Prieskumy verejnej mienky a výsledky prieskumu Agentúry AKO.

Sú menej alebo viac objektívne. Blížia alebo sa vzďaľujú pravde. Aj súbežné. Majú manipulačný efekt. Aj o tom je ich psychológia. Výsledky priebežných prieskumov v medzivolebnom období alebo pred voľbami
a/ dôveryhodnosti a obľúbenosti politikov,
b/ preferencií politických subjektov (strán),
majú vplyv na stav spoločnosti a výsledky volieb. Sú pomocnou barličkou pre občanov, voličov. Ale aj pre politické subjekty (politici, politické strany). Nad nimi je politický Prediktor a jeho vôľa.
Výsledky volieb by mali byť slobodné, a mali by byť závislé najmä na slobodnej osobnej ľudskej, občianskej a politickej gramotnosti, intelektovej výbave každej osoby, majúcej volebné právo.
Iné občianske a politické (voličské) kompetencie má občan, volič, čerpajúc info
a/ z jedného a toho istého (preň jediného alebo dostupného, sledovaného a preto aj dôveryhodného) spravodajského zdroja, ako zaužívaný zvyk,
b/ najmenej z dvoch,
c/ viacerých zdrojov,
d/ kombinovane (kontrola, monitoring, striedavý selektívny a doplnkový príjem) aktívne vyhľadávanie a vyhodnocovanie…
Informačnými zdrojmi rozumieme papierovú alebo elektronickú dennú tlač, rádio, televíziu, web, fejzbúk, twitter, iné sociálne siete…
e/ cucá ich z prsta,
f/ zo sklenej gule,
g/ z PRIESKUMOV, lebo je nesvojprávny,
h/ berie radu a rozum od suseda, ulice,
i/ rozhoduje sa nad volebnou urnou,
j/ nemá záujem, nechce vedieť, ľahostajný ignorant…
Tieto osoby potom možno deliť na tie, ktoré
a/ chodia voliť,
b/ nechodia voliť (je im to jedno),
c/ aktívni vedomí a uvedomelí nevoliči (priložený článok).
Nedôverujúci nikomu, neveriaci a odmietači systému.
Osobný poznatok ako výsledok môjho skúmania a dlhodobého pozorovania:
Tí, ktorí na fejzbúku nie sú, sa správajú a reagujú podľa rovnakých vzorcov a modelov správania ako fejzbúkári. Iba to neťukajú do klávesníc, vyjadrujú sa k politike a politikám „naživo“ Doma aj v ich verejnom priestore.
Tí, čo na fb nie sú, si myslia, že fejzbúk je pod ich úroveň, a ONI sú nad vecou…
Za seba: Bez fejzbúku a vysedávania pri webe by som (preháňam) „nemohol“ napísať ani čiarku. Ale ani toto. Najmä pre koho…
Tí čo nie sú na fejzbúku (ale ani na webe), majú ale kriticky významne menej informácií…
A nemajú šajn, ktorých.
Spokojne sedia pri večerných správach RTVS a konzumujú, čo im selektívne podsúva „verejnoprávna“ alebo ich neinformuje, teda “nepodsúva” ako ich „skala“, a za takú, ešte aj “objektívnu, pravdivú a komplexne informujúcu”, sa vydáva a ktorú si platia…
Alebo TA3. Prípadne Markíza, JOJ… aj lebo bulvár a reklama, a to im stačí. A vedia fšetko. Hmm…
Alebo majú svoje mailové siete. Preposielajú si a konzumujú žurnalisticky neoverené a nepotvrdené správy.
Konšpiračné teórie sú iná káva. Aj s tými treba narábať aktívne. Nie všetky, ktoré politický Prediktor označuje za konšpiračky, nimi aj sú…
ON sa bráni a zahmlieva.  Má na to vyvracačov konšpiračných teórií. Sú nimi osoby, zakladajúce „krúžky anti konšpirátorov“ (sú tiež na fb a webe), inštitúcie pre informačnú a hybridnú vojnu, médiá zakladajú rubriky a relácie…
Konšpirácia prestáva byť konšpiráciou po potvrdení jej pravdivosti (fámy).
