Pohľad na Stvoriteľa, vyvolávajúci zimomriavky

Vo vzťahu k Stvoriteľovi žijú ľudia vo veľkom omyle. V omyle, vyvolanom medovým ponímaním kresťanstva, vnímajúcom Pána len čisto ako Lásku. Veď predsa Boh je Láska! Takéto nápisy môžeme vidieť nad dverami chrámov i na náhrobkoch na cintorínoch. A toto všetko dohromady vytvára v ľuďoch, ako vo veriacich, tak i v neveriacich falošnú ilúziu veľkej Lásky Najvyššieho, ktorá nad nimi ustavične bdie.

S týmto vedomím sa potom pokojne a nerušene ďalej oddávajú všetkým svojim prianiam, žiadostiam a chúťkam, podvedome sa spoliehajúc na istotu všetko odpúšťajúcej Lásky Stvoriteľa.

Slepé a bláznivé je ľudstvo, ktoré chce vidieť Pána iba takého, ako mu to vyhovuje a nie takého, aký v skutočnosti je. Lebo skutočnosť je úplne iná a vôbec nevyvoláva blaženú pohodu a istotu ochraňujúcej lásky, ale naopak, zimomriavky a oprávnenú úzkosť. A táto skutočná realita, v celej jej nekompromisnej tvrdosti zanedlho v plnej miere dopadne na pokrytecké ľudstvo.

Práva vznikajú totiž len tam, kde sa plnia povinnosti!

Každá bytosť vo stvorení, teda aj človek má právo na Lásku Najvyššieho, ale len vtedy, ak si on sám plní svoju vlastnú povinnosť lásky k Nemu! A to tým, že sa snaží poznávať jeho Vôľu a túto Vôľu sa usiluje aplikovať do svojho každodenného života.

Kto takto miluje Pána, môže celkom určite počítať s jeho Láskou! Kto sa však o Pána nezaujíma a absolútne ho ignoruje, ten naopak musí počítať s jeho Spravodlivosťou!

Náš bezbožný, hmotársky a poživačný svet teda darmo dúfa v Božiu Lásku, pretože práve kvôli svojej bezbožnosti, kvôli svojmu hmotárstvu a kvôli svojej tupej a prázdnej poživačnosti bude mať onedlho čo do činenia s Božou Spravodlivosťou!

Spravodlivosť Najvyššieho, o ktorej ľudstvo nechce nič vedieť sa nad ním týči ako mohutný, ľadový skalný masív, pričom z jeho vrcholu už počuť hukot padajúcej lavíny. A rútiaca sa lavína spravodlivých spätných účinkov dokonalých a neotrasiteľných zákonov Božích onedlho tragicky dopadne na nás i na celú našu planétu.

Potom ľudia, oddávajúci sa svojim vlastným ilúziám náhle na vlastnej koži okúsia všetky dôsledky svojej bezbožnosti, svojho hmotárstva a svojej tupej poživačnosti. Na vlastnej koži okúsia dôsledky a ochutnajú zhnité, skazené ovocie svojho sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia, duševnej prázdnoty a mnohých iných podobných vlastností, tak vzdialených od Vôle Pána. Od Vôle Pána, ktorá nás predsa vždy nabádala iba k dobru, spravodlivosti, ľudskosti, ohľaduplnosti, ušľachtilosti, čistote a láske k blížnemu.

Tento svet sa však každodenne vysmieva Vôli Najvyššieho a jeho požiadavkám voči ľuďom. Tento svet vôbec nemiluje Pána a predsa sa drzo odvažuje počítať s jeho Láskou. Ale v tom sa prepočítal, pretože sa mu ako konečnej odpovedi dostane niečoho úplne iného! Dostane sa mu neúprosnej a neoblomnej Spravodlivosti, v ktorej spätných účinkoch zožne zodpovedajúcu žatvu svojej vlastnej sejby. Zožne ovocie svojho vlastného sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia, duševnej prázdnoty a ignorovania Vôle Stvoriteľa.

Za to, že sme kedysi pribili na kríž Lásku a svojou neláskou a bezohľadnosťou k iným ľuďom ju na kríž pribíjame každodenne, pribije teraz na kríž nás Spravodlivosť Najvyššieho!

Za to, že sme kedysi dohnali Lásku na cestu utrpenia a svojou neláskou k ľuďom spôsobujeme každodenne utrpenie iným nás poženie Spravodlivosť Najvyššieho na našu vlastnú, osobnú Golgotu.

Za to, že sme kedysi opľúvali a vysmievali sa z Lásky a vysmievame sa z nej dodnes, pretože vo svojom každodennom živote absolútne nezohľadňujeme jej ponaučenia, za to na nás dopadne drvivý úder Spravodlivosti Božej, po ktorom sa už mnohí nikdy nespamätajú.

Sme blázni a pokrytci, pretože čím viac sme sa vnútorne, ale i navonok vo svojich životoch vzďaľovali od Lásky Najvyššieho, tým viac sme chceli vnímať Stvoriteľa len ako Lásku. Nad obyvateľstvom planéty Zem však buráca drsný hlas. Volá smerom k Zemi a k ľudstvu:

„Amen, amen hovorím vám, čas Lásky pominul a nastáva čas Spravodlivosti! Preto každý, kto sa neuchýlil pod ochranné krídla Božej Lásky, bude zasiahnutý ostrím meča Božej Spravodlivosti!

Lebo kto nehľadal Lásku, ten nájde Spravodlivosť! Kto neprosil o Lásku, tomu sa dostane Spravodlivosti! A pred tým, kto nebúšil na bránu Lásky sa otvorí brána Spravodlivosti!

Áno, bude to všetko tak, ako kedysi predpovedal Kristus, ktorý dobre poznal ľudí. A oni sa v tomto smere vôbec nezmenili. Keď ho totiž viedli na Golgotu a mnohé ženy nad ním plakali riekol: „Neplačte nado mnou, ale nad sebou a svojimi deťmi. Lebo ak sa toto deje so zelenou ratolesťou (Božej Lásky), čo sa bude diať so suchými?“

Čo sa bude diať s jednotlivcami a s celým pozemským ľudstvom, v ktorom niet Lásky k Bohu? V ktorom niet lásky k poznávaniu a plneniu jeho Vôle? Ani lásky k blížnym?

Čo sa bude diať jednotlivcom a pozemskému ľudstvu, plnému sebectva, chamtivosti, egoizmu, závisti, nenávisti, bezohľadnosti, podvodu, klamstva, nečistoty, zvrhlosti, povrchnosti, plytkosti myslenia a duševnej prázdnoty?

Nehodní ľudia! Nie Láska Pána všetkých svetov sa vznáša nad nami! Nad našimi hlavami sa blýska meč Spravodlivosti veľkého, vševládneho Boha, napriahnutý k úderu! Pripravený k úderu, pretože sme opovrhli a stále opovrhujeme jeho Láskou!

Kto obstojí? Kto sa zachráni? Kto unikne záhube? Iba ten, kto dnes, v čase očakávania oprávneného úderu oceľového meča Spravodlivosti Božej v sebe ešte urýchlene dokáže vzbudiť lásku k Pánovi všetkých svetov. Lásku k jeho Vôli! Lásku k dobru! Lásku k čistote, spravodlivosti a všetkým ostatným vysokým a vznešeným cnostiam! A v samozrejme, v neposlednej miere lásku k blížnemu!

Kto to ale nedokáže, alebo to prejde iba s posmechom, tak príznačným pre ľudí dnešnej doby, ten je už teraz stratený.