A čo potom?

Presne túto otázku položil akýsi cynik v komentároch pod mojim posledným blogom. Otázka je absolútne na mieste.

Niekoľko dní som strávil bez možnosti pripojenia k internetu. Po návrate domov som nechcel veriť vlastným očiam, koľko vecí sa za ten krátky čas zmenilo. Po pripojení na stránku Hlavné správy takmer celú obrazovku prekryl oznam o používaní cookies s jedinou možnosťou voľby: „Súhlasím s používaním cookies.“ Považujem to za hrubý nátlak, doslova za vydieranie. Možnosť nesúhlasím nie je poskytnutá. Z tohto dôvodu som prestal úplne čítať niektoré iné spravodajské portály. Kvôli hrubému nátlaku som prestal publikovať na iných dvoch portáloch. Publikovať sa mi však zatiaľ dá. Svoje principiálne postoje nezmením ani v prípade HS. Považujem sa za aktívneho tvorcu tejto stránky, preto ma udivuje, že takýmto spôsobom je podmieňované právo byť aj jej čitateľom. Ale toto len na okraj, nie je to pointou tohto článku.

Ďalším prekvapením pre mňa je kauza Guaidó. Minister MZVaEZ Ivan Korčok sa rozhodol uznať za prezidenta Venezuely Juana Guadó, údajného opozičného lídra bez reálneho dosahu na politické dianie vo Venezuele. Ako sám minister priznal, jeho rozhodnutie bolo svojvoľné a nesvojprávne. Podľa jeho vlastných slov sa tak rozhodol on sám, a len preto, že tak už predtým urobili aj iní. Postrádam  v tomto rozhodnutí akúkoľvek racionalitu. „Veľká“ politika je hra v šachy. Treba predvídať ťahy súpera, pripravovať svoje vlastné pozície a vyťažiť z hry čo najviac pre svoj prospech. V prípade ministra došlo asi k nesprávnej interpretácii, pretože sa nejedná o jeho vlastný prospech, ale o prospech štátu, ktorého je zástupcom. Prirodzene sa ponúka otázka, koho zastupuje? Jeho rozhodnutie vyzerá tak, že súper vám poradí, kde máte potiahnuť a potom vám povie: „Šach mat, ty blbče.“ Chvíľu som pozoroval svoje emócie. Jednoznačne ma opanoval hnev a frustrácia. Ale len chvíľu. Minister nemôže predsa konať svojvoľne, ale v súlade so spoločnými záujmami. Keď už nie so záujmami občanov, aspoň so záujmami vlády. Psychologický rozmer: Ak niekto koná nesvojprávne, musí byť svojprávnosti zbavený, pretože môže poškodiť ostatných členov rodiny, v našom konkrétnom prípade spoločnosti. Ak k tomu koná navyše svojvoľne, stáva sa nevypočitateľným a okamžite musí byť zbavený nielen svojprávnosti, ale aj zodpovednosti, pretože jeho konanie privedie všetkých ku katastrofe. Tu pominul môj hnev a uvedomil som si, že takýto človek si zaslúži súcit. Veľa súcitu. No, Bohu žiaľ, máme tu vládu akú máme a jej jedinou úlohou je udržať ju pohromade za akýchkoľvek okolností 4 roky. Sám pán premiér nám to oznámil. Toto poverenie asi vzniklo hneď na druhý deň po voľbách pri návšteve víťaza volieb vo vile americkej ambasádorky na Slovensku. Ak budú takto pokračovať, a jediným cieľom a pojítkom súčasnej vlády bude jej udržanie sa pri moci za každú cenu, o to rýchlejšie sa bude približovať termín ďalších parlamentných volieb.

A v tomto momente si treba uvedomiť, aký prínos bude mať spomínané ministrovo rozhodnutie. Do slovenskej politiky, priniesol precedens, ktorý my občania môžeme zužitkovať vo svoj prospech. V čase volieb budeme na ťahu vo vnútropolitickom šachu v hre proti systému. Možno už nebude treba ani veľmi presviedčať voličov, aby sa volieb nezúčastnili. Možnosti sú už vyčerpané. Prípadne, aby sa volieb zúčastnili, ale do urny hádzali prázdne lístky. Uvedomme si, že nízka voličská účasť v parlamentných voľbách nás oprávňuje kreovať občianske výbory, ktoré delegujú (zvolia) poverencov jednotlivých regiónov (okresov), aby ich záujmy zastupovali v parlamente. Poverencov preto, že budú poverovaní úlohami nižšími zložkami, ktoré majú napĺňať v práci pre spoločnosť. Poslanci sú k ničomu. Keď niekoho niekde pošlete, neznamená to, že vás bude aj zastupovať a konať v súlade so svojim svedomím, najmä ak žiadne nemá. Ak bude naše počínanie podporené dostatočnou vôľou občanov, netreba mať žiadne obavy. Na toto konanie nás oprávňuje ústava SR, ktorá v článku 2, odst.1 nepriamo hovorí aj o tom, že ak štátna moc nedostane primeranú podporu od občanov vo voľbách, sama sa stáva protiústavnou a občan môže vykonávať svoju moc priamo.: “Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.” Porozmýšľajte.. a začnime na tom aktívne pracovať. Termín volieb sa blíži. Nemôžeme predsa donekonečna ťahať vrcholových politikov ako zajace z klobúka.