Sedem bolestí Slovenska

Prvá bolesť: Absencia jednoty pri presadzovaní národno-štátnych záujmov pred našimi nepriateľmi, likvidátormi štátnosti, z ktorých najhorší pochádzajú z vlastných radov;

Základ liečby: Vyformovanie zjednotenej politickej strany tradicionalistických suverenistov na báze spoločného minimalistického programu, zbaveného naivných podsunutých predstáv o 150 volebných obvodoch v stave, keď strany majú problém nájsť jediného kvalitného lídra, aj ešte naivnejších predstáv o všemocnosti priamej demokracie so znížením kvóra na platnosť referenda, ktoré v stave mediálneho monopolu oligarchie zaručí prechod všetkých nezmyslov liberalizmu, medzi iným ilúzie vlády odborníkov. Treba presný opak: celoštátne kvórum zvýšiť na minimum 80% a platnosť pri súhlase minimálne nad dve tretiny účastníkov s podmienkou, že prvé referendum preverí súhlas s Lisabonskou zmluvou (neplatnosť referenda znamená nesúhlas). Zákonné výrazné obmedzenie až eliminácia oligarchického a lobistického vplyvu na politické strany s posilnením vplyvu premyslených vyvážených prvkov vnútrostraníckej demokracie v rámci strán.

Druhá bolesť: Podliehanie manipulácii protagonistom cudzích protištátnych záujmov, ktorej výsledkom je nevláda antipolitikov a nepolitikov z nestrán, antistrán a protištátnych mimovládok;

Základ liečby: komplexné legislatívne úpravy volebného zákona, zákona o politických stranách, zákona o pôsobení cudzích agentov pri presadzovaní politických zámerov, vrátane opatrení na kontrolu financovania politických mimovládok-protištátok, ich neúmerného vplyvu na našej politickej scéne, so silnými pákami na odstránenie takých praktík. Striktná demonopolizácia v súčasnosti totalitného oligarchického mediálneho priestoru s posilnením motivačných mechanizmov na mediálnu prezentáciu vyvážených postojových a hodnotových princípov. Vládnuť majú pripravení politici, nie technokrati.

Tretia bolesť: Ľahostajnosť a pasivita pri ochrane tradičných hodnôt, jazyka a kultúry pred nahrádzaním až likvidáciou nám cudzími prvkami;

Základ liečby: Posilnenie zákonnej ochrany štátnosti ako aj ochranných mechanizmov štátotvorného národa, jednotného dorozumievacieho štátneho jazyka, tradičných hodnôt a zvykov v ich pestrosti. Tiež zvýhodňovanie vzdelania a podpory kultúry v štátnom jazyku, vrátane centralizácie všetkých verejnými zdrojmi podporovaných vzdelávacích prvkov pod centrálnu kontrolu štátnych orgánov. Paralelné presadenie motivačných mechanizmov podporujúcich elimináciu vnucovania cudzích zákerných prvkov na podprahovú zmenu etnického zloženia štátu, zároveň so zvýhodňovaním mechanizmov podporujúcich stabilitu a národno-štátnu jednotu.

Štvrtá bolesť: Strach z údajnej malej veľkosti, spolu so stratou hrdosti na nespočetné odvážne činy našich predkov, z dôvodu zvonka aj zvnútra priživovanej krátkosti historickej pamäte;

Základ liečby: Zásadná zmena prístupov k formovaniu historického vedomia od podpory mechanizmov slobody vedeckého skúmania a variabilnosti pohľadov odideologizovaním všetkých humanitných vied, cez vzdelávanie, garantovanú štátnu podporu patriotických ikon ako je Matica Slovenská, až po všestrannú podporu (aj mediálnu) centrálne organizovaných aj miestnych aktivít, podporujúcich tento zámer.

