Podnikanie kapitalistov s „pandémiou“ koronavírusu je najväčším extrémom globálneho kapitalizmu. Takéto podnikanie nie je v záujme obyvateľov národných štátov a je potrebné, aby bolo zastavené a zrušené. Rozhodujúcu úlohu proti takejto praxi globálneho kapitálu majú národné vlády, ktorých ústavnou povinnosťou je konať v záujme obyvateľov národného štátu.

Motto: „Aj horizonty globálnych problémov sú zrejme znesiteľné len vďaka deľby práce. Problémom pritom je, že človek má len málo dôvodov veriť moderným odborníkom na globálno. Veď na scéne, kde sa koná naozaj s globálnym dosahom, účinkujú najmä ľudia so silnými vlastnými ekonomickými a mocenskopolitickými záujmami. Bolo by potešujúce, keby sa skutočne globálne myslelo a lokálne konalo. Spravidla je to však naopak: globálni hráči sledujú vlastné, veľmi úzkoprsé lokálne záujmy – ale s globálnym dosahom“ ( R. Safranski: „Koľko globalizácie unesie človek ?“ , str. 72 ).

Ľudia si v tichosti v súkromí kladú rôzne otázky o tom, čo sa to v tomto roku deje s ľudskou spoločnosťou, aké podmienky pre život obyvateľov národných štátov boli od začiatku tohto roka nastolené, kto to urobil, kto sa na politike organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu priživuje a bohatne, prečo sa aj samotní obyvatelia majú podieľať na svojom sebazničení, prečo nefunguje verejné zdôvodňovanie politiky, ktorú má robiť vládna moc, prečo korporačné média sa podieľajú na organizovaní strašenia obyvateľov „pandémiou“ koronavírusu, prečo sa národ slovenský má chrániť a liečiť pod vedením vládnej moci a nie v rámci bežnej zdravotnej starostlivosti a tak ďalej a tak ďalej. Otázok je veľmi veľa, skutočných odpovedí, a hlavne pravdivo popisujúcich príčiny existujúceho stavu spoločnosti, je veľmi málo, ba praktický nepatrné množstvo. Vláda SR má jednoduchú predstavu: za všetko, čo sa v súčasnosti deje, má zodpovednosť koronavírus a následne k nemu nezodpovednosť občanov. A k tomu sa ešte vždy nezabudne doplniť, že spoločnosti škodia dezinformácie.

Ani náznakom sa nesmie hovoriť a písať o tom najpodstatnejšom – o spoločenskom zriadení, v ktorom všetci žijeme – teda o kapitalistickej spoločnosti, pre ktorú oficiálna propaganda používa slovné spojenie, že ide o demokratický a právny štát. Kapitalizmus, a najmä v súčasnej podobe globálny kapitalizmus, má svoje zlé stánky, ktoré súvisia s takými problémami ako je nerovnosť, nezamestnanosť, prepracovanosť, chudoba, demokracia, environmentálna degradácia. Kapitalistická trieda je privilegovanou minoritnou triedou, ktorá má v rukách bohatstvo ( kapitál ) a moc, ktorá je v skutočnosti väčšia ako moc tých, ktorí sú ustanovení do funkcií pre výkon štátnej správy voľbami. Ide o to, ako sa dajú zlé stránky kapitalizmu a jeho krízy riešiť. Dajú sa riešiť v dvoch rovinách: a) buď v rámci ekonomického systému kapitalizmu a teda ako reforma existujúceho spoločenského zriadenia alebo b) sa v rámci vnútorných politických síl bude hľadať alternatíva k súčasnému globálnemu kapitalizmu, aby sa spoločnosť mohla dostať smerom von – za hranice kapitalizmu.

Kapitalistická trieda je bytostne spojená s rovinou, ktorú som označil pod písmenom a). Je zainteresovaná na tom, že kapitalizmus znamená koniec histórie, pretože nič iné už nesmie byť nastolené. Kapitalisti sa boja toho, že ľudstvo môže čakať krajšia budúcnosť po kapitalizme, čo znamená , že ľudstvu sa nesmie dovoliť, aby si to začali skôr či neskôr uvedomovať. To je práve tá rovina, ktorú som označil písmenom b). Alternatíva k súčasnému globálnemu kapitalizmu existuje. Pre tých, ktorí sa o to chcú bližšie zaujímať, je rozpísaná v knihe s názvom „Po kapitalizme ekonomická demokracia“, ktorú napísal americký filozof David Schweickart. Podľa filozofa potrebujeme nový ekonomický systém a on tento systém nazval ekonomická demokracia.

Autori knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“  Paul Anthony  Taylor, Aleksandra Niedzwiecki, Matthias Rath a August Kowalczik v jej siedmej kapitole načrtli aj ciele pre budúcnosť ľudstva. Zdôraznili, že ľudstvo má možnosť vytvoriť zdravý, mierumilovný a sociálne spravodlivý svet. K tejto možnosti uviedli aj hlavné ciele, ako to dosiahnuť. Autori písali o tom, že je potrebné rozvinúť „Hnutie života“. Účelom tohto hnutia je oslobodiť ľudstvo od závislosti na petrochemickom a farmaceutickom Karteli a zachrániť život človeka pre všetky budúce generácie. V čase, keď tieto myšlienky vkladali do spomínanej knihy, si možno ani nemohli uvedomiť, ako sa otázka účelu hnutia stane aktuálnou a potrebnou. Terajšia situácia s „pandémiou“ koronavírusu ukazuje, že petrochemický a farmaceutický Kartel ženie ľudstvo do bezpodmienečnej závislosti na tejto globálnej moci. Tragédiou je, že žiadna národná spoločnosť sa proti tejto závislosti doteraz nesformovala, pretože všetky sily sa zámerne orientujú len na spôsob boja proti koronavírusu. Skutočný nepriateľ ľudstva sa doteraz úspešne skrýva. Tomuto nepriateľovi ľudstva úplne vyhovujú ľudia typu profesora Krčméryho, ktorému stačí k definitívnemu riešeniu iba vakcína a vakcinácia obyvateľstva. Profesor vidí vo vakcíne božie požehnanie a ďalej už nie je schopný chápať problém politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu v širších súvislostiach.

