Jordan Peterson: Psychologická významnosť biblických príbehov – 10. prednáška

Všetkých fanúšikov kanadského psychológa Jordana Petersona opäť poteším, keďže som vypracoval titulky k okrúhlej desiatej prednáške zo seriálu, v ktorom vykladá Bibliu moderným jazykom psychológie. Aký je obsah tejto časti?

Peterson sa najprv venuje dôvodom, pre ktoré nemal čas pripraviť sa na túto prednášku tak, ako by chcel. Išlo totiž o to, že Google ho vymkol z jeho Gmailového účtu a musel to promptne riešiť, keďže okrem toho, že túto schránku využíva ako dôležitý komunikačný nástroj, má tam aj kalendár, bez ktorého si už ani nevie predstaviť každodenné fungovanie. V náväznosti na Gmail prišiel tiež o videá na YouTube a nemal možnosť nahrať ani predchádzajúcu prednášku.

K samotnej Biblii:

Peterson si všíma, že po každom príbehu/dobrodružstve spraví Abrahám novú obetu a Boh sa mu opäť prihovorí a pripomenie mu, že bude otcom národov. Zároveň ho upozorňuje, že jeho národ bude 400 rokov v otroctve. Peterson k tomu dodáva, že je zvláštne, že čosi také sa vôbec v Biblii vyskytne, pretože ak by katolícka viera mala byť len „opiátom pre masy“, ukazovali by ste veriacim iba pozitívne stránky viery, aby ste ich nalákali a udržali vo svojej moci. No tu sa ukazuje, že tento predpoklad je mylný.

Peterson potom v súvislosti s ďalšou časťou textu vyslovuje dôležitú myšlienku, že pred zodpovednosťou sa nedá ujsť. Buď ju človek prijme dobrovoľne, alebo nedobrovoľne. Moja osobná poznámka k tejto veci: Často sa hovorí o tom, že hodnotní ľudia nejdú do politiky, no potom sa z dlhodobého hľadiska stane to, že veci sa zhoršia do takej miery, že tí istí ľudia budú potom nútení začať robiť nápravu. Problém však je, že v tejto fáze to už bude podstatne náročnejšie. Preto moja malá výzva tým, ktorým ľudia okolo nich neustále hovoria, že by mali ísť do politiky: Nemyslite si, že pred tým ujdete. Vašou jedinou možnosťou je rozhodnúť sa, či to urobíte teraz sami, alebo potom nasilu v oveľa horších podmienkach. A myslite pri tom na svojich najbližších.

Ohľadom otroctva sa Peterson ešte vyjadruje v tom zmysle, že tyrania predchádza slobode. Príkladom môže byť človek, ktorý sa učí hrať na nejaký hudobný nástroj. Spočiatku to bude iba o tvrdom drile, človek musí byť akoby tyran sám voči sebe.

Nebola by to správna Petersonova prednáška, keby neporozprával aj nejaký ten príbeh zo svojej skúsenosti. V tejto konkrétnej prednáške sa dočkáme hneď dvoch: o tom, ako požičal auto svojmu študentovi, ktorý mu ho vrátil havarované, a o jeho susedovi-motorkárovi, ktorý dokázal za večer vypiť 60 pív. Kým prvý príbeh hovorí o dôvere ako o mene (štáty, v ktorých si ľudia dôverujú, sú ekonomicky na tom najlepšie), druhý sa týka dôležitosti úprimnosti a pravdovravnosti v medziľudských vzťahoch.

Prajem obohacujúce sledovanie.

LINK NA 10. PREDNÁŠKU