Piata bolesť: Nedostatok sebadôvery, národnej dôstojnosti, hrdosti a národno-štátnej sebaúcty;

Základ liečby: Zásadná zmena prístupov k celému komplexu osvetovej a vzdelávacej činnosti, cestou zmeny osnov viacerých predmetov v smere odstránenia bolestínskych masochistických, seba-obviňovacích etnicko-kriminalizačných mechanizmov na vsugerovanie kolektívnej viny národa za podľa dnešných kritérií netolerovateľné činy jednotlivcov v minulosti. Paralelná podpora domácej dokumentárnej a filmovej, ako aj knižnej a inej umeleckej tvorby, inšpirovanej zahraničnými prístupmi od USA cez Francúzsko až po Rusko a Čínu, ktorá bude posilňovať zámery, odstraňujúce živnú pôdu na vznik tejto bolesti.

Šiesta bolesť: Chýbajúca odvaha prevziať veci do našich vlastných rúk, zvoliť si namiesto kolaborantských agentov cudzích záujmov vlastných pripravených, životom ostrieľaných, zrelých, odvážnych vlasteneckých politikov a štátnikov;

Základ liečby: Radikálna, systémová, nekompromisná demonopolizácia služieb na zabezpečenie životných potrieb, tiež totalitného, v zahraničných rukách monopolizovaného, priestoru na ovládanie vedomia más a ovplyvňovanie, predovšetkým manipulovanie verejnej mienky. Ako minimum vytvorenie konkurenčných náprotivkov pod domácou kontrolou so zákonne garantovaným prístupom podporujúcim sebestačnosť, minimalizáciu závislosti ako aj slobodu slova, postojov, vyjadrovania, a presvedčenia, vylučujúcich jedine vyzývanie na použitie fyzického násilia pri presadzovaní politických zámerov.

Siedma bolesť: Umožňovanie rozsiahlej zvonka vnútenej nespravodlivosti štátnej moci diskrimináciou tých, ktorí po celý život prispievali vnútením akceptácie privilégií pre príživníkov a zneužívateľov.

Základ liečby: Odstránenie akýchkoľvek prvkov diskriminácie, najmä pozitívnej, ktorá je len kamuflážou na zneužívanie dotovania privilegovaných skupín znevýhodňovaním prispievajúcej väčšiny. To všetko v prepojení na hľadanie vyvážených mechanizmov definujúcich nárokové minimum sociálnych, zdravotných a iných ochranných záruk pre všetkých občanov, s regulovaním zahraničných a cudzích ziskovo orientovaných prísaviek, zároveň s možnosťou pripoistenia privilégií pre prispievajúcu väčšinu. To si vyžiada demonopolizáciu všetkých druhov poistení a zabezpečenie obnoveného vstupu hráčov pod štátnou kontrolou za podmienky účinného vyváženého a objektívneho verejného dozoru ako ochrany pred zneužívaním, s hľadaním inšpirácie štúdiom pozitívnych skúseností vo svete.

Odstránenie všetkých siedmych bolestí je v našich rukách.

Prvou podmienkou bude zbavenie sa už od školskej výchovy nám podsúvaného bolestínskeho prístupu k životu a národnej interpretácie histórie. Nesťažujme sa na bolesti, konajme, vyprášme manipulátorov, protištátnikov, kolaborantov, zradcov národných záujmov, skeptikov, rozbíjačov, podporovateľov masívnej systémovej nespravodlivosti tam, kam patria: na smetisko dejín.

Druhou podmienkou bude nájdenie politického nositeľa, poctivej neoligarchickej vlasteneckej tradicionalistickej strany, ktorá si bolesti uvedomí a presadí nielen ich účinnú liečbu, ale aj prevenciu. Na čele takej strany musí byť líder s tímom, ktorý bude symbolom nekompromisného vlasteneckého tradicionalizmu, zabrániac opätovnej  diskreditácii v očiach voličov koketovaním s liberalizmom. Otázkou je, či sa v niektorej z tradicionalistických strán presadí obrodný duch, odmietajúci zdedené praktiky a vedenie, alebo znovuzvolením delegáti straníckych snemov potvrdia a zaklincujú svoju spoluzodpovednosť za negatívnu reputáciu z minulosti. Ak nové vedenie ponúkne ako prvý krok zmierenie a odpustenie, zároveň bude nutné deklarovať nekompromisné odmietanie manipulačných a intrigánskych praktík, charakterizovaných klamstvom ako politickou metódou ovládnutia a udržania politickej moci. Signálom zmeny pre voličov bude poctivosť, férovosť, čestná diskusia a využívanie múdrosti členstva.