Ale o tom je hybridná a infovojna. Tú ale vedia zvládnuť len na to spôsobilé a dobre vnútorne (intelekt) vybavené osoby. Tie ale musia byť na sociálnych sieťach a webe.
Tí, čo nie sú na fejzbúku ním spravidla pohŕdajú. Je pre nich nedôstojný. Pohŕdajú ním. Je pod ich úroveň.
Som z nich zdesený. Práve oni ľahko vletia do pascí a sietí matrixu systému Globálneho Prediktora. A vyrábajú výsledky volieb.
Aj tým, posielam čo-to mailom. Spravidla nereagujú. Tak ani onak. Hryziem si nehty: „Majú-nemajú, názor?“ Ako sú na tom s vlastným poznaním? Ak by mi na nich nezáležalo, odignorujem ich. Lebo vlastne: Čo ma je do nich?
Mnohí z nich sú skalopevne presvedčení o svojej pravde a správnosti vlastného politického názoru. Mienim tým oblasť politiky. A nielen. V ich osobnom ľudskom živote.
Aj domáce a zahraničné politiky sú vo vývoji, v pohybe, procese: Ak sa pohne lístok na jednej strane Zeme, môže to spôsobiť búrku na jej opačnej strane.
Takýmito sú bežní občania, často pasívni príjemcovia politík, ale aj samotní politici. Je ich na mraky. Sú za to na seba hrdí, a vysoko si sami seba cenia.
Vnímajú sa aj ako zásadových…
Ale to je RIGIDITA. Škodí bežným občanom, Slovensku aj EÚ…
Jeden z príkladov (najskôr osobná poznámnka): V nikom, nech neskrsne čo ani len podozrenie, že brojím za vystúpenie Slovenska z NATO.
Do Aliancie sme vstúpili dobrovoľne (lebo „referendum“ 1997). Teda, len referendum má silu reverznej zmeny. Aj preto, že to, o vstupe do NATO, bolo zmarené (Krajči, štvrtá otázka). A preto nelegitímne.
Ale militantný rusofób Šebej, to nedovolí… (ale vy ho volíte každé štyri roky). Ten, takmer už skoro senilný skoro starec aj umrie ako poslanec vo výboroch NRSR (žaba na prameni zdravého kritického rozumu):
1. Zahraničný výbor (tvorca zahraničnej politiky SR)
2. Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva
Zdroj: https://ktojevovyboroch.sobi.sk/
Ale to je RIGIDITA.
Koľko chcete podobných prípadov a príkladov?
Rigidita (z lat. rigidus) znamená tuhost, neohebnost. Opak je flexibilita, pružnost, poddajnost. Súvisí z: Rigor (lat. ztuhlost) se užívá v lékařství, například ve spojení rigor mortis, posmrtné ztuhnutí těla. (česká wiki).
Bude dobré, ak toto mnohých prekvapí a správne „zaskočí“ v sebapoznaní:
https://slovnik.azet.sk/slovnik-cudzich-slov/?q=rigidn%C3%BD
https://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=rigidn%C3%BD
Zásadovosť, zásadový človek je:
https://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=z%C3%A1sadovos%C5%A5
https://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=z%C3%A1sadov%C3%BD
Je množstvo ľudí, ktorí nemajú názor. Žiadny názor. Akýkoľvek názor si cením viac, než žiadny názor. Ľudia bez názoru sú ľudia bez vlastností.
A takíto, bežní občania, potom chodia voliť.
Lebo je im prikázané Prediktorom:
„Voliť je občianska povinnosť!“
Hovno.
Je to základné ľudské občianske a politické právo a láskavosť daná systémom, pre zdanie demokracie, nie povinnosť.
Hodené ale ako už ohlodaná kosť. S vycucaným špikom (esencia, podstata  volieb).
Dá sa aj inak.
K ľudsko-právnemu a občianskemu statusu voliči verzus nevoliči som písal:
https://blog.hlavnespravy.sk/2311/volici-verzus-nevolici-volby-a-ludske-prava/
Konštatujem, že pre rigidných je spravidla môj článok (polemika s autorom iného, podobného článku) bezcenné. Lebo: Voliť je povinnosť!
