavám o tom najlepšom z najlepších, ale v osobe Lipšica ide aj o ľudské zlyhanie, keď aj keď neúmyselne, ale predsa len je zodpovedný za smrť človeka. Nie je pritom ani podstatné, že zostal na mieste nehody a snažil sa oživovať zrazeného chodca či zavolať pomoc a políciu, ale to, že sa vyvliekol s tvrdého trestu obdobne ako kedysi pri takmer rovnakej nehode spevák a moderátor Skrúcaný – finančným vyrovnaním s pozostalými. Cez to všetko sa ale Lipšicovi podarilo vďaka jeho právnickej šikovnosti vyviaznuť poľahky s nízkym podmienečným trestom, ktorý je ale tiež evidovaný v registri trestov a okrem toho nesvedčí o jeho apolitičnosti ani to, že sa v minulosti zaoberal aj vrcholovou politikou, čo ho automaticky radí medzi vydierateľné osoby. Ak ale cez to všetko dostal Lipšic previerku od NBÚ, svedčí to o dokonalom morálnom úpadku celej našej spoločnosti. O pánovi Šantovi sa tiež nedozvedáme dobré správy, ako aj o Špirkovi, no pri tom poslednom som získal dojem, že aj keď ponuka kandidátov nie je dokonalá, bol by zrejme tým najvhodnejším. V týchto dňoch boli vykonané pohovory s dvomi kandidátmi na funkciu policajného rezidenta. Ani v tomto prípade ma spôsob výberu a kvalita kandidátov nenapĺňa presvedčením, že sú to tí najlepší kandidáti. Podľa očakávania komisia odporučila Mikulcovi vybrať Kovaříka, ajkeď aj on ako Lipšic bol  politicky činným. Pritom je zaujímavé, že ako dočasný prezident, čo je pre stranu Matoviča obvyklé sa stal aj top favoritom v kandidatúre, čo sa naplno potvrdilo napriek tomu, že pracoval v bývalej exekutíve ako pracovník veľvyslanectva v USA a ako vedúci úradu predsedu vlády Fica a neskôr Pellegríniho. Zrejme dobrý výber aspoň v tom slova zmysle, že bude dobrou metlou. Ale počas jeho pôsobenia v zastupovaní funkcie prezidenta PZ neboli jeho výsledky nijak pozitívne výrazné a neurobil na poli reorganizácia takmer nič. Ani jeho protikandidát nie je nič moc. Najprv sa matovičovci podarilo získať ministerstvo vnútra a obrany, potom výraznú prevahu v Ústavnom súde, neskôr obsadili aj post generálneho prokurátora, na ministerstve spravodlivosti majú vrcholne nespravodlivú a absolútne bezcitnú Kolíkovú aj s jej obludnou mapou súdnictva, ktorá nemá iný cieľ ako sa rýchlo zbaviť nepohodlných sudcov, aby dielo dokonalej skazy a demontáže demokracie ako aj nezávislosti súdnictva, prokuratúry od výkonnej moci bolo uzavreté aj získaním postu špeciálneho prokurátora. GP Žilinka bol za ministrovania Lipšica jeho štátnym tajomníkom, teda aj on bol politicky činný a nemal sa stať generálnym prokurátorom. Jeho prvé rozhodnutia či náhľady na prípad generála Lučanského začínajú veľmi pripomínať bývalého GP Čižmára, iba je otázkou času, kedy Žilinka vysloví tiež to povestné Čižmárové – spravím tu také peklo… ! Keďže sa nepredpokladá, že by voľba špeciálneho prokurátora dopadla inak, ako je to naplánované podľa Lex Lipšic, kruh zla sa dokonale uzavrie a klika liberálnej vlády si bude pokojne užívať diktatúru, veľmi pripomínajúcu tú nacistickú, keďže scenár prevzatia absolútnej moci dokresľuje ich absolútna ústavná väčšina v parlamente. Matovič veľmi dobre vie na čo ju potrebuje. Je iba potvrdením jeho sklonom k diktátorstvu, že sa mu drvivá väčšina nielen členov vlády, ale aj poslancov dobrovoľne podriaďuje. Akoby aj nie, keď okrem predsedov koaličných strán museli pod koaličnú zmluvu dať podpisy aj ich poslanci. Je to nebezpečný a vrcholne pre našu spoločnosť smrteľný scenár, ktorý zasahuje nielen spoločnosť ale aj jej ľudí i opozičných politikov. Aj keď aj predošlé vlády postupovali pri získaní moci podobne, nie je to isté. Matovič pred voľbami sľúbil zásadnú zmenu k lepšiemu a že oni budú iní, lepší, spravodlivejší, pravdivejší, nebudú kradnúť ani klamať a podvádzať. Svojimi doterajšími počinmi však presviedčajú verejnosť iba o bezuzdom papalášizme a činmi, pripomínajúce skôr nacizmus a fašizmus ako naopak presadzovanie spravodlivosti a práva v rámci demokracie.

Referendum. Hlas – SD už dávnejšie avizuje, že hodlá tento nepriaznivý vývoj zmeniť ľudovým hlasovaním o predčasných voľbách. Nemala by to byť ale iba jedna otázka, ale všetko to, po čom ľudia dlhé roky túžia – aby žili v dostatku a bezpečne v spravodlivej spoločnosti a právnom štáte, ľudia by ešte pred samotným hlasovaním mali prispievať aspoň písomne k tomu, aký obsah by mali mať referendové otázky, no nie také plytké a fádne, akými pred poslednými voľbami doslova oblbol pomerne veľkú časť voličov. Inak sa ďalej neposunieme a budeme opäť politikmi manipulovaní a teda oklamaní. V referendových otázkach by sa mala nachádzať aj podmienka, že ak by sa rozhodli poslanci v parlamente odignorovať výsledky referenda, mala by potom nastúpiť iniciatíva našej prezidentky, ktorá by potom mohla využiť svoje právomoci a parlament rozpustiť  podľa čl 128 našej Ústavy.