Vláda SR, podobne ako iné vlády v členských štátoch EÚ, svojich občanov zavádza takým spôsobom, aby ostali dezorientovaní a nevedomí v otázke či probléme, ktorý sa „rieši“ v tomto roku a ktorému bol podriadený všetok život ľudskej spoločnosti. Občania sú podľa vlády SR povinní veriť iba jej oficiálnej verzií, ktorá je založená na tom, že ľudskú spoločnosť napadol prírodný vírus, ktorý dostal názov koronavírus, pričom tento vírus je veľmi nebezpečný a preto si vyžaduje osobitnú pozornosť a prijímanie tvrdých a nekompromisných opatrení spojených s právami a slobodami ľudí. Bola vymyslená téza, že cesta k rešpektovaniu ľudských práv a slobôd vedie cez plnenie príkazov a nariadení vládnej moci. Túto tézu vymysleli tí, čo úslužne presadzujú globálnu diktatúru na našom území.

Vláda SR má teda jasné stanovisko v tom, čo je „nepriateľom“ obyvateľov SR. Tento nepriateľ je pomenovaný tak, že je to koronavírus. Tento koronavírus sa rozmnožil tak rýchlo, že bolo nutné pod vedením Svetovej zdravotníckej organizácie vyhlásiť pandémiu. A keď sa z nadnárodných štruktúr či inštitúcií vyhlásila pandémia, tak boj proti pandémii koronavírusu prevzala do svojej kompetencie národná vláda, najprv pod vedením Pellegriniho a po voľbách pod vedením Matoviča.

Naša vládna moc úplne zanedbala svoje povinnosti čase, keď sa spustenie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu ešte iba pripravovalo. V možnostiach vlády SR je totiž potreba sledovať procesy, ktoré sa odohrávajú na nadnárodnej úrovni a môžu mať vplyv na určité procesy v rámci národného štátu. Tak napríklad zo dňa 26.4.2018 existuje dokument s názvom „Posilnená spolupráca v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním“, ktorý plní úlohu Oznámenia komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a má číslo COM ( 2018 ) 245 final. Tento dokument je tak dôležitý, že sa mal stať predmetom celospoločenskej diskusie. Nič také sa však neudialo, všetko prešlo mlčaním vlády či europoslancov a predstaviteľov politických strán a, samozrejme, aj médií.

Z dokumentu vyplýva, že čoraz väčším problémom v Európe a vo svete je zdržanlivý prístup ľudí k očkovaniu, ktorým sa ohrozuje prínos očkovania k verejnému zdraviu. Podľa EK je potrebné zabezpečiť trvalú ochranu ľudí v dospelosti a to najmä u tých, ktorí cestujú, starším ľuďom a tým, ktorí majú sociálne väzby na endemické krajiny. Očkovanie proti sezónnej chrípke v EÚ výrazne zaostáva v skupine ľudí nad 65 rokov a je pod cieľom 75 % miery zaočkovania. EK zrejme mrzí, že tento jej cieľ zaočkovanosti v rámci EÚ splnil len jeden členský štát. Treba pochopiť základné príčiny klesajúcej miery zaočkovania. Podľa EK sú nevyhnutné ďalšie investície a investície určené pre odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov v oblasti očkovania.

Európska komisia je presvedčená, že je potrebné konať na celoeurópskej úrovni, aby bolo možné dosiahnuť významný pokrok v očkovaní a premeniť politické vízie na účinné operačné plány na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ. Choroby, ktorým sa dá predísť očkovaním, nie sú obmedzené štátnymi hranicami. Nedostatočná imunizacia v jednom členskom štáte ohrozuje zdravie a bezpečnosť občanov v celej EÚ. Takáto primitívna argumentácia sa dá prirovnať k argumentácií, že život existuje za hranicami každého štátu a preto je potrebné, aby jeho otázky boli riešené nie na národnej úrovni, ale najskôr na celoeurópskej úrovni a následne aj úrovni globálnej. Finta tejto argumentácie je skrytá v tom, že nadnárodná úroveň riadenia predstavuje účinnejší nástroj pre naplnenie určitých skrytých či oficiálnych politických vízií súvisiacich so záujmami rôznych Kartelov. Európska komisia v svojom oznámení predstavila rámec opatrení, ktoré by mala realizovať v spolupráci s členskými krajinami na základe troch kľúčových pilierov. Ide o tieto tri oblasti pilierov: I. riešenie problému zdržanlivého prístupu k očkovaniu a k zlepšeniu zaočkovanosti, II. udržateľné politiky v oblasti očkovania v EÚ, III. koordinácia a príspevok zo strany EÚ k celosvetovému zdraviu. O jednotlivých pilieroch a prioritných opatreniach som podrobnejšie písal v svojom článku s názvom „Koronavírus a tušenie súvislosti. Presadzuje sa vo svete politická ideológia najbohatšej a najmocnejšej „Triedy1%?“ – časť II.“

Mimoriadny význam pre nadchádzajúci osud obyvateľov národných štátov malo jedno dôležité celosvetové podujatie, ktoré zorganizovala Európska komisia spoločne s OSN a Svetovou zdravotníckou organizáciou pod názvom Globálny vakcinačný summit, ktorý sa uskutočnil dňa 12.septembra 2019. Na summite sa zišli lídri korporácií, ktoré vyrábajú vakcíny, predstavitelia WHO, EÚ, zástupcovia neziskových organizácií – napríklad Gatesova GAVI – nadácie Billa a Melindy Gatesových, vedeckí pracovníci, ministri zdravotníctva a ďalší. Prehlásili, že najmenej 14 zo 17 udržateľných rozvojových cieľov Agendy 2030 súvisí s úspešnou vakcináciou populácie sveta. Samotná WHO označila neochotu k očkovaniu za globálnu hrozbu ! Takže, čo v skutočnosti riešilo aj toto podujatie ? Nič iné, iba to, ako vytvoriť silný dopyt po vakcíne, pretože politikov a predovšetkým predstaviteľov petrochemického a farmaceutického Kartelu to veľmi trápi.

