EÚ nie je charitatívna organizácia a nie bankomat pre Ukrajinu

Ukrajina chce oveľa viac, než jej môže EÚ ponúknuť. Chce sa stať súčasťou Európy v každom zmysle, ale Brusel na to nie je pripravený. Okrem toho čoraz viac vo vzťahoch medzi stranami dominuje pozícia, že „EÚ nie je charitatívna organizácia a nie bankomat“. Finančné pôžičky, ktoré Európa poskytuje Ukrajine, sa využívajú neefektívne. Z toho reformy neuskutočňujú a objavujú sa nové ťažkosti spôsobujúce podráždenie a únavu z Ukrajiny.

Na Ukrajine je stále veľa ľudí, ktorí chcú hovoriť o integrácii s Európou. Rovnako ako pred 20 rokmi slovo „Európa“ vyvoláva mnoho pozitívnych asociácií a emócií.

Realita sa však za posledných 20 rokov dramaticky zmenila. Po prvé, samotná Európa stala sa inou. Rozšírenie Európskej únie, ide o krajiny východnej Európy, značne zmenilo rovnováhu síl a záujmov v rámci Únie. Rozdiel v životnej úrovni medzi starými a novými členmi stále pretrváva, a to vedie k mnohým politickým, hospodárskym a sociálnym problémom.

Odchod Veľkej Británie z EÚ jasne preukázal, že sa s projektom zjednotenej Európy niečo nepodarilo, pretože je možné usilovať sa nielen o vstup do EÚ, ale aj o jej opustenie. Na programe rokovania sa objavili nové výzvy: utečenci, xenofóbia, radikalizmus a nacionalizmus. Pre mnohých sa Európska únia už nezdá byť stelesnením harmónie a dynamického rozvoja.

Po druhé, svet sa zmenil. Štáty a regióny, ktoré sa skutočne dynamicky rozvíjajú – Čína, India, východná a juhovýchodná Ázia – preberajú aktívnu úlohu a stanovujú nové štandardy. Európa postupne zaostáva a ak sa trend nezmení, potom za 15 rokov nebude EÚ medzi tromi najväčšími ekonomikami na svete.

Po tretie, zmenila sa aj Ukrajina. Sny o regionálnom vedení sú minulosťou: niektorí z ukrajinských susedov vstúpili do Európskej únie a teraz sa zúčastňujú úplne iných politických bojov. Rusko sa stalo dlhodobou hrozbou a Ukrajina stratila časť svojho územia. Čakajú ju desaťročia boja a dnešná Ukrajina je pre EÚ sotva zaujímavejšia než pred 20 rokmi.

Vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ sa vyznačujú hlbokými rozdielmi v strategickom videní budúcnosti.

Ukrajina chce oveľa viac, ako môže EÚ dať dnes alebo dokonca aj  zajtra. Ukrajina sa chce stať súčasťou Európy v každom zmysle, ale EÚ na to nie je pripravená. Ukrajina je pre ňu, podobne ako iné krajiny Východného partnerstva, súčasťou priľahlého priestoru, ktorý by sa mal priblížiť k určitým štandardom a minimalizovať hrozby, ktoré odtiaľ môžu plynúť. Preto vysoký predstaviteľ Európskej únie Josep Borrell píše o bezprecendentej finančnej podpore Ukrajiny vo výške 14 miliárd eur. A prieskum Medzinárodného centra pre perspektívny výskum „Analýza dostupných zdrojov EÚ na podporu reforiem na Ukrajine“ ukazuje, že ide hlavne o pôžičky s nízkou efektívnosťou ich použitia.

Ukrajina dostáva finančnú pomoc, pôžičky a záruky EÚ vo výške, ktorá presahuje rámec programov regionálnej spolupráce EÚ, ale prax posledných rokov ukazuje, že Dohoda o pridružení bez perspektívy členstva a dodatočného prístupu k financovaniu nie je schopná stimulovať rozsiahle zmeny v spoločnostiach krajín. Najatraktívnejšou formou poskytovania finančnej pomoci Ukrajine by mohla byť predvstupová pomoc pre kandidátskych krajín, ktorá je v súčasnosti z politických dôvodov nedostupná. Prieskum tiež navrhol vytvorenie špeciálneho finančného nástroja na podporu Ukrajiny pri uskutočňovaní potrebných reforiem.

Borrell má pravdu: Dohoda o pridružení je v platnosti, EÚ prideľuje Ukrajine prostriedky na reformy. Ak však na Ukrajine mnohí považujú túto Dohodu za prvý krok k ďalšej integrácii, v Európe pokladajú za poslednú zastávku. Dohoda poskytuje príležitosť, ak sa bude vykonávať, zmení Ukrajinu na výhodného suseda pre EÚ. To je dosť na Brusel, ale to nestačí na Kyjev. Realizácia Dohody navyše nie je taká ľahká, ako sa mnohým zdala. Ukrajina sa mení pomaly alebo sa v niektorých otázkach nemení vôbec. Zásadné pozície pre EÚ: demokracia, právny štát, bezpečnosť – to sú všetky sporné otázky. Je nepravdepodobné, že by sa demokracia na Ukrajine posilnila. Štátne inštitúcie a vláda zostávajú pochybné. Namiesto bezpečnosti sú neustále výzvy. Z toho je podráždenie a únava z Ukrajiny. Európska únia nie je bankomatom, ale aj keby bola, nie je fakt, že by to pomohlo. Nejde iba o poskytnutie peňazí, ale aj o schopnosť ich efektívneho použitia. Európania tradične, a Borrell nie je výnimkou, venujú veľkú pozornosť boju proti korupcii, ale táto pozornosť sa zameriava hlavne na formálne znaky. Problém korupcie na Ukrajine má oveľa hlbšiu povahu.

Ale napriek rétorike niektorých európskych predstaviteľov vzrástol význam Ukrajiny pre európsku bezpečnosť. Ruská politika prispela k tomu, že dnes medzi mnohými existuje potreba silnej Ukrajiny, preto napĺňa strategické záujmy väčšiny členských štátov EÚ. Európania kedysi vkladali svoje nádeje do normatívnej sily, do svojej príťažlivosti pre susedov a do projektu Východného partnerstva, a tie sa nesplnili. Aby sa minimalizovali tieto riziká v budúcnosti, EÚ a Ukrajina by si mali uvedomiť význam spoločných záujmov a limity spoločných očakávaní.