Vládna moc úmyselne nehovorí občanom SR, čo chystá EÚ. Časť III.

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

Uviedol so niekoľko hodnotových príkladov z prostredia EÚ, z prostredia väčšinovej spoločnosti. Z nich vyplýva, že ťažko je možné za súčasnej situácie predpokladať, že svoje členstvo v EÚ môžeme veľmi dobre využiť v prospech presadzovania národnoštátnych záujmov SR. Význam slová „integrácia“ či „hlbšia integrácia štátu“občanov dezorientuje, pretože nemáme politikov či skôr vhodných intelektuálov, ktorí sú ochotní o integrácií hovoriť a upozorňovať na problémy s ňou spojené.

Proeurópska a proatlantická orientácia SR je vykladaná či sa v skutočnosti deje v takom poriadku politických záležitosti a rozhodnutí, ktoré podporujú začleňovanie SR do väčšinovej spoločnosti ( západnej ) za každú cenu a bez ohľadu na hodnoty, ktoré v súčasnosti táto spoločnosť produkuje. Bývalý predseda Akadémie vied ČR Drahoš v jednom rozhovore pre HN o integrácií jasne zdôraznil, že všeobecne nie je možné tvrdiť, že integrácia je dobrá alebo zlá. Dôležité je vidieť kontext súvislosti a zamyslieť sa nad tým, kto tvorí väčšinu, o akú spoločnosť ide. Iba v kontexte súvislosti určitých politických procesov a javov je možné pochopiť tvrdenie vládnej moci, že zahraničná a európska politika je skutočne podriadená záujmom štátu a slúži občanom.

Z kontextu jasne vyplýva, že je to propaganda, klam, ktorým sa zastiera podstata politiky prispôsobovania sa väčšinovej spoločnosti – západnej. Politické elity na čele s Róbertom Ficom neustále obmieňajú, pripomínajú, že začlenenie sa do západnej spoločnosti je jediná životná cesta občanov SR a teda, že iná možnosť neexistuje. Toto ich tvrdenie sa berie ako „Božie slovo“. Čiže chcem byť v jadre EÚ či podstúpiť hlbšiu integráciu bez ohľadu na hodnotový svet väčšinovej spoločnosti. Podľa Bélu Bugára sa máme vybrať – vydať po tejto ceste, ktorá SR dovedie do jadra EÚ. To nám vraj zabezpečí lepší život. Vládna moc nám však úmyselne nehovorí, čo má byť na konci tejto cesty. Zoberme si príklad.

Už je jasné, že západná spoločnosť preferuje podporu ilegálnej migrácie a islamizáciu Európy a k tomu EÚ celý proces organizuje tak, aby išlo o dlhodobý fenomén riadenej migrácie. Táto väčšinová spoločnosť cez svoje inštitúcie ( právne, štrukturálne ) presadzuje, že také hodnoty ak SOLIDARITA a POMOC sa musia uplatniť v rámci všetkých krajín EÚ. Tejto hodnote začínajú slúžiť rôzne firmy či inštitúcie. Uvediem príklady: V Barcelone polícia rozohnala demonštráciu proti islamizácii Európy. Oxytocin, známy ako „hormón lásky“, môže byť podľa výskumníkov Univerzity of Bonn navrhnutý ako súčasť liečby Nemcov, ktorí sa bránia migračným kvótam EÚ. Vedúci výskumný pracovník René Hurleman prehlásil, že za správnych okolnosti môže oxytocin pomôcť podporiť prijatie a integráciu migrantov do západných kultúr.

Podľa dokumentu „Das neue Europe“ na projekt európskej integrácie sa potrebujeme dívať ( posudzovať ) z druhého pohľadu a síce integrácia do akých právnych a štrukturálnych pomerov v rámci EÚ. Chcem len pripomenúť, že integrácia do väčšinovej spoločnosti a skúmanie toho, aké hodnoty sa v nej presadzujú, predstavuje iba prvú časť – polovicu problematiky integrácie. Teraz si musíme niečo napísať, čo tvorí druhú časť problematiky integrácie a čo pre túto druhú časť ( druhý pohľad ) je dôležité. Mám túto otázku: Aký je problém na strane verejnosti, občanov – voličov v súvislostiach problematiky integrácie ?