Celkovým cieľom summitu bolo zviditeľniť a politický podporiť tému očkovania a vydať vyhlásenie, na podporu výhod očkovania ako najúspešnejšieho opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktoré každý rok zachráni milióny životov. Nič sa teda nemôže hovoriť o tom, že hrozbou pre obyvateľstvo národných štátov nie je globálny kapitál, ale neochota obyvateľstva k očkovaniu. A to sa musí, podľa názoru globalistov, zmeniť. Cieľom tohto prvého globálneho imunizačného summitu bolo urýchliť globálne kroky na zastavenie šírenia chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním. EK a WHO vyzvali na výraznú podporu Globálnej aliancie pre vakcíny a imunizaciu – GAVI – ktorá hrá v tomto smere kľúčovú úlohu. Summit mal posúdiť, ako hľadať spôsoby, aby očkovanie sa stalo prioritou v oblasti verejného zdravia a všeobecných ľudských práv.

Potvrdzuje sa, že množstvo politikov platených v rôznych nadnárodných štruktúrach, počnúc napríklad Európskou úniou a končiac OSN, spolu so svojimi prisluhovačmi a určitou skupinou kapitalistov a ich prisluhovačov vrátane predstaviteľov národných vlád, si organizujú rôzne stretnutia, na ktorých sa dohovárajú, čo je potrebné z ich hľadiska, postojov a záujmov robiť na globálnej úrovni, aby sa všetko obyvateľstvo mohlo určitým spôsobom organizovať a podvoliť ich nariadeniam a rozhodnutiam. Z ich strany ide o takú politiku, ktorá je namierená proti ľuďom a ktorá si robí nároky nahradiť politický systém národných štátov a vnútornú organizáciu moci a politického boja najskôr záujmami nadnárodných korporácií.

Národné vlády nemôžu prijímať zámery a rozhodnutia nadnárodných ekonomických či politických štruktúr ako niečo bezpodmienečne záväzné. Musia tieto otázky dostať na úroveň vnútroštátneho politického boja a vnútroštátnej tvorby vôle. Z tohto dôvodu už dve uvedené udalosti mali byť dôvodom, aby sa o nich verejne diskutovalo aj za účasti obyvateľstva a jeho spolurozhodovania. Neprešetrujem, ale osobne predpokladám, že zástupcovia SR na uvedených sedeniach v Európskom parlamente a na summite v Bruseli otázkam posilnenej spolupráce v oblasti očkovania a vakcinácie nevenovali žiadnu pozornosť. Podobná pasivita vládnej moci sa potom prejavila aj pri vydaní takého dokumentu, ako bol dokument s názvom „Svet v ohrození.“

Je ťažko pochopiť, že si naša vládna moc ešte v jeseni 2019 nevšimla aktivitu takej organizácie ako je GPMB – Rady pre monitorovanie globálnej pripravenosti na globálne zdravotné krízy. Táto organizácia ešte v septembri 2019 vydala dokument – brožúru s názvom „Svet v ohrození.“ Tento dokument okrem iného obsahuje sedem bodov, ktoré musia byť okamžite splnené, aby svet bol pripravený na najhoršie a dokázal udržiavať zdravotnú pohotovosť. Tento dokument priamo prikazuje vedúcim činiteľom národných štátov, k čomu sa musia zaviazať a čo musia urobiť. Hlavne tu ide o finančné záväzky na zabezpečenie globálnej pripravenosti na pripadnú pandémiu, čiže na to najhoršie. Darcovia a rôzne inštitúcie musia zaistiť dostatočné finančné zdroje na vývoj nových očkovaní a liečiv, antivírové prostriedky a iné potrebné farmaceutické nutnosti. Všetko sa točí okolo finančných zdrojov, ktoré majú jednotlivé štáty zabezpečiť pre farmaceutický priemysel a pre všetky tie organizácie a nadácie, ktoré sú vzájomne prepojené.

Podľa dokumentu všetky krajiny vo svete musia vybudovať silný systém pripravenosti na prípadnú pandémiu koronavírusu. Priamo sa navrhuje, že hlavy štátov musia ustanoviť vysoko postaveného dozorcu, ktorý bude mať patričnú autoritu a politickú zodpovednosť, aby mohol viesť ( riadiť ) celú vládu a celú ľudskú spoločnosť štátu a mohol bez námahy prevádzať mnoho dielne simulačné cvičenia za tým účelom, aby udržiaval všetkých v stave pripravenosti. Som presvedčený, že vláda SR a prezidentka SR tento dokument majú k dispozícií, pretože už v týchto jesenných mesiacoch sa jasne ukázalo, že sa podľa pokynov GPMB presne postupuje. Dokonca ja som v jednom zo svojich článkov uviedol, že samotný predseda vlády SR sa do funkcie dozorcu sám uviedol. A v týchto dňoch otázku, kto by mal riadiť celý systém boja proti „pandémii“ koronavírusu otvorila prezidentka SR.

