IMPERATÍVNY MANDÁT – ÁNO ČI NIE?

Na začiatok si povedzme čo to ten imperatívny mandát vlastne je. Hypotetická situácia: Občan Jozef kandiduje do NR SR za stranu A. Kandiduje na základe volebného programu strany A, zdieľa ho, a tak isto súhlasí s politikou strany A. Jozef je zvolený do NR SR a uplatní si svoj poslanecký mandát, je členom poslaneckého klubu strany A, zúčastňuje sa legislatívnej činnosti NR SR, pripravuje zákony, hlasuje, jednoducho plní si povinnosti poslanca. Po čase sa Jozefovi začne nepáčiť politika strany A, má rôzne ponuky od iných politických strán. Jozef zo strany a poslaneckého klubu strany A vystúpi a stane sa nezávislým, resp. prestúpi do politickej strany B. V súčasnej situácii zákon neumožňuje, aby politická strana A Jozefa odvolala, stratil mandát a na jeho miesto nastúpil náhradník. Je toto správne?

Rozoberme si to a poukážeme na súčasnú situáciu. Dnes máme v NR SR 36 nezaradených poslancov. Toto je úžasná sila hlasov keď si zoberiete, že najsilnejšia strana SMER má 48 poslancov (SNS 16, SaS 11, ĽSNS 10, OĽANO 10, MOST-HÍD 10 a SME Rodina 9). De facto, tento „nezaradený poslanecký klub“ je druhým najsilnejším „klubom“ v NR SR. Spomenutých 36 nezaradených poslancov môže veľmi vážnym spôsobom ovplyvňovať hlasovanie v prospech tej, alebo inej politickej strany (strán). Je jazýčkom na váhach pri hlasovaní, poslanci sú ľahko zobchodovateľní, a môžu byť predmetom parlamentnej korupcie.

Toto považujem za neprijateľné a mám zato, že je na čase, aby sa budúca NR SR týmto problémom zaoberala. Zdôvodním prečo. Náš Jozef kandidoval na kandidátke strany A, voliči ho zvolili. Zvolili ho hlavne preto, pretože sa voliči stotožnili s programom politickej strany A. Voľbou poslali Jozefa do NR SR a poverili ho, aby vyplnil svoj poslanecký mandát v duchu programu politickej strany A. Toto je základnou premisou zvolenia Jozefa. Samozrejme je tu aj vplyv jeho osobnosti, spôsobu vystupovanie, vzdelania, jeho minulosti atď. No prioritou je program politickej strany A. Ak Jozef vystúpi zo strany A, stane sa nezaradeným, je ako sa povie loď bez prístavu. Môže si ten prístav hľadať kde chce, rovnako hlasovať tak ako chce. Aj v minulosti sme videli ako to dopadá keď sa kupujú hlasy nezaradených poslancov a aké to má následky. Mnoho ľudí môže mať opačné argumenty a tvrdiť, že poslanec NR SR predsa vykonáva svoj mandát slobodne a hlasuje podľa svojho svedomia. To je pravda, ale dajme si na misku váh čo je pre občana prioritou. Rozhodne sa občanovi nebude páčiť tento prestup Jozefa do inej strany, resp. toho, že sa stal nezaradeným. Preto ho tam nevolil. Volil ho pre politický program strany A, kedy svojim hlasom Jozefa zaviazal, aby ho tento plnil. Odídený Jozef môže, alebo nemusí (ako nezaradený) hlasovať za návrh zákona podaný stranou A, a ani nemusí hlasovať za zákon navrhnutý stranou C aj keď strana A chce zákon podaný stranou C podporiť. Ak prešiel do strany D, bude samozrejme podporovať a hlasovať za návrhy zákonov predložených stranou D, čo môže byť v prudkom protiklade s programom strany A za ktorú bol Jozef do NR SR zvolený. A tu je koreň problému. Poškodený je v tomto prípade občan, ktorý za Jozefa hlasoval. Občan ho neposlal do NR SR, aby zastupoval protichodné záujmy strany D. Túto situáciu môžeme pokojne nazvať schizofrenickou, pretože sa vymyká logike a zdravému rozumu.

Čo s tým?

Tu bude potrebná zmena Ústavy SR, ktorá by súčasnú situáciu zmenila. Bolo by dobré zvážiť dve okolnosti zániku poslaneckého mandátu zo zákona. V prvom prípade by mandát poslanca zanikol priamo zo zákona v prípade, ak by Jozef do 30 dní od zloženia sľubu poslanca sa nestal členom poslaneckého klubu politickej strany, politického hnutia, alebo volebnej koalície, za ktoré bol zvolený za poslanca NR SR (teda strany A). V druhom prípade by Jozefovi  zanikol jeho poslanecký mandát zo zákona v prípade, ak by sa vzdal členstva v poslaneckom klube politickej strany, politického hnutia, alebo volebnej koalície, za ktorý bol zvolený za poslanca NR SR (teda strany A).

Toto je podľa mňa rozumné riešenie, ktoré by zabránilo takému správaniu poslancov, ktoré občania – voliči SR oprávnene vnímajú ako zradu voličov a často aj ako bezcharakterné, korupčné správanie poslancov.

Mgr. Radovan Hrádek – advokát

Predseda Odbornej komisie pre Právo a spravodlivosť ĽS Naše Slovensko

Kandidát na poslanca NR SR za ĽS Naše Slovensko č. 30