Občania – voliči sa nemôžu zorientovať v tom, ako vládna moc a politické elity vôbec neustále hovoria v rôznych obmenách o projekte európskej integrácie, pričom tento projekt nikdy ( ! ) z ich strany nie je analyzovaný a posudzovaný v súvislostiach, ktoré sa dotýkajú obidvoch pohľadov na problematiku integrácie. Neskúma sa teda, ako v súčasnosti vypadá väčšinová spoločnosť, do ktorej sa máme lepšie začleniť a čo sa deje s hodnotami tejto spoločnosti, či nám tieto hodnoty budú vyhovovať a za akú cenu ich chceme či musíme prijať. Inštitúcie, ktoré by v tomto smere mohli predložiť závažné analýzy, hodnotenia a charakteristiky či predbežné návrhy, na Slovensku v tomto smere nepracujú či nie sú zorientované. Rovnako, keď sa hovorí o integrácií, neskúma sa, v akej súčasnej inštitucionálnej štruktúre EÚ sa nachádzame, aké úpravy existujúcej inštitucionálnej štruktúry sú plánované a čo budú v konečnom dôsledku znamenať pri náš národný štát ako člena EÚ.

Ak sa tieto záležitosti problematiky integrácie neskúmajú z hľadiska politického ( národnoštátneho ), právneho či vôbec odborného, potom vládna moc cez politické elity nedokáže podať žiadne vysvetlenie a zdôvodnenie smerovania SR do jadra či vzdania sa štátnej suverenity a zvrchovanosti. Keďže podľa filozofie EÚ dav nemá rozhodovať o svojom osude, potom si nikto z politických elít či vládnej moci nedáva za úlohu projekt európskej integrácie vysvetliť zrozumiteľným spôsobom občanom – voličom. Naša vládna moc i samotná opozícia mali mať už dávno vypracované konkrétne materiály – analýzy projektu európskej integrácie, ktoré by jasne ukazovali pozitívne a negatívne stránky procesov súvisiacich s obidvoma pohľadmi na európsku integráciu.

Za týchto podmienok by bolo možné objektívne informovať občanov o integračnom procese v Európe, rozvíjať kritické myslenie, viesť otvorené a racionálne diskusie, vidieť integračný proces v určitých alternatívach, presne určiť, na čom sa bude zakladať ochrana národnoštátnych záujmov, ktoré integračné prvky a procesy treba zrušiť či opraviť a na základe toho všetkého vedieť zdôvodniť, aké politické rozhodnutia bude potrebné prijať do budúcnosti.

Súčasný trend v EÚ je taký, že pojem „európska integrácia“ sa vykladá na spôsob mantry, ktorú keď neustále opakujeme deň čo deň, tak dosiahne želaný efekt na verejnosti. Z úst politikov pojem „integrácia“ zaznieva ako bezobsažný, pretože nie je s ním spájaná žiadna požiadavka na kritickú analýzu s ňou spojených procesov. K čomu vedie takáto politická prax ohlupovania verejnosti ? Príklady nájdeme aj v týchto dňoch. Prvý príklad je z ČR, bezprostredne po voľbách do PS ČR. Redaktor ČT pán Moravec posadil pred seba predsedov deviatich politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu, aby mu sľúbili prozápadné smerovanie krajiny i trvalú vernosť EÚ a NATO. Redaktor sa potom opýtal: „Takže pánove, kto s našim posvätným prozápadným sľubom začne ?“ Prečo bol potrebný takýto sľub cez televízne obrazovky ? Prečo bolo potrebné hneď po voľbách deklarovať vernosť novozvolených parlamentných strán ?

Druhý príklad je zo Slovenskej republiky. Na Bratislavskom hrade sa uskutočnilo stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov SR. Účelom ich stretnutia bolo spoločné deklarovať prozápadný sľub. Z tohto dôvodu pripravili spoločné prehlásenie k témam EÚ, k téme našej bezpečnosti a k nášmu členstvu v NATO. Traja najvyšší ústavní činitelia deklarovali jednotu v otázkach zahraničnej politiky, ktorú v skutočnosti už dávno nemajú v svojich rukách. Všetci traja chcú byť k ľuďom úprimní a pritom im nepovedia, aké záväzky dávajú EÚ a NATO, rovnako, ako nemôžu ľuďom prezradiť, že ich jednota ako „Trojice“ je založená iba na rešpektovaní toho, že sa bez súhlasu občanov vzdali zahraničnej politiky v prospech Bruselu a NATO a že s touto hodnotou integrovania sa do EÚ bez výhrad súhlasia.

Je dôležité si všimnúť, aký je súčasný trend európskej integrácie. Súčasný trend európskej integrácie je taký, že väčšinová spoločnosť – západná žiada od všetkých členských štátov cez nadnárodné politické a ekonomické elity bezvýhradne sa podriadiť hodnotám, ktoré si táto spoločnosť za pochodu stanovuje a určuje metódou postupných krokov. Začalo sa to diať prinajmenej od roku 2001, keď došlo k tretej novele Ústavy SR, ktorá zmenila vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva a vytvorila tak priestor pre vstup SR do EÚ a NATO. Tento trend európskej integrácie, a dnes je to už celkom jasné, smeruje k vytvoreniu ( ustanoveniu ) európskeho super štátu so sídlom v Bruseli.