Veľmi dôležitý je bod číslo 7. Obsah tohto bodu jasne dosvedčuje, kto má za povinnosť všetko koordinovať v rámci sveta. Rozhodujúca úloha pripadá OSN, ktorá musí zosilniť svoj koordinačný mechanizmus. Generálny sekretariát OSN spoločne s WHO a Kanceláriou pre záležitosti humanitárnych záležitosti musia zosilniť koordináciu v rôznych krajinách a tiež zdravotné a núdzové súvislosti tým, že zaručia zreteľnú úlohu a zodpovednosť OSN po celom svete a zvýraznia celosvetové vedenie OSN za účelom pripravenosti, vrátane použitia simulačných cvičení. Z uvedeného obsahu by sme mali jasne pochopiť, kto riadi národné vlády po celom svete vo veci pripravenosti na epidémiu či pandémiu. V uvedenom dokumente „Svet v ohrození“ obyvateľstvo národných štátov nehrá žiadnu dôležitú úlohu, okrem tej, ktorá sa spomína – zúčastňovať sa simulačných cvičení.

Naša vládna moc a ani prezidentka SR nám do dnešného dňa neprezradili, kto ich riadi v záležitostiach „pandémie“ koronavírusu. Znamená to, že sa vôbec ani nepripomenie, že ide o globálnu moc a globálnu politiku, ktorá za aktívnej spolupráce s národnými vládami presadzuje globálnu diktatúru. Rozhodujúca úloha OSN, WHO a Svetovej banky, ktoré spoločne založili práve takú zdanlivo nezávislú organizáciu ako GPMB – Globálnu radu pre sledovanie pripravenosti sa vôbec nespomína a nie je a ani nemôže byť za tejto situácie predmetom kritiky vládnej moci. Musí však byť predmetom záujmu a kritiky obyvateľov SR a preto sa o tomto dokumente musí verejne diskutovať. Prečo túto otázku na program dňa politických debát a verejného zdôvodnenia politiky vládnej moci či na program celospoločenskej diskusie nenavrhne žiadna parlamentná politická strana a, čuduj sa svete, ani žiadna z mimoparlamentných strán ? A prečo sa o tom nič nedozvieme ani v korporačných médiách ?

Už teraz sa ukazuje, že budovanie silného systému pripravenosti štátu či spoločnosti pre udržanie všetkých obyvateľov v stave pripravenosti sa úspešne realizuje, pretože presne v zmysle pokynov z dokumentu „Svet v ohrození“ sa problém „pandémie“ koronavírusu dostal na prvé miesto zainteresovanosti celej spoločnosti. Všetci, ktorí žijú v danej spoločnosti, musia byť pripravení na to najhoršie, pretože rýchlo sa šíriaci patogén vyžaduje prídavné požiadavky na prípravu. Život spoločnosti sa teda musí ( ! ) podriadiť práve tejto hrozbe, ktorá bola na obyvateľstvo národných štátov pripravená. Mimoriadna pozornosť každého štátu má byť venovaná zabezpečovaniu finančných zdrojov pre vybudovaný systém, ktorý musí efektívne pod vedením dozorcu pracovať. Je daná úloha pre Medzinárodný finančný fond ( IMF ) a Svetovú banku, aby pripravenosť jednotlivých krajín zahrnuli do svojho ekonomického rizika a inštitučného zhodnotenia. Pôjde teda o pôžičky na vysoký úrok, ktoré štáty nebudú môcť splácať.

Dá sa jasne pochopiť, čo si to dovoľuje taká GPMB a všetky ďalšie iniciatívy a spoločnosti s ňou súvisiace. Od Globálnej rady pre pripravenosť bol vyslaný jasný príkaz, že národné vlády majú za úlohu plniť si stanovené povinnosti, musia posielať stále viac a viac peňazí pre tých, ktorí majú do činenia s petrochemickým a farmaceutickým Kartelom, pretože v blízkej budúcnosti príde zdravotná katastrofa. Postup je jednoduchý: peniaze sa majú sústreďovať na strane Kartelu, zadlžovať sa v mene pripravenosti na boj proti možnej pandémii budú národné štáty, zisky plynúce z rozvinutia boja proti „pandémii“ koronavírusu budú plynúť do sejfov Kartelu, všetky straty spoločnosti súvisiace s bojom proti „pandémii“ koronavírusu budú znášať štáty a samotné obyvateľstvo. Zároveň samotný Kartel dostáva zaujímavý bonus: za škody spôsobené na zdraví obyvateľstva jeho vakcináciou nebude zodpovedať príslušná spoločnosť Kartelu, ale samotný štát. Mínusový bonus dostane aj obyvateľstvo: bude zavedená globálna diktatúra, prísne sledovanie obyvateľstva, zmeny v jeho životnom spôsobe a prejavoch Vymyslieť takúto schému vzťahov medzi Kartelom a národnými štátmi a takúto schému vzťahov podporovať a realizovať – to je práve ten najväčší extrém globálneho kapitálu.

Takýto extrém globálneho kapitálu je pre každú ľudskú spoločnosť jednoznačne nežiaduci a bude mať katastrofálne dôsledky na život absolútnej väčšiny obyvateľstva. To, čo sa práve v tomto období realizuje predovšetkým v transatlantickom priestore, je znakom toho, že národné štáty cez svoje štátne orgány rezignovali na svoju štátnu suverenitu a vzdali sa jednej zo svojich základných povinnosti: udržať korporácie či samotný petrochemický a farmaceutický kartel na uzde a nedovoliť, aby extrémny spôsob kapitalistického podnikania dostal voľný priestor na svoju sebarealizáciu. V konečnom dôsledku si musíme uvedomiť, že z postavenia a úloh štátu vyplýva povinnosť udržať na uzde samotnú triedu kapitalistov. Momentálna situácia je teda taká, že sa bojom proti „pandémii“ koronavírusu realizujú výlučne záujmy triedy kapitalistov, ktorá podľa svojej konceptuálnej moci sleduje viacero pre ňu dôležitých cieľov. A táto trieda v prospech dosiahnutia svojich cieľov využíva všetky prostriedky a sily národných štátov a samotné obyvateľstvo ako obnoviteľný zdroj svojich obrovských príjmov.

