18.2 Ekonómia o ktorej „sa nehovorí“ – Monetárny systém 2

… pokračovanie 18.1 … úroky

Rozprávku o 3 grošoch ste asi počuli. Chlap zarábal 3 groše. 1 groš dával svojim rodičom, aby mali z čoho žiť a odvďačil sa im za to, že ho vychovali. Druhý groš dával na výchovu svojich detí a z tretieho groša žil. Toto je z rozprávky a je tu predstavený monetárny systém, ktorý je ľudský, odráža morálny hodnotový systém ľudí, ktorí cítia tieto potreby byť vďačný svojim rodičom, či vychovávať svoje deti. Samozrejme je na diskusiu pomer 1:1:1, ale ako dobrý morálny príklad rozprávky to stačí.

Teraz si predstavme situáciu bohatého človeka – Johna, ktorý  zdedil 50 miliónov Eur. Zjednodušme si situáciu a povedzme, že keď tie peniaze dá do niečoho nízkorizikového, tak zarobí 4% ročne, teda 2 milióny Eur. Odkiaľ tie zarobené peniaze má? Zdrojom tohto úroku sú platby navyše tých, čo si požičali. Kto si požičal? Firmy a ľudia. Čiže tie 2 milióny Eur musia zarobiť tí, čo sú ekonomicky činní a užitoční pre spoločnosť. Tieto peniaze zaplatia a dostanú ich ľudia, ktorí neprispeli žiadnou hodnotou spoločnosti, ale mali peniaze. To znamená, že systém podporuje a platí niečo čo nepotrebuje a berie tým, čo hodnoty vytvárajú.

Samozrejme, že „ekonómovia“ mi budú oponovať, že John podstupuje podnikateľské riziko a že tie peniaze si poctivo „zarobil“, ale z čoho? Reálne ukradol snahu a aktivitu ostatných ľudí. Anonymita investovania nerobí Johna morálnejšieho, ale po sprche pocit zlodejčiny odíde, lebo sa ľuďom, ktorým tie peniaze vzal nemusí pozrieť do očí. Súčasné nastavenie spoločnosti toto morálne zlyhanie velebí a z takýchto ľudí robí vzory, ktorým sa chceme podobať – žiadna práca, iba príjmy. Ale povedzme, že Bill nemá iba 50 miliónov, ale má 20 miliárd Eur a nevolá sa Bill ale George a k tomu ešte Soros. Koľko práce a čoho všetkého si za to môže nakúpiť? Ako môže ovplyvniť celú spoločnosť?

Spôsobov ako zarobiť finančnými tokmi, derivátmi na burze, v bankách je veľmi veľa. Vo všetkých prípadoch takto idú peniaze od ľudí, ktorí hodnoty vytvárajú k obrovskému množstvu parazitov. Nechápte ma zle. Množstvo týchto finančných služieb je potrebných, avšak tých nepotrebných, ktoré požierajú najväčšiu časť ľudskej práce je zrejme v dnešnom finančnom svete už väčšina. Preto sa takto rýchlo zvyšuje počet miliardárov a bohatých. Reálne všetky peniaze čo si človek požičia v určitej miere končia na účtoch bohatých a nepracujú pre všetkých, ale iba pre tých pár. (toto by sa zišlo vysvetliť viac, ale inokedy, lebo chcem iné povedať)

Poďme späť ku trom grošom. Ak by dôchodca počas svojho života sporil, tak na staré kolená má nejaké peniaze navyše a môže ich požičať mladému. Dôchodca poskytne mladému bývanie a mladší zase na oplátku „zaplatí úrok“ dôchodcovi svojou prácou. Keďže dôchodcovi chýba vlastná sila dostane ju touto formou a v starobe si prilepší a má reálny dôchodok. Toto by bol perfektný model aj morálny a riešil by problém životného cyklu človeka a jeho financovania. Nejakú verziu sme aj my dostali formou druhého piliera, avšak reálne tieto výnosy sú tak malé a ekonomika tak naberá na inflácii, že namiesto zhodnotenia týchto fondov dochádza k ich znehodnocovaniu v čase. Je však množstvo ďalších spôsobov ako tento model rozvíjať.

Pre cenu peňazí a vyššiu efektivitu hospodárstva nejaký úrok ako cena peňazí je vhodný nástroj aj pre morálne ekonomiky. Z výnosov však namiesto bohatstva jednotlivcov môžu byť financované spoločenské potreby na rozvoj krajiny, či napríklad podporované národné a štátne obohacovanie pre ďalšie blaho ľudí. Niet reálne priestor pre zadlžené krajiny, pretože každá takto môže bohatnúť pri rozumnej spotrebe. Realita je však opačná.

Samozrejme, keď si predstavíme ako to dnes reálne funguje, tak sme veľmi ďaleko od toho. V dnešnej monetárnej ekonomike dlhy robia z ľudí otrokov. Zadlžený človek prijme s oveľa väčšou pravdepodobnosťou nízko platenú prácu než nezadlžený človek a tým sa stáva lacnou pracovnou silou. To je skvela správa, že je na výber z toľkej ponuky lacnej pracovnej sily, lebo z finančného hľadiska na výber nemajú.

Ako sa stáva z nezadlženého človeka otrok? Veľmi jednoducho to vysvetľuje jedno slovo – túžba. V spoločnosti sa vytvára potreba túžby po niečom cez médiá. Médiá nám podsúvajú falošné celebrity, čo si kupujú, čo je in. Teda médiá nielenže nám hovoria čo si máme myslieť, ale na podvedomej úrovni v nás formujú spotrebiteľa úverov, ktorého potrebujú, aby im to celé klaplo. (15.2 Planéta Zem, akciová spoločnosť)

… na pokračovanie …