Dosvedčí nám to aj t. z. druhý pohľad na európsku integráciu. A v rámci tohto trendu sa postupne musí zničiť taká hodnota ľudského bytia ako je národný štát, jeho zvrchovanosť a suverenita. Naši ústavní činitelia tak znova deklarovali, že nemajú problém stotožniť sa so zničením tejto hodnoty v záujme súdržnosti Európy, v záujme vybudovania nového impéria v mene pokroku, slobody, tolerancie. Takže čo je potrebné si uvedomiť a chápať ?

1. Proeurópska orientácia SR je o tom, že sme jedným z dôstojných národov Európy a v nej chceme žiť aj naďalej s ostatnými národmi v mieri, porozumení a vzájomnej spolupráci. Proeurópska orientácia – to je aj naše právo na kúsok Európy, ktorý je domovinou nášho národa. Z tohto domova máme slobodu cestovať po svete, poznávať svet, ale i vrátiť sa naspäť. Od politikov musíme žiadať, aby proeurópsku orientáciu SR nezneužívali na svoje falošné plány budovania nového impéria, do ktorého nás chcú nahnať za účelom asimilácie a rozloženia sa na samostatné ľudské bytosti bez rodinného a národného zázemia.

2. Súčasný projekt európskej integrácie nás ohrozuje a to tak občanov SR ako aj obyvateľov ďalších členských krajín EÚ, pretože ide o projekt, ktorý má naplniť ciele a zámery nadnárodných ekonomických , politických a ďalších štruktúr, ktoré vyrástli akosi nepozorovane a bez dozoru z finančného ( barbarského ) kapitalizmu. Súčasný projekt európskej integrácie je úplne v súlade s tým, čo svojho času tvrdil D. Rockefeller: „Nadnárodná suverenita intelektuálnej elity a svetových bankárov je určite lepšia, než samostatné rozhodovanie každého národa.“ Naša „Svätá Trojica“ deklarovala, že je verná práve tomuto súčasnému projektu európskej integrácie.

Členské krajiny EÚ sú v ohrození práve preto, lebo disciplinovane plnia úlohy súčasného projektu európskej integrácie. Národné elity deklarujú vernosť tejto forme integrácie, pretože presadiť plány na vybudovanie nového impéria v Európe ( super štátu ) znamená, aby ostali verní v svojej viere a súdržní v činoch. Súčasný projekt európskej integrácie je potrebné zastaviť a tým aj odmietnuť, pretože v Bruseli sa buduje totalitná moc, ktorá pokladá občanov v Európe iba za dav, ktorý nesmie rozhodovať o svojom osude. Je zarážajúce, že politickú moc a všetky druhy štátnej moci ( výkonnú, zákonodarnú a súdnu ) si s požehnaním národných politikov prisvojujú nadnárodné elity v Bruseli, aby mohli vládnuť nad celým priestorom Európy a tým urýchliť globalizáciu vo svete. Projekt európskej integrácie založený na podpore záujmov oligarchie a globalizácia sveta nie je v záujme obyvateľov Európy a teda ani v záujme obyvateľov Slovenska.

3. Presviedčajú nás, že ak máme byť v jadre EÚ, máme sa integrovať do väčšinovej – západnej spoločnosti. Samotné myšlienky o jadre EÚ iba zavadzajú verejnosť, pretože v skutočnosti všetci, ako občania národov Európy, chceme žiť v Európe a byť aktívnymi na rôznych projektoch politického, ekonomického, kultúrneho života Európy a k tomu nepotrebujeme odovzdať moc nadnárodný štruktúram. Naše začlenenie do väčšinovej spoločnosti nemôže fungovať na podriaďovaní sa príkazom iných, ale na vzájomnom rešpektovaní sa a spolupráci národných štátov.

Ak tvrdím, že ide o začleňovanie sa do väčšinovej – západnej spoločnosti, tak toto tvrdenie si vyžaduje dôležité upresnenie. Začleňovaním sa nemôžeme si myslieť, že časť členských krajín EÚ z východného bloku sa má úplne začleniť do spoločnosti západného bloku, pretože tento blok je veľmi vyspelá spoločnosť, od ktorej treba získavať skúsenosti, či túto spoločnosť napodobňovať. Práve v tej rovine, ako si nesmieme predstavovať svoje začleňovanie sa do západnej spoločnosti, sa pohybuje myslenie nášho Róberta Fica. Ten za podstatu svojej politiky požaduje byť pri Nemecku, byť pri Francúzsku. A pri tejto podstate nie je možné, aby verejnosť cítila, že Európa je v bezprostrednom ohrození.

Koniec III. časti

Pokračovanie v časti IV.

Dušan Hirjak