Kríza má jeden protivný zvyk: prichádza bez varovania. Zabránia exuniformy Armageddonu?

Máme vládu, ktorá môže vládnuť, nie prikurovať. Okrem prvej vlády po osamostatnení, žiadna iná nečelila takej komplikovanej situácii, v akej sa ocitla súčasná koalícia. Nebudú to mať v žiadnom prípade ľahké a všetkým ostatným volebná panika voličov urobila dobre. Každá kríza má jednu vlastnosť: prichádza bez varovania a prvou reakciou je šok. Aj vládne víťazstvá v lotérii, nazvanej slobodné voľby, prichádzajú bez varovania. Prvou reakciou je nadšenie a potom šok. Najmä ak je víťazstvo spojené s padnutím do krízy. Tej najväčšej v histórii ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Na „Obyčajných ľudí“ sa doslova zosypala moc. Vládu preberajú v strede biologickej vojny s ekonomickým Armageddonom. Za pochodu vstúpili do vojnového stavu. Čo z toho vyplýva? Oni nemajú 100 dní na zorientovanie, perfektne fungovať musia od prvého dňa. Mali by.

Človek by povedal, že prví, ktorí to majú chápať, by mali byť analytici a novinári. Jeden z analytikov, ktorý je síce na opačnej strane hodnotového spektra ako ja, na tej protištátnej, ale jeho komentáre majú neraz dobré analytické jadro, tentoraz prestrelil. Obul sa do „militarizácie“ vlády ustanovením bývalého vojaka na čelo rezortu vnútra, s bývalým uniformovaným policajtom na poste jeho štátneho tajomníka. Je zaujímavé, že tomu istému analytikovi pred rokom neprekážalo, ani dodnes to ešte nepostrehol, že najväčším nešťastím Slovenska v čase krízy je žienka domáca, doslova pomocná sila protištátky, s nulovou politickou skúsenosťou, na čele štátu. Ale prekáža mu, ak v čase vojny premiér rozhodol, že kritické ministerstvo vnútra budú mať v rukách bývalí uniformovanci. Čiže tí, ktorých expertízou je krízový manažment.

Teraz určite každého napadne, že bývalý vojak sa ide zastávať bývalých bratov v uniformách. To je to posledné, čo ma zaujíma. Akurát v komentároch si analytik mohol všimnúť masívne množstvo príkladov bývalých vojakov v politických funkciách, neraz trpákov. Odignorujem našich domácich exvojakov a expolicajtov vo funkciách ministrov a ŠT. Keďže vzorom tých, ktorým tzv. mienkotvorné médiá dávajú neúmerne veľký priestor, je náš veľký brat spoza „Veľkej mláky“, tak mu len pripomeniem niekoľko amerických prezidentov, ktorí boli bývalými vojakmi, z ktorých posledným bol Bush starší. Tiež bývalý pilot. Ale aj iných vysokých funkcionárov, od ministrov zahraničných vecí, až po šéfov CIA. V demokratickom svete sa zvykne uplatňovať akási karanténa na očistenie od vojenských zvyklostí, mimochodom neraz porušená. Táto trvá od vyzlečenia uniformy, po ustanovenie do politickej funkcie, okolo 5 až 7 rokov. Túto prečisťovaciu zcivilňovaciu kúru minister vnútra absolvoval.

Pán analytik si dokonca priam vychutnával zdôrazňovanie jeho plukovníckej hodnosti s podprahovým podsúvaním histórie plukovníckych prevratov kdekade po svete. Už mu akosi uniklo, že minister vnútra zastával generálsku funkciu a s výnimkou našej džamahírie (mám na mysli režimy, nie štát) a zopár iných džamahírií, by bol všade generálom. Už počujem to vybľakovanie analytickej a novinárskej obce, keď ho predseda vlády navrhne na úplne prirodzené vymenovanie do generálskej hodnosti v.z., ktorá mu patrí. Na rozdiel od masy desiatnikov a čatárov, ktorí nikdy generálsku pozíciu nevykonávali, ale ktorých podľa pseudotradície spoza Moravy prezidenti pomaly každý rok vymenovávajú do najvyšších hodností. Tým neurážam mimoriadny význam desiatnikov a čatárov pre ozbrojené sily, popisujem princípy povyšovania vo výslužbe a zálohe. Hovorím o reálnej praxi inflácie hodností civilnými amatérmi vo funkciách, ktorí nechápu, čo vyjadruje vojenská hodnosť. Písal som o tom.

