Sme národ holubičí ?!

Keď som bol ešte v chlapčenských rokoch, tak sme sa často bavili pomerne morbídnou hrou – chytali sme holubov na kúsky chleba, uviazaného za niť a keď holub do chleba zobol a prehltol ho, tak sme sa náramne bavili, ako sa snažil uletieť a nedokázal to. Samozrejme, že to nebola tá najlepšia zábavka, ale nikdy sme tých holubov dlho netrápili a ten kúsok chleba sme mu z hltana vybrali aj s tou niťou. Potom sme sa tešili z toho, ako rýchlo uletel na slobodu. Je to ako nejaká alegória na náš ťažko skúšaný národ, ktorí mnohí často označujú za holubičí – často nerevoltujúci a takmer odmietajúci akékoľvek násilie. Jedno je pravda, spolu s Čechmi nás asi ťažko môže niekto porovnávať so slovanskými národmi bývalej Juhoslávie, či Poliakmi, Ukrajincami, Bielorusmi či dokonca s Rusmi. Je samozrejme mnoho iných fenoménov, ktoré utvárajú podmienky národného naturelu. Naši ľudia sa dlhodobo ochotne podriaďujú svojmu okoliu a podmienkam v akých žijú a dokážu tolerovať aj niektoré väčšie neprávosti, ak ako sa hovorí, majú niečo do žalúdka. Nie je veľa takých, ktorí nie sú ochotní zmierovať sa so svojim osudom a nachádzajú preto rôzne formy protestu, niektoré sú oprávnené a iné zas nie. Niektoré sú radikálnejšie a niektoré nie. Je ale veľkým paradoxom, že túžba niečo v našej spoločnosti zmeniť k lepšiemu sa často neprajníkmi označuje práve za extrémizmus, radikalizmus, fašizmus či aj nacizmus a ak to ešte nestačí, sú takéto snahy označované za akýsi pokus o protisystémovosť, čiže zmenu systému. Z tohoto uhla pohľadu sa aj víťazné strany, ktoré hodlajú vytvoriť koaličnú vládu sa nijak z takéhoto označovania nedajú vyňať. Veľmi ma ako presvedčeného demokrata a profesionálneho nestraníka vyrušuje prekrúcanie faktov a neúcta k základným princípom demokracie, akými sú pravda, spravodlivosť, sloboda, ľudské práva, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a najviac nerešpektovanie prezumpcie neviny. Často a až príliš často sa tzv. demokratické sily opozície práve týmto označovaním snažili vymedzovať proti tým akože nedemokratickým, čiže fašistom v podobe strany kotlebovci ĽS NS. Robili to takmer všetci politické subjekty vrátane Smeru – SD a aj tých tzv. demokratov, dokonca som bol celkom prekvapený postojom Danka, ktorý ich takto tiež hanlivo označoval. Pán Oberhauser to v jednom svojom blogu pomerne dobre pomenoval, že je to najväčší a kolosálny podvod na ľuďoch našej krajiny. Smer – SD sa takýmto hrubým spôsobom vymedzoval dlhodobo a prestal s takýmto súdom bez súdu vo chvíli, keď ich životne potreboval pri hlasovaní v parlamente. Tzv. demokratické sily s touto vlastnou špinou prestali kotlebovcov obhadzovať aj tesne pred voľbami, no a čo je smutné, Danko sa toho nezbavil nikdy a preto SNS aj tak dopadla. Kiskové keci o tom, že sa najviac pričinil o pád percent kotlebovcov by sa dali celkom dobre obrátiť proti nemu, pretože aj strane Za ľudí výrazne padli a to ešte omnoho viac ako kotlebovcom. Ak si niekto ako Kiska sťažuje na silnú antikampaň, tak kampaň voči kotlebovcom mala priam zabijácke rozmery. Za takýmto zákerným a vysoko podpásovým politickým propagandistickým bojom sa podpísali takmer všetky politické subjekty možno s výnimkou strany SME rodina. Je preto dôkazom obrovskej vnútornej sily kotlebovcov a jeho voličov, že tomu vo veľkej miere nepodľahli a pretože boli vysoko súdržní a vnútorne silný, dosiahli cez to všetko obrovský