Na tom našom dvore 01

Na tom našom dvore bolo zrazu po voľbách. Zosadili sme kohúta, všetci vedeli že hrabe iba pre seba a svoju rodinu. Každé ráno kikiríkal, ako mu ide o blaho všetkých nás žijúcich na gazdovstve, ale nik mu už neveril. Tak sme si zvolili sviňu. Mala pekný válov, vždy plný, a ako prvá nahlas krochkala o kohútovom šafárení. Aj grafy ukazovala a mala tričko s nápisom kohút je zlodej. Pozerali sme na jej plný válov, na tričko, … vraj keď ju zvolíme, pozve nás všetkých na hostinu. A vraj každý deň … Tak dostala mandát. My ostatní sme žili spokojne ďalej a robili si svoje.

Čo čert nechcel, v susednom chotári sa objavila chrípka u jednej pekingskej kačky. Tuším sa volala Kung Pao a zomrela ako prvá. Neviem či na tú chrípku, alebo to bol dôsledok toho mena. Za chvíľu v tom vraj lietal celý kŕdeľ a našim kačkám zakázali chodiť na rybník, nebodaj aby to hnusobstvo nedovliekli domov. Skutočnosť, že tá pekingská kačka skončila v čínskej reštaurácii, sme sa už nikdy nedozvedeli.

Prešlo pár dní a pes sa rozkašlal ako prvý, neskôr kocúr. Kocúr prskal jak mokrá ryba na panvici. Všetci sme sa zľakli. Nepomohlo, že pes vykašlal kosť a kocúr chlpy z myši. Už sme v tom lietali.

Sviňa vyliezla na kopu hnoja, sťaby za rečnícky pult a zakrochkala: „ Ja vás všetkých zachránim! Pes do búdy, mačka na pelech, obaja pekne náhubok a pokiaľ neprestanú symptómy budete doma. Vy ostatní pekne doma a náhubok tiež !“ Zakvičala, že vraj prevencia a hlasito si odgrgla.

Tak sme začali chodiť v tých náhubkoch, ledva sme sa dodýchali, ledva sme sa najedli, okrem koňa. Ten dostal od gazdu na hubu také vrece s ovsom.

Vrabce všade čvirikali o tej strašnej chorobe. Od rána do večera nás mediálne spracovávali. Kto by im neveril, však boli všade … u nás, … u susedov, aj cez chotár sa dostali. Ani nás vtedy nenapadlo, hoc sa vrabce chodili hostiť do válova ,dať ich do súvislosti s tou sviňou. Vraj sú nezávislé, ale vám poviem zobáky im teda mleli tak ,ako sviňa chcela.

Prišiel nový deň a zvieratká vytušili, že to nebude všetko. Znovu prasa vyšlo na hnoj a vraj ich všetkých zachráni. Nevedeli síce od čoho, pretože všetci boli v „pohode“ . Dokonca aj ten hypochonder moriak, s tým červeným ksichtom, jak keby naň vylial horúcu vodu. Buď chytil nejakú alergiu z toho náhubku, alebo sa na tú okrasu zobáka jedoval. Nakoniec sa zhodli na tom, že on tak vyzeral aj predtým. Ale poďme ďalej … tak tá sviňa zakvičala :

„Všetci absolvujete test , odizolujeme nakazených a my ostatní budeme O.K.„ To O.K. veľa osadenstva síce nepochopilo, ale výraz O.K. sviňa pochytila na zemiakovom poli. Neskôr sa zistilo, že si chodila po rady od mandelínok. A tie sú sveta znalé, veď majú zemiakové polia po celom svete.

Nastala kuca-paca. Každý z dvora si premietal vedomosti, už to totiž bolo dávno, čo vyšli zo školy. Iba kôň bol kľudný, mal totiž vysokú školu. Aj pes sa usmieval (tiež mal nejaký výcvik), pokiaľ sviňa neoznámila, že to nebude vedomostný test. Kdesi splašila vrece papriky a každý dostane jednu celú do papule (poprípade do zobáka, podľa toho kto čo má) , a keď nezakašle … je negatív a bude mať výhody. Ten čo zakašle bude pozitív a pôjde do karantény. Pozor ! Všetko je to dobrovoľné. Len tak mimochodom – vrabce čvirikali, že ten , kto nepríde zostane v búde (v stajni, pelechu, hniezde, … zasa kto čo má) bez možnosti ísť sa prejsť , najesť sa ,či napiť.

Testovanie začalo nasledujúci deň. Tí čo dobrovoľne-povinne prišli sa pekne nastavali do radu. Ako prvé šli ovce, tie tam stáli ešte než zakikiríkal kohút. Mali ste vidieť ten údiv, keď sviňa natiahla tú špinavú paprču a vybrala z vreca prvý feferón. Ovce sa rozbékali, a že boli prvé tak aj ako prvé dostali zákaz vychádzania. Nepamätám si už, ako dlho im trvalo,kým sa z toho spamätali. Hneď za nimi otvoril zobák kohút (ktorého sme zosadili), a sviňa mu vrazila feferón až do hlasiviek. A nie tak hocaký. Rovno Habanero. Mali ste vidieť tie zmätky. Lietal po dvore jak MIG 25, prskal, kašlal, na čo sviňa zavelila :“do karantény!“ Potom sa víťazoslávne uškrnula. Aspoň týždeň sa dobre vyspí, bez ranného budíčka. Tak to išlo rad radom. Jediný, s kým to nepohlo bola koza s rodinou. Vzhľadom na to, že sviňa usúdila, že koza zožerie všetko, dala jej zákaz vychádzania preventívne. Tí „negatívni“ sa najprv tešili až kým nezistili, že im sviňa pretrela ksicht vápnom. Vraj aby bolo vidieť kto je kto.

Sranda skončila, keď odrazu boli všetci doma so zákazom vychádzania. S testom aj bez, negatív i pozitív. Nesmeli von, nesmeli sa ísť napásť ani napiť.

Nad všetkým tým panovala sviňa. Šéfovala napájadlu, prídelom jedla aj dvoru. Mala všetko – zrno sliepok, mäso psa, zeleninu, ovocie ,… proste všetkých a všetko.

Žili si tam , až kým všetci nezomreli, samozrejme okrem svine. Tá mala všetkého dostatok.

Smutný koniec na rozprávku.

Ako by sa vám páčil takýto ? V decembri sa na gazdovstve znenazdajky objavil mäsiar a všetci boli slobodní.

Alebo sa núkajú otázky, po ktorých si môže urobiť koniec každý sám. Čo keď nikto v decembri nepríde ? Budú všetci na gazdovstve tolerovať každý týždeň feferón do papule, vápno do tváre a domáce väzenie, … či ? Keď ich na čas prestane štípať v hrdle a v očiach, urobia s tým niečo sami ?

Priestor pre Váš koniec rozprávky………………………………………………………………………………