Ako poraziť totalitu? Druhý krok: štátom riadenou demonopolizáciou odstráňme monopol zahraničných kartelov!

Nevolená moc vplyvu, moc nad vedomím ľudí nie je jedinou mocou, ktorá sa usiluje o monopol a manipuláciu. Druhou formou je finančná moc, ktorá už dnes disponuje vlastnícko-majetkovým monopolom v zabezpečovaní základných životných potrieb a tento bezohľadne antidemokraticky zneužíva. Novodobé totality sú charakterizované práve monopolom finančnej moci v rukách vlastníkov hypercentralizovaných súkromných finančných kartelov. Táto zložka moci vplyvu je svojim vlastníckym charakterom oligarchická moc. Zákonodarné a vládne režimy niektorých štátov, medzi nimi žiaľ, aj Slovenska, nemajú žiadny prvok mediálnej a štátnej moci vo svojich rukách. Zložky moci vplyvu sú u nás výlučne v cudzích rukách a majú manipulatívny charakter nad voličmi, ktorí rozhodujú o zákonodarnej, aj výkonnej moci.

Výsledkom je, že stále väčšia časť voličskej základne rezignuje. Tento systém je totalitný, nespravodlivý a nebezpečný. Liečbou na odstránenie vlastnícko-majetkového monopolu nie je zoštátňovanie, pretože nadnárodné finančné kartely ovládajú aj nadnárodnú arbitrážnu súdnu moc. Liečbou je riadená a štátom kontrolovaná demonopolizácia finančnej oligarchickej moci v súčasnom extrémne toxickom monopolizovanom a nespravodlivom prostredí. Toto totalitné prostredie absolutistickej moci vplyvu je antidemokratické. Paralelným riešením je nekompromisné presadzovanie spravodlivosti vo všetkých jej formách.

S oligarchickou monopolizáciou moci vplyvu súvisia závažné nevojenské aspekty bezpečnostnej politiky. Najvážnejším bezpečnostným dôsledkom je dominancia, teda totalita súkromno-vlastníckeho monopolu firiem, poskytujúcich obyvateľom Slovenska rozhodujúce ľudské potreby. Táto totalitná dominancia sa musí takisto odstrániť z jednoduchých dôvodov. V prvom rade, totalitnými režimami preferovaný a revolúciou odsúdený model monopolu štátneho vlastníctva, bol nahradený rovnako totalitným modelom monopolného vlastníctva v rukách hŕstky súkromných kartelov oligarchie. Ide o potravinovú, vodovú, liekovú, hygienickú, zdravotnícku, surovinovú, platobnú, energetickú, krajinotvornú, ekologickú a mnohé iné typy bezpečnosti. V druhom rade, tu už ide o priame prepojenie na základné životné záujmy jednotlivco – o prežitie a paralelne aj o základné národno-štátne záujmy národných štátov, čiže o prežitie národov. Pliagu aktuálneho bezpečnostno-politického amaterizmu je potom nutné nahradiť. Dnes je všetko, od čoho závisia životy a zdravie miliónov ľudí, v rukách súkromných, na zisk zameraných monopolov nadnárodných oligarchických korporácií, usilujúcich sa o totálny monopol, ovládnutie trhov a teda osudov ľudí.

Cestou nápravy nezodpovednosti nebude ani vytváranie štátnych podnikov. Totalitná oligarchická moc zabezpečila inštitucionálne mechanizmy na udržanie monopolu súkromno-vlastníckych kartelov vo forme rôznych úradov, riadených diktátom nadnárodných pravidiel. Napríklad Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad pre reguláciu elektronickej komunikácie a iné. Štátom riadený proces demonopolizácie musí zabrániť tomu, aby moc inštitucionálne skorumpovaných úradov likvidovala konkurencieschopnosť. Preto budú potrebné sofistikované formy demonopolizácie.

Úspech demonopolizačného úsilia bude závisieť od mnohých faktorov, ale predpokladom bude zmena lojality zákazníkov, teda nás. Jednoducho sa musí zúžiť ziskový priestor pre manipulačné prvky súčasných monopolov o časť zodpovedných zákazníkov, ktorí dostanú možnosť kupovania služieb a produktov za ceny, v ktorých nejde o maximalizáciu zisku cestou gigantických monopolných marží, vyvážaných vo forme neodôvodniteľného zisku, generovaného aj cestou neúmerne nízkych platov zamestnancov, ktoré im neumožňujú dôstojné prežitie.

Nezabúdajme, že prvým predpokladom úspešnej liečby akejkoľvek choroby je správna diagnóza. A priznanie faktu, stavu. Niet dôvodu na porazenectvo. Máme to v rukách my: drvivá väčšina normálnych. Ujasnime si to v hlavách s vedomím, že ide o bezpečnosť štátu, aj jednotlivcov. Ide o nás, o našu budúcnosť a budúcnosť našich potomkov. Ak si necháme všetko rozflákať, ak budeme všetko pchať do cudzích nenažratých gágorov, potom sa nesťažujme na nízke dôchodky aj dehonestujúce platy, na zruinované zdravotníctvo, na to, že papierové plienky u nás stoja dvojnásobok ceny v porovnaní so západom, na predražené lieky aj potraviny, na likvidáciu slovenského knižného trhu, na gigantické a v stovkách percent zvýšené bankové poplatky, na nevýhodné podmienky výlučne zahraničných bánk a poisťovní, pôsobiacich na Slovensku. Zmeňme to politikmi riadenou premyslenou demonopolizáciou. Vo všetkých tovaroch a službách základného existenčného charakteru vytvorme racionálny protiklad nečestným zahraničným súkromným monopolom spôsobených hlúposťou, zbabelosťou a manipulovateľnosťou politikov.

Monopol sa nehrá, monopol diktuje ceny. Ak nemá cudzí monopol konkurenciu tak, ako v iných štátoch, to sa bude odrážať na cenách. Ak neexistuje prirodzená konkurencia, tak politici majú právo a povinnosť použiť na jej vytvorenie štátnu moc. Politikov si vyberáme vo voľbách. Aj svojou neúčasťou a umožnením tým menej osvieteným, aby vybrali za nás, proti nám. Monopol moci vplyvu je podstatou nespravodlivosti, ktorú všetci všade a na vlastnej koži pociťujeme.

Publikované 8. októbra 2020