Viesť úspešný národ raz môže len strana s vlasteneckým lídrom, ktorý sám nemusí byť vedený, ktorý je vyformovaný, ktorý vie nájsť a ukazovať cestu využitím kolektívneho rozumu tímu, ktorý potom určený smer, vedúci do cieľa, vie aj udržať. Silný líder si vyberie kvalitný tím, slaboch sa bojí konkurencie. Strach z ťažkostí má byť posledná vec, ktorá by takého nového lídra charakterizovala. Inšpirovať môže len presvedčený silný človek, ktorého prekážky a ťažkosti zoceľujú, nie tápajúci a bojazlivý slaboch. Len silný líder dokáže zabezpečiť obrat z bahna konjunkturalizmu, oportunizmu, manipulácie.

Politická strana, ktorá má viesť národ na ceste odstránenia katastrofy po antipolitikoch a nestranách, ba antistranách, musí byť stranou drvivej normálnej väčšiny poctivých usilovných ľudí, hlásiacich sa k tradičným hodnotám. Získanie vysokej dôvery voličov tradicionalistická strana chápe ako umožnenie podielu na spravovaní štátu a národa na ceste k prosperite, kde sa pre každého nájde vhodné uplatnenie na prospech národa. Taká nedovolí zneužívanie moci.

Vlasteneckí tradicionalisti musia mať odvahu priznať a zabezpečiť nápravu deformácií minulosti, ktoré sa stali aj za asistencie zblúdeného vedenia, ktoré dovolilo zachádzku z cesty spravodlivosti, ale aj komplexnej bezpečnosti, ktorá bola doteraz zanedbaná. V programových dokumentoch nesmú dovoliť nepravdy a nebezpečné formulácie, zvádzajúce z cesty, zavádzajúce, ktoré by viedli do priepasti. Ak sa niekto v minulosti nechal vytlačiť z cesty, alebo možno hľadal lákavé skratky a dovolil diskreditáciu značky politického vlasteneckého tradicionalizmu privedením strany do rokliny, rozhodovatelia by nemali dovoliť legitimizáciu ich scestných praktík zvolením podielnikov marazmu do vedenia.

Vlasteneckí tradicionalisti sa už nikdy nesmú podieľať na paragrafoch, ktoré potláčajú slobodu, nesmú podporovať takú nespravodlivosť, aby čo len jediné dieťa vo svojom štáte nemohlo dostať vzdelanie v štátnom jazyku, o to skôr v materinskom. Ani to, aby ten, kto prispieval mal nižší dôchodok, ako ten, kto nikdy neprispieval a vychoval kriminálnikov. Ani to, aby sa ľudia báli povedať vtip alebo vyjadriť svoj názor. Ani to, aby sa občania nemohli dostať do svojho vlastného domova, aby boli terorizovaní úradníctvom. Ani to, aby urážanie cudzích bolo kriminalizované a urážanie vlastnej histórie a štátnych symbolov bolo tolerované. Ani to, aby štát cudzích monopolizátorov a vyciciavačov podporoval v priživovaní sa na vysokých maržiach umožnených nízkymi platmi domácich otrokov, ale zároveň domácich podnikateľov a živnostníkov terorizoval, buzeroval a likvidoval. Lebo to všetko je flagrantná nespravodlivosť. Osobne sa po celý život držím jedného kréda: „Keď nevieš, kam smeruješ, vráť sa začiatok cesty“. To znamená zrušenie zákonných absurdností.