Sen o Kostarike

Dnešná doba je rýchla. Každý sme akosi zapadli do súkolia celého mechanizmu a sme od rána do večera v jednom kole. Každý druhý z nás má hypotéku, a keď nie hypotéku, tak musíme platiť účty a týmto spôsobom sa vlastne stávame otrokmi celého mechanizmu. Keď zadáme slovo Otrok do Wikipedie tak sa dočítame, že otrok je osobne neslobodný človek, ktorý je v úplnom neobmedzenom vlastníctve inej osoby, tzv. otrokára, v dnešnej dobe  ako zamestnanec. Okrem toho, že často sme  vystavení stresu v zamestnaní, tak sa k tomu všetkému v posledných troch rokoch pridružujú čoraz negatívnejšie správy zo sveta okolo nás. 

Kríza, Grécko, imigranti, TTIP, Ukrajina, teroristické útoky, vojna v Sýrii, u ktorej momentálne hrozí, že prerastie až do globálneho konfliktu…. Zatiaľ sa nás to všetko fyzicky netýka, ale v poslednej dobe sa prichytím občas pri myšlienke, že chcem utiecť. Ale kam? Ako? Dokážem to všetko zabaliť a jednoducho odísť? Naozaj potrebujeme k životu autá, smartfóny, domy, veci a ďalšie  veci, proste kopu vecí….?

Spokojnosť so životom závisí aj od toho, kde bývame. Podľa prieskumu britských výskumníkov sú najšťastnejší práve obyvatelia južanských krajín. Vo svete existujú miesta, kde môžete žiť s mesačným rozpočtom 200 € a pritom si zachovať v rámci miestnych možností rovnakú životnú úroveň ako na Slovensku. Vďaka práci cez internet je možnosť vycestovania do zasľúbenej krajiny pre mnohých oveľa reálnejšia. Medzi krajiny, kde sa dá žiť pomerne lacno patria Thajsko, Kambodža, Filipíny, Kostarika a Belize. Mne sa zapáčila Kostarika. A tak v tejto chvíli snívam o živote v tejto krajine.

Kostarika alebo Costa Rica, v preklade zo španielčiny „bohaté pobrežie“, sa naozaj pýši dokonca obidvoma krásnymi pobrežiami. Väčšina ľudí tvrdí, že ostatné stredoamerické štáty majú krásne len jedno pobrežie, ale Kostarika ich má krásne obe – aj na karibskej, aj na pacifickej strane. Kostarika je krásna stredoamerická krajina, ktorá si vyslúžila titul Švajčiarsko Strednej Ameriky. Nemá od roku 1949 armádu a namiesto toho investuje do školstva a celkového rozvoja. Kostarika má 4,5 milióna obyvateľov a ročne ju navštívi približne 2,4 milióna turistov.

Ako to vlastne bolo s Kostarikou? Z európanov ako prvý na jej pobrežie vstúpil Krištof Kolumbus a ostatní španielski moreplavcovia. Vítali ich zlatom ovešaní Indiáni. Ó Costa rica, čo znamená bohaté pobrežie, vzdychol obdivne ktorýsi z nich. Krajine tento názov už ostal. Bohaté pobrežie a lávová úrodná pôda začala tým, ktorí sa jej zmocnili produkovať zisky z kávy, banánov, cukrovej trstiny, ananásov a ďalších plodín.

V Kostarike žijú ľudia všetkých typov pleti. Z každého obchodu  tam  hrá salsa a merengue. V supermarkete, v kaderníctve, v reštaurácii. Všetci domáci na vás pokrikujú, lebo sú zvyknutí, že tam chodí veľa turistov, Američanov. Hovoria vám strašne milé výrazy. Keď si kupujete melón, predavačka vám povie  cariňo (srdiečko), oni sa tak v podstate oslovujú. Všade si so všetkými tykáte. Vojdete do banky a poviete
Hola, a nie Buenos dias.  Za niekoľko dní sa dá týmto karibským správaním nakaziť. 

