ECB vypustila jadrovú bombu proti kríze a korona vírusu

Túto správu máme napríklad tu. Pozrime sa, akúže to jadrovú bombu vypustili? Už dávno sme o tom nepočuli – Kvantitatívne uvoľňovanie. V podstate ide o jedinú politiku, ktorú nadnárodní ekonómovia ponúkajú na riešenie v posledných rokoch okrem ďalšej liberalizácie, či tvrdeniam, že ľudia veľa zarábajú a mohli by menej alebo že ľudia sa budú mať lepšie keď sa budú mať podnikatelia dobre (Sulík). O kvantitatívnom uvoľňovaní som písal tu aké má funkcie a kto na tom profituje a koho okrádajú. Čo je na tom zaujímavé? V marci pred týždňom schválili, že dajú do obehu 120 miliárd. O týždeň, teda teraz schválili ďalších 750 miliárd. Jedna baba povedal napríklad tu, že už sľúbili, že schvália celkovo tlačenie nových peňazí v tomto roku za celkovo 1.100 miliárd

Čo to pre nás znamená? V decembri 2019 bolo v obehu celkovo 8.944 miliárd Eur. Navýšenie tejto sumy o 1.100 miliárd znamená zvýšenie celkovej masy peňazí za tento rok o vyše 12%. Navýšenie peňažnej masy o 12% znamená, že môžeme reálne očakávať zvýšenie inflácie v podobnej výške. Ale keďže v období za 5 rokov 2015-2019 natlačili 50% dodatočnej masy peňazí, tak nič svetoborné sa nestalo, len pokračujú v naštartovanom. Pokračujeme v galopujúcej inflácii v eurozóne, pričom nám stále oficiálne zdroje tvrdia, že máme infláciu 1-2%.

Každý tu doma komu nezvýšia plat medziročne o tých 10-15% schudobnie reálne o to percento o koľko zarobí menej. Proste nakúpia za 1.100 miliárd bezcenné papiere a my všetci to zaplatíme v miliardách mikrotransakcií. Toto všetko však už vieme. Čo je na tom nové?

Súčasný finančný systém kolabuje už pár rokov bez toho, aby bolo vytlačené obrovské množstvo peňazí, ktorými by to celé pokryli. To nie je iba kvôli korona vírusu, ale proste finančný systém má každý rok problémy a riešenie je tlač peňazí. A kvôli čomu tie peniaze tlačia? Aby mali investori dosť peňazí a netratili ich. Investori nesmú stratiť na investovaní. To je nová premisa. A kto má zaplatiť potenciálne straty investorov? No my všetci. Schválil to nejaký parlament alebo volená inštitúcia, že to takto chceme? Nie. Pýtal sa nás niekto, že ľudia majú platiť podnikateľom za to, že im to nevychádza? Nevolá sa to podnikateľské riziko? Neplatí to podnikateľ? Sulík hovorí, že vláda má podnikateľom nahrádzať ich straty z korona vírusu z rozpočtu. Teda zaplatíme kvantitatívne uvoľňovanie a potom aj z rozpočtu by sme mali. Potrebujú ľudia vlastne nejaké mzdy? Nebolo by najlepšie, keby robili zadarmo a hospodárili by s majetkami a peniazmi iba podnikatelia a politici? Veď to tak robia s väčšou časťou majetku a peniazmi a stále majú málo? Koľko potrebujú? Všetko? A potom keď zase bude málo a budú mať všetko ako vyriešia svoje straty?

Celá táto ekonomika pripomína človeka na drogách. Ten čo mu chce pomôcť mu predpisuje stále väčšie a väčšie dávky drog, aby vydržal do zajtra. No a na druhý deň mu predpíšu ešte viac a tak to ide ďalej. Dokedy? Sú 2 riešenia. Tým, že človeku predpisujú každý deň stále viac drog, tak reálne liečenie toho človeka už nemá význam. Už sme zrejme za hranicou, z ktorej niet cesty späť. Medziročne chudobnieme a ani si to neuvedomujeme. Každoročne nám vezmú na mikrotransakciách stále viac a viac, až budeme populácia so spotrebou na požadovanej stredovekej úrovni. Druhý scenár je ten, že povedia už bolo dosť a prestanú tlačiť tie peniaze a reálne príde obrovské množstvo businessu do krachu. Výsledok bude podobný pre investorov a následne aj pre ľudí. To, kedy k tomu dôjde je na organizátorovi celého tohto finančného opiátu. Keď si už viacero rokov nevšímame nastolený kurz je možné, že tento systém vydrží ešte pár rokov ale krach môže nastať aj hneď. Všetko závisí na tom, kto drží politikov za ich rozhodovanie. My v tomto rozhodovaní nemáme hlas, sme len pasívni pozorovatelia.

Sme pripravení na tieto scenáre? Máme osvetu čo robiť? Rozmýšľame čo spravíme? Alebo keď sa to stane, tak budeme pozerať na to ako na korona vírus?