O príčine neschopnosti vnímať Stvoriteľa. Vhodné pre materialistov

V súčasnosti žije na našej planéte obrovské množstvo ľudí, ktorí neveria v nijakého Stvoriteľa. Neveria v neho preto, lebo si myslia že neexistuje, pretože jeho existenciu sa hmatateľne a fyzicky ešte nikomu nepodarilo dokázať. A načo potom veriť v niečo, čo o čom sa nie je vôbec možné presvedčiť, či je to reálne?

Žiaľ, aj napriek zdanlivo logickému uzáveru tohto typu ľudí, je však všetko úplne inak. Nemožnosť presvedčivého overenia si existencie Stvoriteľa totiž nie je chybou Stvoriteľa, ale chybou ľudí samotných. Je to iba ich vlastná neschopnosť, na základe ktorej potom vyvodzujú mylné názory. Zo svojej vlastnej neschopnosti vnímať Stvoriteľa teda mylne vyvodzujú, že neexistuje. Keby však človek naozaj chcel, je schopný sa o tom presvedčiť. Je schopný existenciu Stvoriteľa vnímať a vyciťovať priam rukolapne. No a my si teraz ukážme, ako sa k tomu dopracovať.

Stvoriteľ je zdroj žiarenia a sily, vyžarujúci svoje Svetlo do celého stvorenia, čím ho udržuje pri živote. Preto je všetko živé závislé od Stvoriteľa, zatiaľ čo jedine On sám je absolútne nezávislý. Keby totiž obmedzil svoje vyžarovanie, ktoré bolo za účelom vzniku a existencie stvorenia rozšírené známymi slovami „Buď Svetlo“, muselo by všetko živé začať postupne chradnúť a nakoniec zahynúť.

Stvoriteľ ako zdroj života je teda vo stvorení prítomný svojim vyžarovaním. Môžeme si ho pripodobniť k silnému vysielaču, vyžarujúcemu smerom do stvorenia na celkom konkrétnej frekvencii. A aby človek dokázal zachytiť toto vyžarovanie, musí byť schopný naladiť sa na jeho frekvenciu. Funguje to presne tak, ako keď vysiela nejaká televízna stanica trebárs v Bratislave, a desaťtisíce televíznych prijímačov po celom Slovensku sú schopné zachytávať jej televízne vysielanie preto, že sú naladené na rovnakú frekvenciu. Na nejakej inej frekvencii by vysielanie tejto konkrétnej televíznej stanice vôbec nezachytili.

Ak teda chce človek vnímať súcnosť Stvoriteľa, musí byť schopný a ochotný naladiť sa na jeho vysielaciu frekvenciu. Aby to pozemskí ľudia dokázali, posielal k ním Stvoriteľ svojich poslov, aby im ukázali presnú frekvenciu vnútorného naladenia, na základe ktorej sa môžu stať schopní vnútorne vnímať svetlé vyžarovanie súcnosti Najvyššieho. Išlo o prorokov dávnych dôb a o rôznych zvestovateľov veľkých svetových náboženstiev. Tí ľuďom jasne hovorili, aké vnútorné naladenie je k tomu potrebné. Hovorili im o spravodlivosti, dobre, ľudskosti, čestnosti, ušľachtilosti a láske ako o hodnotách, ktoré sa majú stať rozhodujúcimi pri utváraní charakteru nášho vnútorného života. Jediné takýto by mal byť myšlienkový a citový život každého jednotlivca. Prikázania, zákony, podobenstvá a rôzne iné duchovné odporúčania nám teda boli darované preto, aby sme do súladu s nimi naladili svoje vnútro, aby sme im prispôsobili svoj život, a tým dospeli k vlastnému šťastiu i ku kontaktu so Stvoriteľom.

V Biblii sa napríklad píše: „ Či sedíš, či ležíš, či stojíš, či cestuješ, alebo či robíš čokoľvek iného, neustále premýšľaj o Pánovi, o jeho Vôli a o Jeho Zákonoch“.

Čo iného znamenajú tieto slová, ako jasné označenie frekvencie vnútorného naladenia, na ktorej je možné zachytiť a vnímať vyžarovanie súcnosti Najvyššieho? Ak sa totiž človek týmto spôsobom neustále vnútorne ladí, ak sa kvalitou vlastného života v duchu cti, dobra, spravodlivosti, lásky a ušľachtilosti čoraz jemnejšie a dokonalejšie vylaďuje na frekvenciu vyžarovania Stvoriteľa, musí predsa jedného dňa toto vyžarovanie nakoniec aj zachytiť. Musí ho zachytiť presne tak, ako ho zachytáva televízny prijímač, naladený na rovnakú frekvenciu zvoleného televízneho vysielača.