Novinárska obec si vychutnala aj inú skutočnosť, podľa ktorej len traja členovia v najvyšších politických funkciách majú prax s vládnutím. Ich malosť a slepota im neumožňuje pochopiť, že poradnými orgánmi rozhodovacieho systému ministerstiev sú tzv. kolégiá ministrov. Cez tieto orgány prechádza každý dokument, ktorý ide z ministerstva na vládu a potom parlament. Tam sa posudzuje pripomienkovací proces, tade ide mechanizmus vládnutia. Uniklo im aj to, že náprotivkami ministrov sú v parlamente vedenia výborov a náprotivkami ministerstiev sú samotné výbory parlamentu. Tým nespochybňujem požiadavku na skúsenosť v riadení veľkého množstva ľudí, aj systémov pre tých, v rukách ktorých sú teraz naše životy. Ale ľudí, ktorí boli členmi kolégií ministrov, je vo vláde iste viac ako traja. A nie sú o nič schopnejší ani neschopnejší, ako boli rovnako „kvalifikovaní“ predchodcovia za iných vlád, vrátane tej predchádzajúcej. Môžeme len dúfať, že túto „kvalifikáciu“ zúžitkujú. V čase tejto krízy ide totiž o naše osudy a možno aj o životy. Nebojte, som na zemi a v nomináciách vidím aj veľmi veľa „výbušnín“. Najmä vo veľkom množstve takých, ktorí nikdy neprekypovali úctou k našej štátnosti a suverenite, ale aj v pokračovaní „tradície“ príliš mladých ľudí vo funkciách, na ktoré ešte nemohli dorásť.

Usilujem sa pochopiť premiéra prečo ustanovil na čelo vnútra dvoch uniformovancov a dáva mi to logiku. Ak videl a pochopil, že armáda tým, že len pasívne čakala a čaká na „jasne definované úlohy“ totálne zlyhala v uchopení riadenia vo vojnovom stave, v ktorom sa nachádzame, tak musel dostať nápad. Nuž a riadenie krízy sa už predtým práve z toho dôvodu zosypalo na ministerstvo vnútra. Takže je pochopiteľné, že premiér tam chce mať ľudí, ktorí dávajú predpoklady na teoretickú pripravenosť, aj praktické skúsenosti s krízovým manažmentom, vrátane účasti na množstve cvičení takého charakteru, ktoré by mohli mať za sebou. Znovu zdôrazňujem, nezastávam sa bratov v zbrani, ani pilota.

Čo to pre mňa osobne znamená? Nuž čakám vo vynútenom exile a dúfam, že po rýchlom zanalyzovaní realít sa nové vedenie krízového štábu rýchlo zorientuje. A okrem iného vytvorí tzv. bezpečné zóny a „horúce zóny“. Tieto od seba odizoluje a v bezpečných zónach umožní normálny život. Vstup do nich nariadi chrániť vojenským zoskupeniam. Konečne dostanú svoju kostičku: „jasne definované úlohy“. Vyžiada si to iba takú maličkosť, ktorú im tiež nariadia: okamžité vytvorenie a zmobilizovanie aktívnych a pasívnych záloh. V tisíckach, lebo úloha si vyžaduje počty patrol, kontrolných bodov a teda ľudí. A budem dúfať, že nové vedenie pochopí, že hlavné ohrozenie nepriateľským agentom (koronavírusom) prichádza zvonka a jeho nosičmi nie sú lietadlá, ani kanóny, ale nevedomí ľudia.

Na základe pochopenia situácie a zhodnotenia dispozičných prostriedkov, aj možností, krízový štáb azda vytvorí prirodzené vstupné body do „obrannej zóny“, ktorou je celý štát. Po zemi pár prechodov z každého susedného štátu. Tieto budú podmienené kapacitou ochranných a detekčných prostriedkov. Týka sa to miestnych civilných zdravotníckych zariadení, čiže úlohu dostane minister zdravotníctva. Každý si zaplatí za testovanie a prípadnú eskortu do výstupného hraničného bodu. V prípade, keď je domáci „čistý“, tak si zaplatí za policajnú resp. vojenskú eskortu na hranicu bezpečnej zóny. Aj za prípadný pobyt v možno jednodňovej karanténe v hoteli (ktoré sú teraz prázdne a uvítali by to), aj za jedlo, aj za prípadné odmorenie priestorov po tých, u ktorých sa vírus potvrdí. Nuž a odmorovací proces dostane ako „jasne definovanú úlohu“ armáda. Toľko radosti ich čaká. Dozvedeli sme sa, že po 2 mesiacoch už konečne cvičia.