Sú transgeneračne chronicky a dedične indoktrinovaní ešte socialistickým, že každý uvedomelý socialistický občan volí lepšiu, krajšiu a šťastnejšiu budúcnosť. To je lož.
Realita: Pred voľbami NULA, pri volebnej urne JEDNA, po voľbách zasa NULA.
Odmietol som to práve ako aktívny a uvedomelý občan, všeobecný nevolič, od prvého kola prezidentských volieb (lebo; za to, čo a koho by som bol volil, by som najradšej chodil kanálmi – sám za seba a pred sebou). Ostanem nevolič až do času, kým sa občianska spoločnosť nestane reálne otvorenou a reálne vnútorne aj navonok spôsobilou posunúť sa v demokracii a demokratizácii spoločnosti o stupeň vyššie. Iba na to treba nám všetkým mentálne, občiansky a politicky dozrieť.
My, povojnoví, to už zrejme nezažijeme, a nebudeme sa na zmene systému podieľať. Zbabrali sme povojnové usporiadanie Československa (februárový puč 1948). Obrodný proces druhej polovice 60-tych rokov bol zadusený bratskou internacionálnou pomocou a „Poučením z krízového vývoja…“ A normalizáciou. Aj „nežnú“. Tú sme si nechali ukradnúť a po „rozvode“ s Čechmi rozkradnúť Slovensko „roduvernými“ hokejovými hejslovákmi (chlieb a hry) a počas majstrovstiev (ako seriálu Angelika) sa majstrovsky kradlo ako na páse „kapitálotvornou vrstvou“ a pro euro a transatlantickými psychopatmi a bláznami, ktorí začali Slovensko rozpredávať do zahraničia, lebo potom bolo treba zahraničných investorov, a kráľovsky sa im za to platí (dotácie, daňové úľavy a prázdniny). Úžasné peniaze nejdú dnu ale von do daňových rajov…
A toto mám voliť? A mám inú možnosť? A čaká ma lepšia ponuka vo voľbách 2020?
Lebo voľby tak, ako sú dané ústavou a zákonom, potvrdzujú a legalizujú systém matrixu, v ktorom žijeme, a voľbami ho potvrdzujeme, a teda legitimizujeme a legalizujeme.
Predlžujeme nimi len jeho agóniu. Pozvoľne sa rúca. Ale kope, škriabe…
Na „čakačke“ je iný systém. Úplne v súlade s teóriou prirodzených a umelých systémov a systémov riadenia (má ho GP USA aj RF).
Vieme, a môžeme ho mať aj my. Náš. Slovenský.
Potrebujeme dobre spravovanú, otvorenú občiansku spoločnosť. Na princípoch reálnej, nie pseudo demokracie. A skutočné elity, nie pseudo elity. Intelektuálnu a duchovnú aristokraciu. Nie horizontálnu ale vertikálnu demokraciu. Nie zhora nadol (diktát politík, akože “ponuka”, ktorá už ale nie je novou, lebo sa opakuje a točí len v inom háve) ale zdola nahor. Je. Existuje a čaká…
Žiaľ, ale aj fejzbúk je tiež viac-menej do seba uzatvorený systém. Jeho myslenie, lebo aj fejzbúk tiež „myslí“ zväčša nemá výstupy najmä smerom von. Je ale jeho vnútornou reflexiou a sebareflexiou myslenia, cítenia a prežívania stavu spoločnosti. Spája ľudí v komunikácii inak, než vonkajší verejný priestor. Je aj reaktorom propagandy verzus anti propagandy.
S fejzbúkom sa cítim byť „bohatší“. Ostatok je tiež len na mne a nás. Lebo sme nositeľmi a subjektmi ľudských práv. A slobodnej vôle. A funkčného aktívneho svedomia.
