Dohody treba zachovávať

9. decembra uplynie rok od parížskeho samitu v normandskom formáte (Nemecko, Francúzsko, Rusko a Ukrajina). Je teda na čase zhodnotiť, ako v skutočnosti ide s vykonávaním dohôd, ktoré sa tam uzavreli. Tu budú vylúčené všetky ďalšie problémy súčasnej Ukrajiny, ako napríklad zaobchádzanie s ruským jazykom pre 40 percent populácie.

Závery parížskeho samitu obsahovali sedem konkrétnych opatrení, ktoré by sa mali uskutočniť do apríla 2020. Čo sa teda dosiahlo v tomto okamihu? Holé fakty ukazujú, že sa toho veľa nestalo: implementovali sa len dva body a iba čiastočne.

Po prvé v decembri 2019 a v apríli 2020 sa uskutočnila dlho očakávaná výmena 234 väzňov medzi Kyjevom a Donbasom. Ukrajinská strana si neplnila svoje povinnosti v plnom rozsahu a neprepustila niektorých z bývalých zadržaných z trestného stíhania.

Po druhé v júli 2020 kontaktná skupina v Minsku s veľkými ťažkosťami schválila „opatrenia na posilnenie prímeria“ napriek odporu Kyjeva, tie sa však dodržiavajú iba čiastočne.

Zvyšných päť hlavných bodov zostáva nerealizovaných iba kvôli pozícii Ukrajiny. Kyjev predovšetkým odmieta rokovať s Donbasom o právnych aspektoch osobitného statusu regiónu a implementácii takzvanej „Steinmeierovej formuly“, ktorá by umožnila nadobudnutie účinnosti zákona o osobitnom štatuse v deň regionálnych volieb.

Bohužiaľ sa opakovane stretávame s tým, že ukrajinská strana sa snaží interpretovať iným spôsobom základné princípy „Pacta sunt servanda“ (lat. „dohody treba zachovávať“). Vynára sa logická otázka, či ma ukrajinská vláda skutočný záujem na prekonaní vnútorného konfliktu a či je prezident Volodymyr Zelenský a jeho tím vôbec schopní zabezpečiť dodržiavania povinností normandského formátu.

Neustále výhovorky namiesto realizácie dohôd

Namiesto toho, aby implementovali uznesenia hláv štátov štyroch krajín, neustále počujeme iba výhovorky z Kyjeva. Súčasťou tejto stratégie sú aj pokusy dištancovať sa od jasne definovaných krokov balíka opatrení. Nedostatok politickej vôle nemožno jednoducho donekonečna maskovať alebo nahrádzať neustálym obviňovaním Moskvy zo všetkých smrteľných hriechov. Napríklad Ukrajina nedávno predstavila „Plán spoločných krokov“, ktorý úplne a jednostranne odporuje duchu a obsahu minských a parížskych dohôd.

V záujme objektivity by som chcel upriamiť vašu pozornosť na najnovšie dokumenty osobitnej monitorovacej misie OBSE. Napríklad misia hovorí, že do zóny konfliktu bola dodaná ukrajinská vojenská technika. Len nedávno sa doviezlo viac ako 70 tankov a desiatky nábojov veľkého kalibru. Správa misie o tragických civilných nehodách tiež odhaľujem, kto je zdrojom agresie. Podľa štúdie tvoria obyvatelia území, ktoré Kyjev nekontroluje, takmer 75 percent z celkového počtu obetí ostreľovania na oboch stranách kontaktnej línie. Celkovo bolo od začiatku roka 2017 do septembra 2020 v Doneckej oblasti zaznamenaných 750 civilných obetí, v Luhanskej oblasti 196 osôb.

Zdá sa, že politici v Kyjeve sa zaujímajú o svoje vlastné politické záujmy viac než koniec vojny. Vysokí predstavitelia v Berlíne a Paríži by mali túto skutočnosť jasnejšie pochopiť. Možnosť ďalšieho summitu v normandskom formáte sa tak stáva čoraz vzdialenejšou. Rokovania majú zmysel, iba ak sú všetky strany pripravené implementovať dohodnuté uznesenia. Momentálne to tak bohužiaľ nie je.