Úroveň globálnej politiky, s ktorou súvisí extrém globálneho kapitálu, nie je predmetom posudzovania na našej národnej úrovni, pretože sa z môjho pohľadu zámerne zatajuje. Pred obyvateľstvom národných štátov má všetko vyzerať tak, že zlo sa šíri len od koronavírusu, a keďže sa vyskytuje praktický v mnohých krajinách, tak z globálnej úrovne boli jeho prejavy pomenované ako „pandémia.“ Na nižšej úrovni riadenia teda ide výlučne o problém „pandémie“ koronavírusu. Vyššia úroveň riadenia – globálna – charakterizovaná vzťahom Kartelu a národného štátu, sa zámerne nikým nerieši a v západnej propagande je praktický zatajovaná. Má to v praxi a samotnej politickej činnosti a živote spoločnosti veľmi závažné dôsledky. Obyvateľstvo má strach z koronavírusu, ktorý sa permanentným testovaním a prijímaním rôznych diktátorských praktík ešte viacej posilňuje.

Obyvateľstvo vôbec si ani neuvedomuje, že má mať strach nie z koronavírusu, ale z globálneho riadenia a globálnej diktatúry, za ktorými sa skrýva práve spomínaný Kartel. Ochorenie na Covid – 19 sa dá liečiť v rámci bežnej zdravotnej starostlivosti a teda patrí do rúk všeobecným lekárom a špecializovaným lekárom. Koronavírus nie je to podstatné zlo, ktoré ohrozuje človeka, pretože nemá záujmy, ktoré ho povedú k podriadeniu si masy obyvateľstva pod svoju správu a diktát. Zlo, ktoré ohrozuje každú ľudskú bytosť najmä v našej západnej civilizácií, nachádzame na vyššej – globálnej úrovni riadenia, na ktorej došlo ku koalícií Kartelu a národných vlád aj pod aktívnym vedením EÚ ( Bruselu ). Proti tomuto zlu je potrebné postaviť jasné politické riešenie, ktoré treba nájsť na národnej úrovni, aby už v prvom kroku bolo možné zastaviť už spomínaný extrém globálneho kapitálu a teda globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu jednoducho ukončiť. Jasné politické riešenie je momentálne v nedohľadne, pretože prieskum verejnej mienky ukazuje, že v prípadných mimoriadnych voľbách do NR SR tento extrém globálneho kapitálu nebol kto zo súčasných politických síl zastaviť

Problémom našej spoločnosti je, kto môže priniesť jasné politické riešenie v otázke vyššej úrovne riadenia. Musí sa nájsť politický subjekt, ktorý svoje politické riešenie jednoznačne založí na zrušení koalície Kartelu a národných vlád a to za výdatnej pomoci obyvateľstva. Môžu to byť nielen politické subjekty, ale aj jednotlivci z rôznych politických strán, ktorí dokážu na svoje plecia prijať úlohu jasne sformovať politické predstavy o ochrane obyvateľstva, národa a vlasti od zla, ktoré je zatiaľ pred verejnosťou skrývané a na základe toho presadiť zmeny v rámci zákonodarnej a vládnej moci. K životu sa má prebudiť intelektuála časť národa, ktorá má, aspoň z teoretickej stránky, najlepšie predpoklady odhaliť, od koho pochádza zlo, ktoré nás, obyvateľov SR, začalo obopínať a narúša nám viesť normálny život. V dnešnej dobe nie je problém dokázať, že všetko zlo vychádza z vyššieho – globálneho stupňa riadenia. Na tomto stupni riadenia existujú všetky tie sily, ktoré pripravili aj samotný plán na rozpútanie „pandémie“ koronavírusu, pretože majú v rukách aj niečo iné: podľa dostupných zdrojov z USA je koronavírus patentovaný a či bol vypustený z USA alebo z Wuchanu v Číne, nie je podstatné, pretože ide o práce na koronavíruse v rámci subdodávky.

Na vyššom stupni riadenia sa najčastejšie prezentuje miliardár Bill Gates. Predstavitelia národných vlád s ním zaobchádzajú v rukavičkách, pričom on samotný je exemplárnym predstaviteľom zla, ktoré sa rozšírilo po svete a obyvateľom národných štátov určuje, čo musia robiť a dodržiavať. EÚ v područí vplyvu a moci petrochemického a farmaceutického Kartelu a preto jej predstavitelia robia všetko potrebné k tomu, aby sa podnikanie kapitalistov s „pandémiou“ koronavírusu ešte viac posilňovalo a aby táto ich extrémna forma globálneho kapitálu definitívne dostala obyvateľov národných štátov do moderného otroctva. Práve v tomto roku sa v praktickom živote členských štátov EÚ jasne potvrdzuje to, aký veľký význam mala koalícia nacistov a Kartelu IG Farben po skončení druhej svetovej vojny pre založenie EÚ ako tretieho pokusu o získanie nadvlády nad Európou a vo svete.