K prieskumom (odporúčanie):
NERIADIŤ SA NIMI
Premýšľať samostatne, aktívne, kriticky a uvážlivo. Vzdelávať sa. Odhodiť „ťaháky“ a „motáky“. Vedieť aspoň, čo je ľavica a pravica. Čo sú konzervatívci a čo liberáli. Čo je EÚ. A čo NATO. Čo je Globálny Prediktor. Čo je globalizácia.
A ako sa k nej má, môže a má mať Slovensko. Odmietnuť ju. Lebo zotročuje a pripravuje nás o národno-štátnu suverenitu a zvrchovanoť. Ústava sa stáva zdrapom papiera. Snažiť sa vedieť viac. Neodpozerávať (neodkukávať). Neodpisovať. Neodpočúvať. Nekopírovať. Neklonovať. Ale popracovať na vlastnom autentickom poznaní a názore.
Vláda a systému matrixu, jemu poplatné a poslušné médiá, najmä RTVS, nám taja veci, o ktorých drvivá väčšina občanov Slovenska netuší…
Porušuje tým základné ľudské právo na informácie.
Z Bruselu na nás dýcha ZLO Globálneho Prediktora.
Každá svojprávna ľudská osoba je subjekt, držiteľka a nositeľka osobných, nezameniteľných, neodcudziteľných, neodňateľných ľudských, občianskych, politických a ostatných základných ľudských práv a práv, má vlastné svedomie a zodpovednosť za seba a svojich najbližších…
Má, ak má, vlastný rozum (intelekt), funkčné svedomie, slobodnú vôľu a tá má vždy navrch aj v čase neslobody a totality. Zodpovedne, sprostredkovane, za komunitu a spoločnosť.
Občianske a politické vedomie máme zväčša všetci, či si to uvedomujeme alebo nie. Vedome aj podvedome ho konfrontujeme s osobnou a sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou, na podklade nášho poznania a vzdelania…
Aj v nás žije naša história, dejiny našich rodín, rodov, národa…
Učebnice histórie, to sme aj my, lebo sme v nich. Ich súčasť. Píšu o nás.
Nastávajú znova ťažké časy (a ktoré boli ľahké?) Povedzme, že po období krátkej eufórie z Veľkého Novembra, znova sme sa postupne prebudili do reality. To, čo sa deje u nás doma, v Európe a vo svete, sa týka všetkých…
Pokúsil som sa tu naznačiť osobné faktory a vplyvy, ktoré na výsledky volieb (v závislosti na „trhovej ponuke“, spravidla biednej, nútiacej voliť „menšie zlá“…) majú aktívni voliči a voličky, ale aj pasívni/ne (volené osoby a politické strany) teda, na stav spoločnosti pred nimi a po nich, v jej ekonomických, sociálnych, kultúrnych a ostatných rozmeroch…
Za nikoho sa neskryješ! Nikam neutečieš! Buďte ostražití/é a bdelí/é! Inak nič nechcem. Do verejnej politiky sa nechystám.  Len tých, ktorí ma rozumne vnímajú, poznajú a čítajú. K nim sa správam tiež korektne a recipročne.
V tomto článku som reagoval na  nedávno zverejnené výsledky prieskumnej Agentúry AKO, a ostal som z toho PAKO:
https://ako.sk/wp-content/uploads/2017/11/ag.AKO-D%C3%94VERYHODNOST-LIDROV-november-2017.pdf
Lebo to je už ozaj „na hlavu“. V tejto veci som “ateista”. Neverím. Môj osobný názor sa mení v závislosti na osobnej a sprostredkovanej zážitkovej skúsenosti a poznaní. Ako diachrónno-synchrónne kontinuum zmien v mojom ľudskom, občianskom a politickom osvetí. Bez odkázanosti na prieskumy. Každým dňom, hodinou a minútou…
Prieskumy bývajú objednané a samozrejme, sú zaplatené. Bohvie, kým. Objednávajú si ich aj politické subjekty. Aby mohli korigovať svoj populizmus. A dostať sa k moci a vládnutiu. A manipulovať verejnosť “zhora”…
Sú súčasťou matrixu systému.
A preto z môjho pohľadu nedôveryhodné a škodlivé.
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan