Ako zo žoldnierskej armády urobiť profesionálnu? Formovanie dôstojníkov 10. časť

Pokračujem v publikovaní série blogov, ktorých zámerom je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov a odstránenia šírenia klamstiev, neraz manipulácie. Faktom je, že po zrušení povinnej základnej služby v roku 2005 sme nezaviedli profesionálne ozbrojené sily, boli a dodnes sú iba sprofesionalizované, vyprodukovali dokonca silné žoldnierske prvky. Profesionálny vojak slúži národno-štátnym záujmom obrany svojej vlasti a nasadenie podľa určenia politickým vedením svojej vlasti (režimu) chápe ako súčasť procesu zdokonaľovania svojho profesionalizmu pre vlasť. Naproti tomu žoldnier slúži za peniaze komukoľvek, kto ho platí. Hlavnými u nás absentujúcimi prvkami skutočne profesionálnych ozbrojených síl je preformátovanie dôstojníkov a etablovanie silných záloh, spolu s kadetskými zbormi mladých adeptov vstupu. To sa v procese profesionalizácie dodnes úplne zanedbalo, o stave politici klamú.

V nasledujúcich častiach nášho seriálu o formovaní vojenských dôstojníkov (ľahko uplatniteľného v nových koncepciách formovania dôstojníkov všetkých ostatných ozbrojených zborov, ba aj štátnych úradníkov) predstavím v podstate pasáže a závery zo schváleného koncepčného realizačného dokumentu s názvom „Koncepčný dokument pre pokračujúcu reformu vzdelávania a výcviku dôstojníkov“ z 27. marca 2003. Pohovorím teda o novej, prevratnej koncepcii reformy vzdelávania a výcviku dôstojníkov v zásadne novom type ozbrojených síl. Pripomeniem, že nový typ v tom, že to už sú sprofesionalizované ozbrojené sily, ale bezpodmienečnou podmienkou toho, aby boli aj profesionálne, je práve dotiahnutie ignorovaných faktorov, o ktorých píšem a teda dokončenie reformy. V tom nesmie byť odvážnymi a múdrymi politikmi pripustený žiadny kompromis. Najbližšie roky dokončenie nehrozí, práve naopak.

Koncepcia reformy dôstojníckeho zboru si vyžadovala realizáciu komplexného programu rozvoja dôstojníckych lídrov. Tento program zahŕňal dva relatívne nezávislé procesy: vzdelávanie a výcvik. Obidva procesy sú spojené so zaraďovaním na funkcie podľa vzrastajúcej zodpovednosti počas kariéry dôstojníka. V novom koncepte je teda z personalistického hľadiska absolútne vylúčené, aby bol nadporučík zaradený na povedzme podplukovnícku funkciu. Tento systém vylučuje aj možnosť, aby bol ktokoľvek, kto neprejde všetkými požadovanými výcvikovými prvkami ustanovený do povedzme podplukovníckej alebo plukovníckej funkcie. Bez výnimky. Ani to, aby sa v určitých inštitúciách stal niekto plukovníkom z poručíka povedzme za 6 rokov. To sa týka aj politikov, nielen štátnych úradníkov. Aj podpredsedu parlamentu, čo zodpovedá generálskej zodpovednosti, s praxou nadporučíka.

Vzdelávanie dôstojníkov koncepcia chápala ako systematický proces určený na získavanie a rozvoj poznatkov, intelektuálnych návykov a schopností. V prípade vojenského dôstojníka uvedené vlastnosti súvisia s vybranými predmetmi v humanitných aj prírodovedných oblastiach, ktoré poskytnú profesionálnemu dôstojníkovi teoretické predpoklady na získanie schopnosti manažéra a lídra. Vzdelávanie budúceho dôstojníckeho zboru malo a má zabezpečovať formovanie jeho názorov, hodnôt, postojov, záujmov, potrieb, ambícií, osobných intelektuálnych vlastností a schopností. Vzdelávanie tiež malo a má poskytnúť mladému dôstojníkovi počas kariéry základ na ďalší intelektuálny rast. Integrálnou súčasťou intelektuálneho vybavenia každého dôstojníka všade na svete je vlastenectvo, teda patriotizmus.

Výcvik dôstojníkov koncepcia chápala ako prísne systematicky organizované aktivity, ktoré vytvárajú návyky a schopnosti, potrebné na plnenie zadaných úloh v konkrétnej vojenskej odbornosti. Výcvik sa po novom mal a musí uskutočňovať nezávisle od vysokoškolského vzdelávania. Výcvik má byť relatívne nezávislý od vzdelávania, ale má využívať intelektuálny základ vytvorený vzdelávaním. Kvalita a najmä úroveň a typ výcviku závisí od primeraného vzdelania. Výcvik formuje z absolventa civilnej alebo vojenskej vysokej školy dôstojníka, čiže robí z neho vojaka: manažéra vojny. V prípade absolventov civilných vysokých škôl má ísť najmä o tzv. „profesie“, napríklad lekári, právnici, hudobníci, duchovní a podobne. Dôstojník nezíska a nemôže získať celý výcvik v jednom kurze. Každý dôstojník postupne absolvuje ďalší výcvik, ktorý ho pripraví na vyššie hodnosti a keďže hodnosť znamená úroveň vojenských schopností, je teda spojená s funkciou a patrí k funkcii, potom ide o postupne vyššie zodpovednosti na budúce funkcie. Výcvikom je aj prax.

Dôstojnícky zbor sa mal získavať náročným výberovým procesom riadeným Centrom personálneho marketingu Personálneho úradu Generálneho štábu, čo nemalo brániť a nebránilo v rešpektovaní zákonov v otázke prijímania na vysokú školu. Dôstojníci môžu byť za istých podmienok vybraní aj spomedzi najlepších poddôstojníkov, absolventov stredných škôl. Absolventi civilných univerzít na pozície profesných odborností sa pred vymenovaním do dôstojníckej hodnosti budú musieť tiež podrobiť vojenskému výcviku.

Problém definovania samotného líderstva je podstatne širší, pričom jeho formovanie a štúdium bolo pripravené ako súčasť študijných programov. Stačí uviesť, že pri príprave dôstojníkov ozbrojených síl bolo v súlade s koncepciou použité moderné chápanie líderstva, podľa ktorého líder inšpiruje, provokuje, motivuje svojich podriadených, je to považované za umenie. Zatiaľ čo manažér riadi podriadených alebo procesy podľa dohodnutých algoritmov, čo je považované za vedu. Toto si pod vedením Putina už osvojuje aj Rusko. Slovensko deformou reformy vzdelávania zaspalo svoj prerod a posunulo ho asi o 20 rokov späť, v prípade, že sa v budúcich voľbách spamätá, inak o viac.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Publikované 29. septembra 2020

V predchádzajúcej časti boli publikované linky na ostatné časti seriálu: https://blog.hlavnespravy.sk/23053/liberalni-antistatnici-potrebuju-chaoticky-zbor-intriganov-a-donasacov-vlastenci-opak-formovanie-dostojnikov-9-cast/