úspech. OĽANO aj SME rodina akoby veľmi rýchlo zabudli na ústrky a ponižovania zo strany zbytku tzv. demokratických síl a pre vidinu Matoviča o ústavnej väčšine a stabilite, ktoré je skôr zbožným prianím pre vysokú rôznorodosť politických názorov hlavne svojich poslancov, že sa nezachoval ako štátnik a naďalej sa až sterilne oddeľuje od kotlebovcov, v ktorých mohol mať dlhodobú záruku stability, keďže sa ich volebné programy a vízie takmer stopercentne zhodujú. Strana kotlebovci ĽS NS stála vždy pevne na tých troch povestných pilieroch – kresťanskom, národnom a sociálnom a svojou politickou činnosťou sa najviac približuje k presadzovaniu vlády ľudu – priamej demokracii či sa to už niekomu páči, alebo nie. To je ten najväčší dôvod neustáleho okydávania a očierňovania z fašizmu, ktorý ak u v súčasnosti nás niekedy existoval, tak iba v podobe červeného fašizmu, Smeru- SD na čele s Ficom. Najvyšší súd napriek veľkej snahe neprajníkov stranu kotlebovci ĽS NS nerozpustil a ani SIS vo svojej výročnej správe neuvádza, že by v našej krajine prekvital extrémizmus či fašizmus, ale neprajníci budú túto falošnú pretvárku tzv. demokratických síl neustále živiť a držať ľudí v strachu pred niečim, čo ani neexistuje. Majú k tomu dva dôvody : prvý je ten, že najlepším a najjednoduchším spôsobom ako spraviť zo seba antifašistu je iných takto označiť a ten druhý  druhý spočíva v tom, že po vzore komunistov z čias totality je ten, že ak majú ľudia veriť, že im chceme dobre, tak tých druhých treba označiť za tých, čo tomu bránia a teda za nepriateľov demokratického zriadenia a ak taký neexistuje, tak si ho treba jednoducho vymyslieť. Fungovalo to vtedy a čuduj sa svete, funguje to aj dnes a ľudia tomu dokonca aj uveria. Je pravdou, že sa medzi kotlebovcami nájdu aj tí radikálnejší, dokonca aj porušovatelia zákona, ale takých predsa nájdeme aj v iných politických subjektoch, ba možno ešte horších. Ja rozumiem tomu strachu zo strany tzv. demokratov, no nie je to strach z fašizmu, ale z toho, že by kotlebovci uskutočnili to, čo majú vo svojom programe a to ich straší najviac – nastoliť vládu ľudu, ukončiť diktatúru veľkých strán a bez výnimky potrestať všetkých korupčníkov a zlodejov. Najbližšie dni, týždne, možno mesiace sa ukáže, akú vládu Matovič vyskladá, čo dokáže pre ľudí urobiť a ako dlho vydrží. Včera na RTVS bol uverejnený prehľad Matovičových prehreškov z minulosti, je ich neúrekom, aj ako politik je nevyspytateľný, často sa o ňom hovorí ako o neriadenej strele. No najviac ma šokovalo to jeho ” WOW “, čo nemá so spisovnou slovenčinou aspoň na úrovni budúceho premiéra nič spoločné spolu aj s vychvaľovaním sa ako sme sa zbavili paparazzov a že ” sme to dali “. Väčšina z nás nie je žiadny nepopísaný list, všetci sme urobili niečo v živote, za čo nie sme hrdí, ale mali by nás viesť skutočne čistí politici, bez akéhokoľvek šrámu, bez akejkoľvek kauzy či kauzičky- no a takým nie je určite ani Matovič, ani Kollár, ani Sulík, ani Kiska. Okrem toho posledného mali všetci čo do činenia s Kočnerom či s podsvetím a ani ich podnikanie nie je žiadnou zlatou vysačkou o bezúhonnosti  či poctivosti. Ja často svojmu okoliu hovorím, že nájsť u nás čistého politika je na nobelovú cenu. Ale zároveň aj to, že obyčajnému človeku nezáleží, aká politická zástava nad ním veje, chce sa mať dobre a žiť v bezpečí. Kto mu to prinesie, toho bude velebiť. Dá sa to od Matoviča a spol. očakávať ?!