Apostáza: KBS práve dokázala, že nie je Katolíckou Cirkvou

Mnoho aj konzervatívnejšie zmýšľajúcich katolíkov žije v predstave, že na Slovensku majú ešte všetko v poriadku: Nie je zavedené prijímanie do ruky, miništrantky, neuskutočňujú sa ani na Novus Ordo také liturgické excesy ako na západe, stále sa vyučuje katechizmus a aká-taká kresťanská morálka. Všetci sú spokojní, až na tých pár “drzých” tradičných katolíkov, ktorí stále niečo kritizujú a stále sa niečoho dožadujú.

Aj koncilným konzervatívcom však snáď stuhne krv v žilách, keď uvidia, ako poslušne sa KBS skláňa pred smeráckou (socialistickou) vládou a ako im bez mihnutia oka podľa nariadenia vlády rušia bohoslužby na základe nafúknutej paniky ohľadne trošku nákazlivejšej chrípky, ktorej sme mali na Slovensku zatiaľ 7 prípadov (z 5-miliónového národa). V minulosti sme zažili mnohé epidémie, častokrát oveľa horšie a nákazlivejšie (napríklad mor) a vieme, že Katolícka Cirkev sa k nim postavila presne opačne: Vyzývala ľudí k o to väčšej zbožnosti, organizovala veľkolepé púte a verejné bohoslužby o to viac! Stanovisko KBS ukazuje, že im chýba akákoľvek nadprirodzená viera v Boha, ale k veci pristupujú čisto ľudsky, mysliac si, že oni všetko vyriešia svojpomocne (alebo spolu so slobodomurárskym štátom).

Jednou z charakteristík pravej Katolíckej Cirkvi je, že sa vždy riadi poriadkom Božím, neberúc ohľad na civilných vládcov a staviac sa im aj na odpor, keď treba. Rovnako ako za komunizmu nebolo možné, aby katolícki kňazi poslúchali komunistických pohlavárov a prestali slúžiť omše a vysluhovať sviatosti, tak ani teraz nie je možné, aby Katolícka Cirkev poslúchala premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), vyznávajúceho Katolíckou Cirkvou mnohokrát odsúdené bludy (sociálnu demokraciu a socializmus) a prijala tento zákaz bohoslužieb.

Dnešné stanovisko Konferencie biskupov Slovenska k zákazu verejného slávenia bohoslužieb znie:

„Predseda vlády SR Peter Pellegrini dnes Konferencii biskupov Slovenska telefonicky oznámil rozhodnutie, že s platnosťou od 10. 3. do 23. 3. 2020 sa nesmú na území Slovenska sláviť verejné bohoslužby. Tento zákaz biskupi prijali s veľkou bolesťou, žiadajú však všetkých kňazov a veriacich, aby ho uposlúchli.”

Ako sa teda postaviť zoči-voči skutočnosti, že KBS takýto zákaz rešpektuje? V 19-tom storočí mal kardinál Manning, jeden z najvýznamnejších anglických konvertitov na katolícku vieru prorocké videnie a svoje pozorovanie už vtedajšieho stavu vecí zhrnul v knihe Súčasná kríza Svätej stolice /The present crisis of the Holy See/. Tam uvádza neúprosnú charakteristiku Katolíckej Cirkvi:

“Katolícka Cirkev nikdy… nebude počúvať civilného vládcu, ktorý rozhoduje o veciach duchovných. Katolícka Cirkev je viazaná Božím zákonom trpieť mučeníctvo radšej než kompromitovať doktrínu alebo dodržiavať zákon civilného vládcu, ktorý porušuje jej svedomie; a viac než len to, je povinná odvážiť sa nielen k pasívnej neposlušnosti, ktorá sa môže robiť nepozorovane v kúte, a ktorá keďže nie je odhalená, nie je ani potrestaná; ale Katolícka Cirkev nemôže mlčať; nemôže byť v pokoji… a pretože nebude mlčať, nemôže robiť kompromisy a nebude poslúchať vo veciach, ktoré sú záležitosťou Božského výsadného práva, preto stojí vo svete sama; pretože neexistuje žiadna iná Cirkev tak zvaná, ani žiadna iná komunita, ktorá tvrdí, že je cirkvou, ktorá sa odmietne podriadiť, uposlúchnuť, skloniť hlavu alebo zostať v pokoji, keď velia vládni predstavitelia sveta…”

Čo z uvedeného vyplýva, je jasné: Organizácia, ktorá činí opačne a poslúcha v otázkach duchovných civilných vládcov, nie je Katolíckou Cirkvou a nemôže byť za ňu považovaná. Tento prípad Stanislava Zvolenského a KBS je ukážkovým príkladom toho pomyselného zapálenia kadidla pred svetským cisárom, čo mnohí katolícki mučeníci radšej volili krutú smrť, než aby také niečo uskutočnili.

Mnohí, vrátane autora tohto článku, pôjdu na tradičnú omšu svätú do zahraničia a pokiaľ tým nechtiac donesú na Slovensko koronavírus, nech KBS vie, že nesie za to plnú zodpovednosť. Bude určite zaujímavé sledovať aj, ako sa k situácii postavia tradičné inštitúty a tradiční kňazi. Zrejme sa bude dať dobre badať rozdiel medzi indultom a integrálnymi katolíkmi. Český “tradičný katolícky” inštitút Una Voce napríklad už teraz vydal servilné stanovisko.

Všetkým však statočným kňazom a veriacim na Slovensku i v iných krajinách nech sú príkladom mučeníci z Abitinae a nech sa postavia vláde i KBS na otvorený demonštratívny odpor!

V roku 304, počas prenasledovania za cisára Diokleciána, boli v celej Ríši zakázané katolícke bohoslužby na základe cisárskeho ediktu z 24. februára 303. Fundanus, miestny biskup v mestečku Abitinae v Africkej provincii rešpektoval cisárske nariadenie a odovzdal kostol do rúk úradom. Miestni horliví kresťania sa však pod vedením sv. Saturnína stretávali nelegálne na bohoslužbách naďalej na iných miestach. Boli však zatknutí a miestnym obecným úradom poslaní do Kartága, hlavného mesta provincie, aby boli súdení. Počas vypočúvania ich aj kruto mučili, ale oni sa držali ako skala, s ktorou ani vlny nepohnú. Príklad sv. Saturnína nasledovali všetci ďalší, spolu 49 kresťania, vrátane detí. Nech sa podobne všetci statoční veriaci a kňazi na Slovensku postavia na odpor nariadeniu dnešného protikresťanského cisára Petra Pellegriniho a dnešného zradného miestneho biskupa Fundana – Stanislava Zvolenského! Na otázku, prečo cisárske nariadenie nerešpektujú, kiež odpovedajú plnou horlivosťou a smelo so sv. Emeritom, jedným z mučeníkov, v ktorého dome sa bohoslužby konali: “SINE DOMINICO NON POSSUMUS!” /Bez vecí Pánovych (nedele, bohoslužieb) nemôžeme (žiť)!/