Večerná úvaha: Možný zámer Andreja Kisku

Koľkí z vás sa zamysleli nad tým, čo môže Andrej Kiska získať spochybňovaním svojich potencionálnych, koaličných partnerov rozoštvávaním možnej koalície a prípadnými atakmi na niektorých jej členov ?

Voliči v parlamentných voľbách 2020 v celku prekvapivo katapultovali na prvé miesto čiernu ovcu opozície Igora  Matoviča s jeho rôznorodým hnutím a politické zoskupenia, ktoré sa prezentovali ako budúce vládnuce elity nechali buď pred bránami parlamentu, alebo im dovolili obsadiť len veľmi malý počet poslaneckých kresiel. Po výsledku volieb sa na prvý pohľad všetkým javila budúca vládna koalícia v zložení OĽANO, SME RODINA, SAS a ZA ĽUDÍ, avšak správanie Andreja Kisku naznačuje aj scenár vlády bez jeho strany. Vláda by samozrejme stále mohla stáť a fungovať aj na prvých troch stranách, no čo môže motivovať bývalú hlavu štátu k rozhodnutiu nepodieľať sa na moci ?

Počas predvolebnej jesene prieskumy verejnej mienky stavali stranu ZA ĽUDÍ do pozície najčastejšie tretej najsilnejšej opozičnej strany hneď za ĽSNS a PS/SPOLU. Takéto výsledky samozrejme pumpovali energiu a entuziazmus samozvanej „demokratickej opozícii“ k vytváraniu rôznych paktov a aliancií, z ktorých verejne pranierovali iné politické hnutia a strany, ktoré nekorešpondovali s ich videním sveta. Ľudia takéto správanie odmietli vo voľbách a Andrej Kiska teraz ostal zo silnej trojky PS/SPOLU, KDH a ZA ĽUDÍ, sám v boji. Práve preto oslabovanie budúcej vlády s ním, alebo už bez neho, vyvolávanie konfliktov, obštrukcií, útokov, … môže mať za cieľ priviesť na svet predčasné voľby a s nimi aj novú šancu pre jeho partnerov z „demokratickej opozície“, ujať sa moci a robiť politiku, sledujúce záujmy iných ľudí než tých, ktorí teraz držia kormidlo vo svojich rukách.

Možno niektorí z vás práve krútia nesúhlasne hlavami a napadol ich protiargument o tom, ako by to mohlo pochovať aj zvyšných 5% Kiskovcov. Dovolím si tvrdiť aj na príklade z pádu vlády Ivety Radičovej, že najväčšie škody by utrpela práve vládnuca najsilnejšia strana, ktorá by sa stala terčom ostrakizácie a pripisovala by sa jej plná zodpovednosť za pád, nemyslím si, že OĽANO by dopadlo ako SDKÚ-DS po voľbách 2012, svoj podstatne oslabený výtlak by si ešte udržalo a tiež si nemyslím, že by SMER dokázal znovu v reakcií na pád vlády prevalcovať voľby so 44% výsledkom (alebo nájsť koaličného partnera). Naopak, nové ovečky v chotári by mohli získať politické zoskupenia tesne stojace pred bránami parlamentu s novými organizačnými štruktúrami. Práve pád vlády by sa mohol stať ich mobilizačným nástrojom nie len v tábore liberálnych a nerozhodnutých voličov, ale taktiež aj v tábore momentálne nezastúpenej Maďarskej menšiny. Andrej Kiska by takéto turbulencie určite ustál, po jeho kauzách vie decentne a distingvovane aj negatívnu udalosť otočiť vo svoj prospech, v tomto prípade by mohol vytiahnuť z rukáva esá v podobe  argumentov ako zásadovo neprijal vládu so závadovými osobami, populistami a podobne, na čo by jeho elektorát určite načúval.