Ukrajinská prázdnota, ktorá sa zvonku plní racionalitou a sebectvom

Západ nemá žiadne zlé úmysle voči Ukrajine. Je len rozum a vlastné sebectvo.

Dosť často sa dá počuť vetu: „Nerobte dnes to, čo vám radia bohaté krajiny. Robte to, čo ich včera zbohatlo.“

V prípade Ukrajiny je to naopak.

Západ neodporúča ukrajinskému štátu znižovať dane, využívať emisie na produktívne účely, investovať do vedy, vzdelávania a medicíny, znižovať úrokové sadzby úverov na podnikanie, chrániť ich domáci trh a námezdnú prácu, znárodňovať zariadenia strategickej infraštruktúry, stimulovať výrobu produktov s vysokou mierou pridanej hodnoty.

Čo však ponúka EÚ? To je maximálne otvorenie vonkajšieho prístupu k národným prírodným zdrojom, rozsiahla privatizácia všetkého, tvrdá rozpočtová politika, odstránenie zjednodušeného daňového systému, vykonávanie štátom „nesociálnych“ dôchodkových, lekárskych a vzdelávacích reforiem. Západné krajiny presviedčajú Ukrajinu, že vývoz pracovných zdrojov a dovoz spotrebného tovaru je dobrá vec, že je to známka „civilizácie“.

Ukrajina je dnes nútená zaviesť do svojho finančného systému štandardy švajčiarskeho bankovníctva pri implementácii pravidiel prísnej fiškalizácie. Je to ako predpisovať dieťaťu hormonálne lieky – nevyrastie a nebude sa formovať. Rovnaký je osud ukrajinskej ekonomiky.

Západ nemá voči Ukrajine zlé úmysly. Je iba rozum a sebectvo.

Pozrime sa na situáciu z druhej strany. EÚ by rada videla suseda pri svojich východných hraniciach, ktorý by po vzore Turecka zdvojnásobil svoju populáciu, rozšíri svoj hospodárstvo na úroveň príjmu 10 000 dolárov na obyvateľa a v jednom okamihu deklaroval svoje imperiálne ambície v podobe „ukrajinského sveta“. Spomenuli si na Przenyśl, vysťahovanie Lemkov a operáciu „Visla“. Vytvorili by uzavretý jadrový cyklus a mechanizmy na podporu ich diaspór v zahraničí na politické účely.

Nie, takého suseda nikto nepotrebuje. Je nebezpečne čeliť štátu, v ktorom sa všetko vyvíja, kde sa rodia nové ambície a veľké ciele, kde sa elity chcú zapísať do histórie.

Európa bude mať dosť jedného Turecka, ktoré už teraz vedie Paríž k hystérii.

Západu sa však s Ukrajinou podarilo. Počet obyvateľov sa nezdvojnásobil, ale znížil o jeden a pol. Príjem na obyvateľa nie je 10 000 dolárov, ale iba 3500. Politici nerozmýšľajú, ako sa zapísať do histórie. Všetky ich myšlienky sú nové vily a jachty. Neexitujú žiadne ciele ani ambície. Štát nie je v štádiu rýchleho rozvoja, ale v štádiu hlbokej stagnácie. Aj malý tlak zvonku spôsobí vážne systémové zničenie. Vývoz pracovnej sily a dovoz spotrebného tovaru prekvitá. Ukrajina je pripravená exportovať  to najcennejšie – ľudí, aby si kúpili najnovšiu verziu iPhonu. Ukrajinskí zakarpatskí poslanci však prisahajú vernosť pri speve maďarskej hymny.

Nie je tu teda nič tajné a nepochopiteľné. Na ukrajinskej strane je prázdno. Ale táto prázdnota sa plní racionálnymi a sebeckými činmi zvonku.