Slovenské opatrovateľky: všetci o nich hovoria, ale nikto sa o ne nezaujíma

Práca opatrovateliek patrí na Slovensku medzi povolania s najnižším platovým ohodnotením a najmenším spoločenským statusom. Realita na Slovensku je taká, že tí, ktorí sa starajú o zvieratá, zarábajú viac ako tí, ktorí sa starajú o ľudí.

V našich zariadeniach sociálnych služieb a v teréne je alarmujúci nedostatok opatrovateliek. Chýba nám cca 20 000 žien a mužov, ktorí by sa starali o našich starých rodičov, rodičov a jedného dňa o nás. Dôvod? Nie je to práve práca, o ktorú by ste sa išli potrhať. V tejto oblasti snáď viac ako v ktorejkoľvek inej funguje obrovský paradox: na jednej strane enormná, stále rastúca potreba týchto ľudí, na strane druhej nedôstojné platy, katastrofálne pracovné podmienky a nulový spoločenský status.

Opatrovateľka ako nadávka

Ako hovoria samotné opatrovateľky: „opatrovateľka – to je dnes skoro ako nadávka. V spoločnosti sme vnímané ako tie, čo utierajú zadky.“ Kde sa stala chyba, že práve toto povolanie je také zaznávané a pokladané za podradné? Že v našej spoločnosti máme také zlé, často až opovržlivé povedomie o opatrovateľoch a opatrovateľkách, pričom ich zamestnanie patrí po fyzickej aj psychickej stránke k tým najnáročnejším?

Zomierajú hladní a smädní

Len pre predstavu – katastrofálne poddimenzované stavy opatrovateliek znamenajú, že v mnohých zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) pripadá na jednu opatrovateľku 25 aj viac klientov. Mnohí z nich majú ťažké stavy alebo sú to ležiaci pacienti, ktorí si vyžadujú osobitnú starostlivosť. V ZSS by sa mali nachádzať aj zdravotné sestry, ale žiadne tam nie sú, takže aj zdravotné úkony musia vykonávať opatrovateľky, hoci na to nemajú vzdelanie. O prítomnosti lekára môžu akurát tak snívať, zdravotný stav klienta bežne vyhodnocuje nekvalifikovaná opatrovateľka. Že v našich zariadeniach ľudia zomierajú hladní a smädní? Áno, aj to je realita našich sociálnych zariadení. Samozrejme, že sa to nedeje všade a každý deň, ale deje sa to. Aj keby sa opatrovatelia akokoľvek chceli venovať tým ľuďom viac a lepšie, jednoducho to nie je v ich silách ani v ich časových možnostiach. My vonku si nevieme ani predstaviť, akú  obrovskú zodpovednosť majú a pod akým neustálym tlakom pracujú.

Otročina

Opatrovateľky samy nazývajú túto prácu otrockou. Nečudo, že ju nikto nechce robiť a že tu funguje enormná fluktuácia. Rovnako tak nie je prekvapením, že mnohé naše ženy (ale aj muži) dávajú prednosť práci v zahraničí a radšej opatrujú cudzích seniorov. Len v Rakúsku pracuje 35 000 slovenských opatrovateliek a opatrovateľov. Ďalších cca 10 000 v Nemecku, Holandsku, vo Švajčiarsku. Dôvod je prozaický: doma pracujú za minimálku, vonku si zarobia dva až trikrát viac. Tieto krajiny už dávno pochopili, že so zmenou demografickej krivky a neustále rastúcim počtom ľudí v seniorskom veku musia zmeniť aj status a hlavne finančné ohodnotenie tých, ktorí sa o starých, často nevládnych či odkázaných pacientov starajú.

Bude sa mať kto o nás postarať?

Všetci raz zostarneme. Premýšľali ste nad tým, kto sa o vás potom postará? Ak je vaša odpoveď: „no predsa nejaká milá, starostlivá pani so zdravotným vzdelaním“, tak pre vás nemám dobrú správu. Ak sa nezreformuje náš sociálny systém, môže sa stať, že žiadnu pani na opatrovanie nenájdete.