Jedine ak človek dospeje až sem, získa úplnú istotu o súcnosti Stvoriteľa, pretože on sám sa stal schopným zachytiť jeho vyžarovanie. Tým získa jednoznačný dôkaz, že Stvoriteľ existuje! A ak dovtedy v neho iba veril, jeho viera sa potom zmení v presvedčenie. Zmení sa v istotu! V istotu, opierajúcu sa o jednoznačné vnútorné vyciťovanie! V istotu, ktorá je ale žiaľ neprenosná, pretože spočíva v individuálnom vnútornom naladení sa prijímača, čiže jednotlivého človeka, na frekvenciu vysielača, čiže Stvoriteľa.

Existujú teda na svete ľudia, ktorí sú na základe kvality vlastného vnútorného života, a na základe vlastnej hodnotovej orientácie, schopní viac alebo menej jasným spôsobom vyciťovať vyžarovanie súcosti Stvoriteľa, pretože sú viac, alebo menej čistým spôsobom naladení na jeho frekvenciu.

A existujú ľudia, ktorých počet v súčasnosti začína prevládať, naladení na úplne inú frekvenciu. Na frekvenciu hmoty a čisto materiálneho spôsobu života. Ten je pre nich všetkým. Nič iného ich nezaujíma. A títo ľudia neraz s dešpektom hľadia na veriacich, ktorí podľa nich veria nereálnym rozprávkam. Nechápu však, že ani program STV 1 by neboli schopní zachytiť, keby svoj televízny prijímač nenaladili na príslušnú frekvenciu. Rovnako nie je možné nijakému človeku zachytiť a vnímať vyžarovanie súcnosti Stvoriteľa, ak je vnútorne naladený na úplne inú frekvenciu. Na frekvenciu materializmu, užívania si, konzumu, či rôznych pôžitkov a žiadostí. Na týchto frekvenciách totiž zachytáva úplne iné vyžarovania.

Z tohto jednoduchého dôvodu preto nedokáže prostredníctvom verbálnej argumentácie nikdy nič vysvetliť materialista idealistovi, ani naopak, idealista materialistovi, pretože každý z nich je hodnotovo naladený niekde úplne inde, a preto vnútorne zachytáva úplne iné vyžarovania. A tie sú potom pre každého z nich jeho vlastnou pravdou.

Frekvencie materializmu, ateizmu a konzumu sú však frekvenciami nízkymi a ich charakteristickými znakmi sú mnohé nízke ľudské vlastnosti, ako je napríklad egoizmus, chamtivosť, bezohľadnosť, nespravodlivosť, neušľachtilosť, nemorálna skazenosť, a tak ďalej, a tak ďalej. Podliehaním týmto „hodnotám“ sa však človek taktiež nalaďuje na určitú frekvenciu, vyžarovanú z určitého vysielača, alebo zdroja. Nalaďuje sa na frekvenciu protipólu Svetla. Nalaďuje sa na frekvenciu temna! Nalaďuje sa na frekvencie temna, nízkosti a zla, strhávajúce človeka i celé ľudstvo k úpadku a ku skaze. V tomto spočíva tragédia nízkofrekvenčného naladenia ľudí, ktoré vytvára zo života na zemi peklo. Peklo chamtivosti, bezohľadnosti, egoizmu a nemravnosti. Peklo zlých medziľudských vzťahov. Peklo bezohľadného, materialistického a konzumného spôsobu života, vzdialeného od všetkého vyššieho a ušľachtilejšieho. Takýto život žijeme dnes a ľudia takéhoto druhu všade vôkol nás tvrdia, že Stvoriteľa niet. Tvrdia to však len preto, že oni sami sú naladení na nízke frekvencie temna.

Keby však dokázali svoj prijímač preladiť na hodnoty vyššej frekvencie, keby by sa teda dokázali vnútorne preladiť na princípy dobra, spravodlivosti, cti, lásky a ušľachtilosti, ktorým by podriadili svoj vnútorný život a svoje vonkajšie konanie, po čase, skôr alebo neskôr, by určite začali vnímať vyžarovanie Stvoriteľa a pochopili by, že jestvuje. A zároveň by pochopili, že jedine ľudský život, takýmto spôsobom vysokofrekvenčne naladený, má skutočnú hodnotu. Pochopili by, že jedine v takomto druhu naladenia spočíva plnohodnotnosť ľudského bytia.

Frekvencie temna, na ktoré je dnešné ľudstvo zamerané, nás nevedú k ničomu inému, ako ku skaze! Vedú len k úboho nízkemu premrhaniu nášho života a k jeho tragickej neplnohodnotnosti. A je potom až smiešne, keď takýmto spôsobom duchovne neplnohodnotný jedinec namyslene prehlasuje, že žiadneho Stvoriteľa niet, pretože jemu osobne to ešte vraj nikto hmatateľne nedokázal.

Žiaľ, za daného stavu jeho vlastného vnútorného naladenia mu to ani nikto nikdy nedokáže, a on bude musieť dôjsť až na samotný koniec cesty temna, ktorú si vybral, a ktorá sa rovná záhube. Rovná sa záhube a zničeniu jeho vedomého bytia, hodnotovo, a teda frekvenčne beznádejne vzdialeného od vysokého, vznešeného a ušľachtilého vyžarovania Stvoriteľa.