Ako letec, ktorý dochádza za robotou nie zo svojej vôle, očakávam od krízového štábu aj kontrolované otvorenie možnosti lietania na Slovensko. Pre tých menej osvietených pripomeniem, že tak ako 95% mojich kolegov, slovenských letcov, som bol vyhnaný do zahraničia z dôvodu likvidácie civilného dopravného lietania a nulovej podpory rozvoja leteckej dopravy predchádzajúcimi vládami. Ale mojim domovom zostáva len Slovensko a chcem sa tam vracať, aj pravidelne odchádzať. Aj iní to potrebujú, možno z iných dôvodov: lekárskych a podobne. Ako to potom urobiť? Pomerne jednoducho, stačí použiť zdravý sedliacky rozum a vedieť, čo máme „v špajzi“ a ako to použiť. Potom urobiť plán a KONAŤ.

Takže, najprv zadajú vojakom ďalšie „jasne definované úlohy“, po ktorých tak túžobne čakajú. Nariadia im, aby vytvorili civilné zbory a zmobilizovali medikov, biológov a zdravotníkov nad 18 rokov, ktorí namiesto štúdia sedia doma. Tiež im nariadia, aby zmobilizovali, zaktivizovali a vojenskými lietadlami resp. vrtuľníkmi zásobovali dve mobilné testovacie strediská, ktoré umiestnia na dvoch letiskách: v Bratislave a v Košiciach. Možno to bude aj s docvičením všeobecne kvalifikovaných obslúh trvať 2 týždne. Ale ak sa začne zajtra, tak o 2 týždne to bude fungovať. Ak budú naďalej váhať, bude to funkčné o mesiac (iba som použil zdravý sedliacky rozum).

Potom oznámia prepravcom, že môžu začať lietať. Destinácie určí krízový štáb a definuje ich podľa toho, odkiaľ nám lieta najviac tých domácich, ktorí prinášajú úžitok. Napríklad peniaze do spoločnosti, čiže nie tie, kam chodia za zábavou, alebo odkiaľ vozíme cudzincov. Povedzme Brusel, Paríž, Londýn a podobne. Denná kapacita bude definovaná kapacitou testovacieho strediska. Povezme po odrátaní testov potrebných pre vnútorné potreby armády, zostane kapacita 800 testov v troch zmenách, nepretržite 24 hodín. To je okolo 5 príletov a odletov na každé z dvoch letísk. Čiže 1600 cestujúcich denne Pri identifikácii toho, čo treba robiť, znovu použijeme zdravý sedliacky rozum a ochránime to, čo vstupuje dnu. To, čo ide von nás nemusí zaujímať. Je to veľmi jednoduché. Letenku si zaplatí každý sám, všetko komerčné necháme na prepravcov.

Mechanizmus? Po vystúpení z lietadla pôjde každý na test, po odbere pôjde do karantény do vykúreného hotela (nie do Lučanského chlievov s teplotou 14 stupňov, kde im zlikvidujú aj posledné zvyšky imunity na boj s vírusom – nikto naozaj nepotrebuje 5* hotel). Do výsledku testov počká na izbe. Tie s pozitívnymi pacientmi odmorí armádna čata. Všetko si každý zaplatí za regulovanú cenu, pokrývajúcu náklady. Aj test, stravu, ubytovanie, eskortu, prípadné odmorenie. Vopred. Negatívny: príde po neho rodina a ak zostáva v bezpečnej zóne, voľne sa pohybuje. Pozitívny: odchádza do izolácie alebo do nemocnice na liečbu. Chránime sa.

Ani neviem, či sa už mám tešiť na návrat a obnovenie šancí na sčasti normálny život. Nepremyslená vládna schéma jednorazového dovozu a vyhnania do chlievov mi nepomôže. Disponujem aj potvrdením, že lietam a dochádzam pre iné účely, nie pre zábavu alebo z rozmaru. Medzitým realizujem záchranné lety na návrat iných tu v cudzine a čakám na zázrak doma. A je mi ľúto tých, ktorých ide od závisti a zlosti nad mojou opovážlivosťou pri čítaní mojich blogov rozhodiť. Nuž naozaj, je mi tak dobre, že mi majú čo závidieť. Je mi ľúto tých rokov, o ktoré si sami skracujú život svojou nenávisťou, závisťou, zúrivosťou a žlčou. Ešteže ide iba o pár menej osvietených jednotlivcov a riešenie je také jednoduché: prestaňte čítať moje blogy, šetrite si zdravie dámy a páni, príbuzní a blízki vás majú radi a potrebujú vás. Tak, ako mňa. Nepoznám závisť, ani nenávisť, takže netuším, aké to je. Ale musí to byť kruté. Inak dôvod na radosť bude: navrhované veci zostanú len mojim zbožným želaním.