SNP ako “boľševický puč” – áno či nie?

Opäť sme dnes boli svedkami veľmi útočného prístupu moderátora Michala Kovačiča k predsedovi ĽSNS Marianovi Kotlebovi – a ja to ani nechcem do hĺbky rozoberať a komentovať, lebo každý, kto tú reláciu videl, si už na to sám názor spravil a vie, čo si o takomto prístupe má myslieť.

Chcel by som sa pristaviť len pri jednom momente z diskusie a ten bližšie okomentovať.

Keď bol Kotleba u Kovačiča na Markíze naposledy, padla tam aj otázka, či bolo SNP “boľševickým pučom”, avšak Marian Kotleba sa vtedy priamej odpovedi vyhol.

Dnes sa Kovačič k tejto otázke vrátil a opätovne s ňou šéfa ĽSNS konfrontoval. Urobil tak v záverečnej časti relácie, kedy je možné odpovedať len “áno” a “nie”, čím zjavne sledoval to, aby sa tentokrát už priamej odpovede od svojho respondenta dočkal.

Výraz, že SNP je “boľševický puč” sa objavil na akejsi dávnej akcii Slovenskej pospolitosti. Išlo teda o časy, kedy sa Kotleba vyjadroval a prejavoval radikálnejšie – a preto sú tieto jeho staršie prejavy lákavé pre každého, kto sa aj v súčasnosti snaží Mariana Kotlebu vykresliť v zlom svetle.

Povedzme si hneď, že samotná takto položená otázka bola vlastne pascou.

Totiž – ak by Kotleba odpovedal “áno”, teda, že SNP bolo boľševickým pučom, to by bol z pohľadu liberálnej bratislavskej kaviarne “ideozločin” a akési oslavovanie extrémizmu. Ak by naopak odpovedal “nie”, že povstanie sa tak označiť nedá, zase by z toho vyšiel zle, lebo by negoval svoje staršie slová.

Pochopiteľne, výraz “boľševický puč” má silný emocionálny náboj. Dalo by sa očakávať, že by sa ním účastníci povstania, resp. ich rodinní príslušníci mohli cítiť urazení a pohoršení. Isteže, pokiaľ by som sa osobne stretol s takýmito ľuďmi, tento výraz by som nepoužil.

Ale pozrime sa na to aj čisto formálne a fakticky. Bol to puč? Teda násilná snaha o zmenu režimu? To zjavne áno, bez ohľadu na to, či s tým súhlasíme alebo nie. Zase sa tu môžeme baviť aj o tom, aké má slovo “puč” konotácie, ale čisto formálne to sedí.

Bolo SNP “boľševické”? Opäť, keď sa na to pozrieme čisto formálne, tak čiastočne áno.  Kľúčovými organizátormi SNP predsa boli aj Gustáv Husák, Karol Šmidke a Ladislav Novomeský – teda komunisti. Takto by sme sa mohli, pochopiteľne, vyjadriť aj o mnohých radových účastníkoch SNP.

Na druhú stranu tu však nemôžeme podceniť ani úlohu dôstojníkov slovenskej armády, ako aj predstaviteľov tzv. občianskeho bloku, ktorý sa neskôr sformoval do Demokratickej strany. Teda SNP malo tak svoje “boľševické”, ako aj “neboľševické” (demokratické) elementy.

Toto všetko, čo som tu rozpísal, sa však v jednoduchej odpovedi “áno/nie”, vystihnúť zďaleka nedá. Marian Kotleba tak bol postavený pred zložitú otázku, s ktorou si poradil tak, že SNP bolo len “napoly” čímsi ako boľševickým pučom.

V kontexte celej relácie však bolo jasné, o čo tu išlo, a už som to tu vlastne sám spomenul a rozpísal. Moderátor Kovačič nemal žiadny záujem seriózne sa postaviť k téme SNP, len ju mienil zneužiť proti svojmu hosťovi.

A to ani nehovorím o tom, že história je síce krásna veda, ale keď človek pozerá politickú diskusiu, má skôr záujem vypočuť si názory politikov k súčasnému dianiu, a v prvom rade ohľadne toho, čo sa ho naozaj priamo týka.

Historické témy bývajú často mediálne zneužívané na vyvolávanie a “znovukriesenie” starých vášní a sporov. Konštatujem, že to bol presne aj prípad zmienky o SNP v tejto relácii. Ale podobných skratiek, ktoré neprispievajú k zlepšeniu historického povedomia a upevneniu správneho občianskeho a vlasteneckého postoja ľudí, by sme istotne v médiách hlavného prúdu našli viacero.

Aj dnes sme teda boli svedkami skôr akejsi propagandistickej skratky. Proti tomu existuje však účinná protilátka, ktorou je to, aby si človek tieto historické veci sám naštudoval a stal sa tak voči podobnej mediálnej rétorike, napokon nijako nepomáhajúcej nášmu národu a jeho budúcemu životu, imúnnejším.