Štát musí ľuďom podať pomocnú ruku

Naša spoločnosť sa dnes nachádza v bezprecedentnej situácií. Koronakríza trvá v podstate už deväť mesiacov nepretržite a ľudia začínajú pociťovať únavu a mnohokrát aj oprávnenú frustráciu. Únava a frustrácia obyvateľstva vyvrcholila ostatnými protestami. Ako zaujímavosť možno vnímať, že tieto protesty boli zorganizované len a výlučne prostredníctvom sociálnych sietí, bez podpory mainstrimových médií respektíve mimovládnych organizácií. Takže účasť niekoľko tisíc ľudí v niekoľkých mestách možno hodnotiť ako pozoruhodný výsledok, ktorý do značnej miery odráža súčasnú náladu v spoločnosti.

Zároveň je viac ako zrejmé, že drvivá väčšina protestujúcich boli bežní ľudia, žiadni mafiáni, fašisti alebo komunisti. Je síce pravdou, že tieto prvotne občianske protesty boli zo strany ĽSNS a SMERu ako aj ďalších politických subjektov hrubo zneužité na lacné vytĺkanie politického kapitálu, no to už je diskusia na inú tému. V tejto chvíli je však dôležité vnímať niečo iné. Protesty ktoré sa Slovenskom prehnali 17. novembra 2020, by mali byť akýmsi mementom, tzv. blikaním červenej kontrolky.

Možno je na mieste aby sme konečne pomenovali to, čo je zrejmé už dlhšie. Na miesto toho, aby politici ťahali za jeden povraz (minimálne vo vládnej koalícií) a spoločne predstavili jasný a zrozumiteľný plán, ako vyviesť Slovensko z tejto krízy, tak ľudia sú (žiaľ) svedkami len vzájomného osočovania, protirečenia a politických hádok. Človek nemusí byť politický analytik aby mohol konštatovať, že výsledkom  nie je nič iné ako len polarizácia spoločnosti. Inými slovami, verejnosť potrebuje pokoj, rozvahu a najmä potrebuje vidieť svetlo na konci tunela, avšak namiesto toho sa jej dostáva len chaos a neistota. Ak sa obzrieme okolo seba, tak nespokojnosť obyvateľstva s krokmi jednotlivých vlád možno vnímať aj v ďalších krajinách EÚ, táto skutočnosť však nemôže slúžiť ako výhovorka, práve naopak.

Vo voľbách do NR SR ľudia volili Hnutie Sme rodina najmä z dôvodu nášho záväzku, pomáhať všetkým slušným a poctivým ľuďom, aby každý mohol žiť slušne a dôstojne. Títo ľudia dnes našu pomoc potrebujú viac ako kedykoľvek predtým a je na nás, aby sme im túto dôveru oplatili. V tomto smere je dôležité povedať, že súčasná vláda za deväť mesiacov svojej existencie najmä prostredníctvom Ministerstva práce a sociálnych vecí SR v gescii Hnutia Sme rodina, pomohla ľuďom sumou už takmer 1,6 miliardy eur. No musíme ísť ešte ďalej. Štát musí podať pomocnú ruku všetkým, ktorí to potrebujú, pričom táto premisa je o to viac zvýraznená v tomto neľahkom období. Veď v konečnom dôsledku, na koho iného sa má obrátiť slušný a pracujúci človek (platiaci dane a odvody), ktorý sa mnohokrát aj s celou rodinou ocitol v núdzi? Myslím, že odpoveď je jasná a nepochybná.