Aj my, národ slovenský, sme sa iniciatívne zapojili do projektu EÚ s nádejou, že budeme žiť v spoločenstve rovnoprávnych národov. V čase plnenia predvstupových podmienok sa preto nikto nezaoberal tým, že verejnosti treba odhaliť aj temnú stránku EÚ, ktorou je práve skutočnosť, že má svoje nacistické korene, na základe ktorých vplyv Kartelu nezoslabol, ale práve naopak. Paralela dnešných dní s obdobím plnenia predvstupových podmienok pre prijatie za člena EÚ je celkom jasná: treba zamlčať, že žiadne zlo v podobe vyššieho stupňa riadenia „pandémie“ koronavírusu neexistuje a že za všetko, čo musia robiť národné vlády, je zodpovedný len koronavírus. Ak by boli pred našim vstupom do EÚ odhalené nacistické korene EÚ, mohlo to celkom zmeniť naše predstavy o tom, akého charakteru je EÚ a k akým cieľom je založená. Ak by sme celý systém autoritatívneho riadenia v štáte, založený na nosení rúšok až po vakcináciu obyvateľstva a následne na jeho kontrolu a uvrhnutia do moderného otroctva, hneď od začiatku mohli pochopiť ako výsledok úsilia a plánovania na globálnej úrovni, ktorej dominuje slovo a vplyv kapitalistov, tak naša vládna moc by si nemohla dovoľovať presadzovať globálnu diktatúru a koronavírus by ostal problémom na riešenie pre úroveň bežnej zdravotnej starostlivosti.

Na záver sa vrátim naspäť k siedmej kapitole z knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ.“ Ako som zdôraznil už na začiatku svojho článku, autori knihy zdôraznili potrebu založenia „Hnutia života“, v rámci ktorého načrtli určité ciele. Tieto ciele z môjho pohľadu úplne korešpondujú s alternatívou, čo po kapitalizme, ktorú načrtol americký filozof David Schweickart. Tu uvádzam stručný prehľad:

1. Hovoriť a šíriť pravdu.

Táto pravda sa týka toho, že ľudia na celom svete boli podvedení v otázke toho, kto nesie hlavnú zodpovednosť za najhorší zločin 20.storočia. Táto zodpovednosť podľa dokumentov, ktoré boli odtajené, leží na pleciach vtedajšieho petrochemického a farmaceutického Kartelu.

2. Ochrana zdravia a života.

Najdôležitejším cieľom podľa autorov knihy je ochrana zdravia a života obyvateľov planéty – teraz a pre všetky budúce generácie – pred zneužitím alebo obetovaním korporačným záujmom.

3. Zákaz patentov na zdravie a život.

Ľudstvo muselo prejsť dvoma svetovými vojnami, aby si uvedomilo, že hlavným dôvodom oboch vojen bol princíp patentov. Z tohto dôvodu absolútnym prioritným cieľom musí byť zákaz patentov na zdravie a život.

4. Vytvorenie nového systému zdravotného zabezpečenia.

Pripomína sa, že v minulom storočí zástancovia záujmov farmaceutického Kartelu sa pokúšali o vytvorenie monopolu na svetové zdravie, zakladajúceho sa na dvoch hlavných princípoch: a) exkluzivita patentovaných liečiv formou terapií, b) privatizácia zdravotníctva pod kontrolou Kartelu. Autori knihy sa zhodli v tom, že predpokladom nového zdravotníckeho systému je eliminácia týchto dvoch prvkov kontroly.

Na rozdiel od existujúceho systému zdravotníctva zakladajúceho sa na podpore a šírení chorôb liečiteľných pomocou patentovaných liečiv, nový systém zdravotnej starostlivosti sa sústredí na prevenciu a vykorenenie chorôb. Prvým krokom k zavedeniu nového a efektívnejšieho systému zdravotníctva je zákaz všetkých patentov na terapeutické liečiva a ostatné lieky.

Druhým krokom je zdemokratizovať zdravotníctvo, t. j. umožniť jeho ľudovú kontrolu. To je jediný spôsob, ako zaručiť, aby výskum a vzdelanie v oblasti zdravotníctva, rovnako ako praktické zdravotné služby, boli výlučne v službách ľudu a nie v žolde finančných záujmov farmaceutického priemyslu.

5. Ochrana života.

Projekt ľudského genómu ako biologického základu života patrí nám všetkým, celému ľudstvu. Pokusy o privatizáciu genetického kódu s cieľom ho meniť, obchodovať s ním a manipulovať so ziskuchtivosti ľudským telom alebo jeho časťou, majú byť zakázané.

6. Ochrana zásobovania potravinami.

Genetická informácia obsiahnutá vo zvieratách, rastlinách a potravinách, pestovaných na poliach a záhradách, patrí všetkým. Manipulácia a pozmeňovanie genetického kódu s cieľom patentovať a vytvárať tržný monopol, skrýva v sebe nebezpečie, že zásobovanie potravinami bude kontrolované a zneužívané protagonistami korporačných záujmov k politickým účelom.

7. Ochrana životného prostredia.

Pre 21.storočie sa má počítať s tým, že spaľovaním uhlia získavaná energia musí byť nahradená vodíkovou energiou a obnoviteľnými zdrojmi energie. Rovnako musia byť nahradené intenzívne poľnohospodárske technológie organickým farmárstvom a inými decentralizovanými prírodnými metódami poľnohospodárstva.

8. Ochrana svetového mieru.

Podľa autorov knihy predpokladom udržania svetového mieru sú: a) ukončenie zásady patentovateľnosti v oblasti zdravotníctva a ochrany života, b) ukončenie závislosti svetovej energie po rope, pričom zmiznú i dôvody invázií do krajín bohatých na ropu.

9. Nastolenie sociálnej spravodlivosti.

Bývalé koloniálne mocnosti, ktoré rozdelili svet na bohaté a chudobné, boli nahradené krajinami vyvážajúcimi chemické, farmaceutické a petrochemické výrobky. Globálne záujmy petrochemického a farmaceutického Kartelu nielenže upevňujú nespravodlivosť na našej planete, ale ju i prehlbujú zo dňa na deň viacej. Z moderných foriem ekonomickej závislosti najohavnejšou formou je „farmaceutický kolonializmus.“ Za klamným a zavádzajúcim argumentom o dobročinnosti a boja s epidémiou sú vo všetkých rozvojových krajinách propagované toxické a smrteľné výrobky, ktoré decimujú tamojšiu populáciu a eskalujú ich ekonomickú závislosť. V rozvojových krajinách sa propaguje patentovaná, genetický manipulovaná sadba a patentované potraviny pod falošnou zámienkou boja s hladom vo svete.

Poučenie z dejín je podľa autorov knihy jasné: pokiaľ ľudstvo pripustí, aby dedičovia architektov najväčšieho vyhladzovacieho tábora v dejinách ľudstva mohli nerušene pokračovať v činnosti zdanlivo serióznych šedých eminencií v zákulisí globálneho ekonomického poriadku, k vzniku ekonomickej spravodlivosti nikdy nemôže dôjsť.

Ukazuje sa, že nejde iba o „farmaceutický kolonializmus.“ Globálne záujmy petrochemického a farmaceutického Kartelu sa začali tvrdo presadzovať aj v samotnej vyspelej západnej spoločnosti vo svete a žiadna národná spoločnosť sa proti extrémom globálneho kapitalizmu nechce rázne postaviť. Národné vlády spolupracujú na posilňovaní podnikania kapitalistov spojeného s „pandémiou“ koronavírusu. Vyššie uvedené samotné ciele „Hnutia života“ sú preto veľmi aktuálne, pretože naznačujú, ako je možné extrémnu formu globálneho kapitalizmu potlačiť. Problém je v tom, že bez vplyvu a aktivít občanov určité zmeny nie je možné zrealizovať, pretože kapitalistická trieda „demokratického“ Západu dlhé roky pracovala na vytvorení mechanizmov pre uplatnenie svojej moci a bohatstva a jedným z výsledkov bolo, že má ten svoj základný „patent“ – ako využiť demokratické voľby v svoj prospech.

A teraz je na rade obyvateľstvo národných štátov. Nás treba dostať do takého životného postavenia, z ktorého sa už nebude dať vyvliecť a v ktorom budeme dôsledne kontrolovaní a usmerňovaní. Predstavitelia globálnej moci, a to aj za rozhodujúceho vplyvu Rockefellerovej nadácie a Nadácie Billa a Melindy Gatesových, nariadili predstaviteľom národných štátov okrem iného organizovať simulačné cvičenia. Ako je už jasne vidieť, úspešne sme si zvykli nosiť rúška, dodržiavať priestorové rozmiestnenia, zúčastňovať sa testovania a teraz už mnohí z nás túžobne čakajú na vakcínu. A tejto túžbe média vedia prispôsobiť aj svoje propagandistické heslá, z ktorých jedno je tak zavádzajúce: Očkovanie – cesta k slobode.

Keď dopisujem tento článok, je Štedrý deň a po ňom prídu vianočné dni. Z môjho pohľadu najkrajším darčekom pre každého obyčajného človeka by bolo to, aby do jeho srdca a vedomia vstúpil Duch svätý, akési osvietenie o tom, či v tomto roku sme viedli normálny ľudský život v rámci svojich ľudských práv a slobôd, či sme náhodou nepodľahli moci a nariadeniam tajomného Satana, ktorý nás vzďaľuje od Božích zákonov a zároveň aj od zákonov ľudských – v spoločnosti vytvorených a ustanovených. Cez vianočné sviatky je treba hľadať odpoveď na otázku, či človek ako indivíduum môže zvládnuť podnikanie kapitalistov s „pandémiou“ koronavírusu ako extrémom globálneho kapitalizmu. Lebo jedným z prvých a dôležitých výsledkov tohto podnikania na úkor človeka a v mene „zdravia“ človeka je to, že bol neskutočne do vnútra človeka zasiaty strach z koronavírusu. Najväčší podiel na tomto novom druhu sejby v tomto roku majú predstavitelia našej štátnej moci, pretože sú to verní fanúšikovia transatlantického princípu. Človek by sa mal hanbiť za to, že aby sa mohol stretávať v rodine či v spoločnosti s ďalšími spoluobčanmi, tak prijal farizejskú hru, že musí mať k dispozícií doklad o svojom zdraví a to nie zo svojej lekárskej dokumentácie, ale z vôle štátneho orgánu.

Človek si má všímať, prečo v tomto roku došlo k nevídanej a zásadnej zmene v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tá zmena súvisí s tým, že boj proti „pandémií“ koronavírusu štátna moc jednoducho vyčlenila z úrovne bežnej zdravotnej starostlivosti a začala to riešiť ako svoju priamu povinnosť a zodpovednosť. Tvrdím, že platí, že každý človek vie, kedy má navštíviť svojho lekára, že tento jeho lekár má schopnosť riešiť aj liečbu v prípade infekcie koronavírusom. Takáto liečba by nebola finančne mimoriadne drahá a určite by postup liečby bol založený na postupoch, ktoré súvisia s prejavmi chrípky či už miernejšej alebo silnejšej. V rámci bežnej zdravotnej starostlivosti podľa zásady – každý pacient sa lieči v súčinnosti so svojim lekárom či odborným špecialistom – problém ochorenia by bol zvládaný bez toho, aby nám pri tom niekto nariaďoval, že máme nosiť rúška, dodržiavať rozostupy, byť na určenej či dobrovoľnej karanténe, testovať sa ako na bežiacom pase, súhlasiť s očkovaním, ktoré predpisuje EÚ či národná štátna moc a podobne.

Ak by liečba skutočne chorých ľudí bola ostala, vrátane koronavírusu, na doterajšej úrovni bežnej zdravotnej starostlivosti, tak globálna a štátna moc by nemali možnosť presadzovať simulačné cvičenia a pripravovať tak každú národnú spoločnosť na vybudovanie silného systému organizácie spoločnosti, ktorý zabezpečí, aby spoločnosť bola neustále pripravená na „pandémiu“. V jednoduchej reči to znamená aj to, že každá národná spoločnosť má byť dostatočne zorganizovaná tak, aby v nej boli vytvorené dobre podmienky pre: a) podnikanie kapitalistov so zdravím obyvateľstva, ktoré sa stane – bude nepretržitým zdrojom obrovských príjmov najmä petrochemického a farmaceutického Kartelu, b) pre nastolenie globálnej diktatúry a teda zabezpečenie ovládania obyvateľstva vo svete prostredníctvom najnovších výdobytkov vedy a techniky – novodobého otroctva.

Samotná bežná úroveň zdravotnej starostlivosti je, rovnako ako extrémna forma podnikania, súčasťou ekonomického systému kapitalizmu, pričom je zo strany obyvateľstva prijateľná a teda akceptovaná. Podnikanie kapitalistov s „pandémiou“ koronavírusu je však extrémom globálneho kapitalizmu, ktorý koronavírus využíva pre svoje politické ciele. Takáto forma podnikania kapitalistov nie je v záujme obyvateľstva a preto je potrebné, aby národné vlády v prvom rade si plnili svoju ústavnú povinnosť a chránili obyvateľstvo pred extrémom podnikania a globálnej diktatúry. Lenže zatiaľ je to tak, že národné vlády nechránia svoje obyvateľstvo pred globálnymi hráčmi.

Aby zakryli svoju zradu na svojom národe, tak jednoducho potrebnú politicko – mocenskú ochranu zo svojej pozície zmenili na organizovanie sebaochrany obyvateľstva pred nákazlivým koronavírusom, ktorá je zabezpečovaná formou uznesení vlády SR, novelizáciou rôznych zákonov, vyhláškami ÚVZ či uzneseniami pandémickej komisie. Z pozície sebaochrany je teda dôležité, aby obyvatelia nosili rúška, dodržiavali priestorové rozmiestnenia, dobrovoľne sa podriaďovali karanténnym opatreniam, pravidelne sa dávali testovať, mali k dispozícií platné potvrdenie o vykonaní testu na pozitivitu či negativitu, zdržiavali sa v svojich súkromných bublinách a podobne. A čo je ešte zaujímavé – z pozície sebaochrany nie je žiadny dôvod rešpektovať ústavné práva a slobody či dodržiavať ďalšie zákony. Ukazuje sa, že presadzovať globálnu diktatúru, najmä ak sme strašení „pandémiou“ koronavírusu, nie je vôbec ťažké.

Motto z úvodu článku je pre prípad extrémneho podnikania v rámci globálneho kapitalizmu veľmi aktuálne. Od každého z nás globálni hráči v tomto roku zobrali niečo, čo im nepatrí, ale čo potrebujú mať a z čoho potrebujú živiť svoje záujmy. Kapitalisti v rámci svojho podnikania s „pandémiou“ koronavírusu za aktívnej pomoci národných vlád od každého človeka zobrali jeho najdôležitejší pilier života – osobnú suverenitu. Suverénny človek sám rozhoduje o tom, ako sa bude správať, ako si bude chrániť svoje zdravie, ako sa bude starať o svoju imunitu, ako sa v prípade potreby rozhodne liečiť, ako si chce vôbec usporiadať svoj život. Nenadarmo preto nemecký filozof Safranski pripomenul, že človek musí mať cit pre to, čo sa ho dotýka, musí vedieť rozlišovať stupeň súrnosti a poznať dosah vlastného konania. Nemám pochybnosť, že úroveň bežnej zdravotnej starostlivosti patrí do sféry osobnej suverenity. Zobrať a teda scudziť človeku jeho osobnú suverenitu, to je základná podmienka nastolenia globálnej diktatúry. Predstavme si tú drzosť národnej moci: človeku zoberú osobnú suverenitu a ešte ho pritom budú poučovať o morálnych princípoch potrebných k rešpektovaniu pravidiel globálnej diktatúry.

Filozof Safranski jasne zdôraznil, čoho človek sa má držať: „Kto si chce v džungli sociálnych vzťahov a prebujnelej globálnej komunikácie vytvoriť čistinu, nezaobíde sa v živote bez múdreho ohraničenia. Kto chce formovať život ako svoj vlastný, musí poznať bod, keď už nedovolí, aby ho niekto formatoval a informoval.“ Pre tých, čo majú problém pochopiť zmysel čistiny: ide o to, aby človek mal vôkol seba vytvorený dostatočný priestor pre svoj vlastný život, do ktorého nebude nikto zasahovať, iba ak Božia moc. Do tejto čistiny – priestoru patrí aj starostlivosť o svoje vlastné zdravie a s ním aj potreba vedieť sa rozhodovať a konať. Pod vedením globálnej moci národné vlády tento pilier života – osobnú suverenitu – si jednoducho sprivatizovali v prospech globálneho kapitálu či zoštátnili. Čistina bola zrušená a život človeka sa ocitol ako na ostrej hrane. Safranski v tejto súvislosti pripomenul Karla Jaspersa, podľa ktorého sa život človeka môže zrútiť buď do čírej agilnosti alebo vedľa nej do existencie zbavenej skutočnosti.

Dušan Hirjak