Prevalcovanie odporu protištátnikov aj nostalgikov: nutná podmienka reforiem. Formovanie dôstojníkov posledná časť.

Nezľaknite sa názvu, nejde o teror, ide o vyjadrenie potreby rozhodnosti a vyplýva z vojensko-strategických zásad. Deformátori robia to isté. Veľká diera si vyžaduje hrubú záplatu a učiť sa treba aj od oponentov. Na záver seriálu len stručne zhrniem, ako to bolo s reformou systému vojenského vzdelávania v skutočnosti a čo intrigáni, nostalgici, ale aj antireformní lobisti neumožnili dotiahnuť v prvej etape jedinej skutočnej reformy systému formovania dôstojníkov, a čo napokon úplne „pohnojili“ v nasledujúcej etape. Časť komentárov bola poskytnutá, v tejto záverečnej časti položím zopár otázok.

Boli ešte nejaké zámery reformy popri formovaní nového typu dôstojníkov pre profesionálnu armádu? Jednoznačne to bola úspora finančných a ľudských zdrojov. Financie mali ísť predovšetkým na prevádzku a výcvik vojsk. Nie na nadsadené počty vo vzdelávacích programoch. Veď každý z množstva zdedených programov požadoval katedru. V každej katedre bol potrebný profesor, nejaký docent až dvaja, zopár PhD a nejakí doktorandi. Redukcia na zopár nových katedier umožňovala radikálnu úsporu ľudí, ale zároveň zvýšenie kvality koncentráciou zdrojov. To, čo sme vtedy dosiahli, treba presadiť v celom systéme vysokého školstva.

Podarilo sa dosiahnuť zámery reformy? V prvej etape určite, ibaže v rámci akceptovateľných kompromisov tak, že zostal aj vlk sýty, aj ovca celá. Namiesto jedinej inštitúcie sme boli zadubenosťou časti legislatívcov („geniálny“ výrok jedného z antireformistov: „nemožno zmeniť zákon, lebo to nedovoľuje zákon“) nútení vytvoriť dve, pretože vysoká škola vraj nemohla byť podriadená výcvikovej škole, ktorá je pre armádu kritická. Naopak to bolo v zásadnom rozpore s reformou, teda vylúčené. V druhej etape, o pár rokov neskôr, deformátori dosiahli absolútnu likvidáciu reformy, po ktorej je aj vlk hladný, aj ovca roztrhaná. Presadili práve ten opak, ktorý bol v zásadnom rozpore s reformnými zámermi.

Čo je nutné urobiť do budúcnosti? Ak sa nájde dostatok politického pochopenia a odvahy, bude čo najskôr nutné spustiť nové kolo reformy. Aby výsledky boli absolútne nezvrátiteľné, bude nutné zrušiť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v rezorte obrany, ba vo všetkých silových rezortoch. A výcvik vrátiť pod Národnú akadémiu obrany (túto obnoviť), teda pod velenie rotujúcich veliteľov. Iné východisko už neexistuje. Úvahy o obnovení poskytovania stredoškolského vzdelávania v rezorte sú úplne zvrátené. Vládnuca strana, s údajne najlepším obranným programom, má tento nezmysel vo svojom volebnom programe!!!

Dá sa tentoraz očakávať pochopenie vojakov pre zmeny? Nie, žiadna zmena nie je vítaná, vojsko má tendenciu na zotrvačnosť. Zmena bude musieť byť vnútená doslova prevalcovaním odporu. Pochopenie sa dá čakať až po dlhých rokoch. Nostalgia za zdedeným u časti uniformovancov pretrvá po celý zvyšný život, aj vo výslužbe. Ostatní sa budú možno pýtať a vtedy majú šancu pochopiť.

Dá sa očakávať politický dopyt po reforme? Nie. Lobisti v pozadí EÚ nepotrebujú kompetentný a moderne mysliaci dôstojnícky zbor v štátoch určených na likvidáciu štátnosti, pohltením ich ozbrojených síl a zborov. Reforma je nutná len pre Slovensko a pre vizionárskych vlastencov, ktorí si uvedomujú ohrozenia štátnosti. Pre ktorých je štátnosť posvätná a teda doceňujú význam ozbrojených síl a zborov, ale aj kvalitného pripraveného politického vedenia silových rezortov. A predovšetkým si uvedomujú dôležitosť špičkového dôstojníckeho zboru. O to pôjde v prvom rade. Navyše, veľmi podobný systém, aký sme pripravovali, je transformovateľný a použiteľný pre prípravu kvalitnej verejnej a štátnej správy, teda je podmienkou špičkového úradníctva.

Máme sa učiť od susedov? Nie. Iba to, ako to nerobiť. A nechať ich robiť si veci vo svojich armádach po svojom. Nám musí ísť iba a výlučne o Slovensko. Ak budú múdri, rozumné veci od nás preberú. Raz, ale to je ich problém.

Napokon posledná legitímna otázka: mám pochopenie pre odporcov? Na prekvapenie mnohým mám. Reakcia nostalgikov je pochopiteľná a prirodzená. Pokiaľ zachovali slušnosť a kultivovanosť, nikdy som nemal problém prezentovať protiargumenty. Ak boli neslušní, mám reputáciu kultivovanej nekompromisnej rozhodnosti. Budúci reformátori to nebudú mať ľahké. Zlepšenie zdedeného stavu bude vždy terčom odporu. V najbližších rokoch do nových volieb určite nehrozí.

Poznámka autora: Cenzor pod tlakom antidemokratických modroknižkárov ovládajúcich rezort obrany už zabraňuje, aby sa moje blogy dostali do rúk uniformovancom v skupine FB pre vojakov a policajtov, tak zabraňuje vojakom, aby sa dozvedeli fakty a pohľady z inej strany. Verím, že ich svojim známym postúpia moji civilní priaznivci. Pokračovanie v nasledujúcom bloku úvah o pôsobení proti presile uplatnením teórie chaosu.

Publikované 16. októbra 2020