O Kostarike sa hovorí, že je Švajčiarskom Strednej Ameriky. Ono to celkom tak pravda nie je. Treba túto krajinu vnímať ako tropickú krajinu. Obyvatelia nepotrebujú mať murované domy, domy sa tam stavajú  z dreva alebo prefabrikátov. Myšlienkou tých príbytkov je ochrana proti dažďu, vetru a teplu – vytvárať tieň. Ich domy na nás síce môžu pôsobiť chudobne, ale spĺňajú funkčnosť, ktorú ľudia potrebujú. Teplú vodu tam nemajú, ale v skutočnosti ju nepotrebujú. Väčšina ľudí sa živí turistickým ruchom. Pracujú v reštauráciách, v záhradkárstve, ako sprievodcovia turistov, zabávači, prenajímajú motorky. Už na prvý pohľad tí ľudia vyzerajú šťastnejšie ako my.  My veľmi rozmýšľame. Keď niečo povieme alebo zareagujeme, najskôr si to premyslíme. Pre Latinoameričanov sú najdôležitejšie emócie, pocity, ktoré prejavujú z celého srdca.  Sú oveľa usmievavejší a srdečnejší. Pohodu im vytvára možno to, že žijú tu a teraz  a prežívajú to, čo práve majú. My žijeme v mestách, medzi betónom  a šesť mesiacov v roku tu máme zimu. Keď žijete v tropickej oblasti a vidíte okolo seba zelené stromy, krásne modré more a oblohu a veľmi veľa kvetov, tak to určite vplýva aj na dušu. Z hľadiska našich európskych hodnôt, ktorými meriame bohatstvo, sú tamojší ľudia veľmi chudobní, ale oni by si toto nikdy nepriznali. Majú iné hodnoty života, najdôležitejšia je pre nich rodina. Zaujímavé je, že ich hodnoty vychádzajú z kresťanstva, ale nie sú deformovaní konzumnou spoločnosťou, reklamou, médiami. Pre nich je základ prežiť zo dňa na deň. Najvýstižnejšia je veta Hasta maňana, čo znamená do zajtra. Tým sa riadia. Často hovoria: Pura Vida Costa Rica – nádherný život v Kostarike. Pre nich je dôležité, dobre sa najesť, napiť a zatancovať si pri hudbe. Akonáhle započujú hudbu, tak už tancujú na ceste alebo na zastávke.

Celkove je fauna v Kostarike veľmi rozmanitá. Bežne uvidíte hady, opičky, rôzny hmyz, najrôznejšie druhy vtákov vrátane papagájov, škorpióny.

Ako spomína jeden cestovateľ: „ Mal som v dome aj škorpióna, jeden uštipol moju kamarátku, ale prežila. O jej uštipnutí som diskutoval s miestnym lekárom a opýtal som sa, či je to smrteľné. Povedal, že nie, že je to ako uštipnutie sršňa, ale ak je človek alergický, tak zomrie. Pýtal som sa, ako zistíme, či je človek alergický a on povedal, že ak vás uštipne škorpión a zomriete, tak ste alergický. To bolo celé jeho vysvetlenie a inač nám doporučil, cibuľu a ocot. Pomohlo, kamarátka našťastie nebola alergická.”

A tak v rámci môjho intenzívneho sna o živote v tejto krajine som trochu pobrázdila internet a pozrela som sa aj na to, či sú voľné nehnuteľnosti na predaj. Našla som veľa krásnych pozemkov, niektoré s výhľadom na oceán. Cena od 20.000 do 50.000 USD v závislosti od lokality a výmery. Našla som napríklad 3-izbový dom v Sierpe de Osa na južnom pobreží Pacifiku. Tento dom s tromi izbami, kúpeľňou, veľkou kuchyňou a komfortným pozemkom v mestečku na brehu rieky stojí 69.500 USD. Alebo som našla tzv. Jungle house za 130.000 USD s pomerne veľkým pozemkom, kde rastie banánovník, mango, avokádo. Tento dom je na brehu Rio Serpe a do najbližšej dediny je to 8 minút člnom. A k pobrežiu oceánu 35 minút. Rio Serpe je dobrodružná rieka, kde môžete na vlastné oči vidieť krokodílov.

Ako prvý krok k plneniu môjho sna som si dnes kúpila učebnicu španielčiny. Prihlásim sa na jazykový kurz. Možno celý výsledok tohto môjho sna budú len základy španielčiny. Ale už len táto polhodinka,  pokiaľ som dávala tento môj sen do ucelenej podoby, tak mi za to stála. Ak ste niekto v ďalekej Kostarike a plníte si svoj sen, dajte nám vedieť, radi sa dozvieme viac. A možno sa k tomu odhodláme. Stačí prežiť jeden ďalší rok v stresujúcej práci a hneď budeme bližšie k svojmu snu.