15.1 Základy riadenia spoločnosti, základy makro ekonomiky

… pokračovanie článkov 14 a celej série 5.X

Po našom štrnganí 1989 sme všetci čo sme štrngali očakávali lepšiu spoločnosť, lepšiu budúcnosť

Chceli sme

1. Socializmus s ľudskou tvárou, morálnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Čo sme dostali? Korporátny kapitalizmus, globalizáciu, úplnú stratu suverenity, o spoločnosti začali rozhodovať zahraničné krajiny, ich ambasády a agenti
2. Priateľstvo medzi národmi, chceli sme spojiť priateľsky Európu a svet po páde železnej opony. Bývalých nepriateľov sme vítali ako kamarátov a dôverovali sme im, že nám pomôžu spolupracovať. Čo sme dostali? Rozklad RVHP, rozklad Varšavskej zmluvy, rozklad našich bývalých spoločných východných trhov, koloniálny status voči západu. Ak naši futbalisti by sa mali niekde dostať, ešte aj vo futbale nám dajú pocítiť do akej kategórie patríme a to sa driapeme niekam do A kategórie
3. Zvýšenie sociálno-ekonomického rozvoja, zvýšime a zlepšíme naše hospodárstvo. Očakávali sme, že naše hospodárstvo upravíme tak, aby zmizla nedostatkovosť, zavedieme viac masovú výrobu a hlavne zlepšíme design našich výrobkov, ktoré vyzerali desiatky rokov rovnako. Čo sme dostali? Naše HDP krátko po 89 išlo takmer o 40% nižšie, možno ešte hlbšie, pričom napríklad Čína stúpla za to obdobie s HDP takmer dvojnásobne. Nezamestnanosť sa u nás šplhala k 20%, v niektorých okresoch dokonca k 40%. Divoká privatizácia znamenala rozkradnutie bohatstva budovaného predchádzajúcou generáciou a ukotvenie našej spoločnosti v systéme Elity a Hnoja, kde pár vyvolených má všetko a ostatní sú síce trošku rozvrstvenejší, ale pre Elitu sú všetci Hnoj. Ak sme pred 89 odsudzovali papalášstvo, túto dnešnú podobu sme si ani nedokázali predstaviť

Všetko čo sme chceli sme dostali ale naopak

Čo to znamená, prečo sa to stalo? Prečo ľudia a umelci na pódiách o jednom hovorili ale keď prišli do vlády bolo všetko inak?

Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Nechápeme riadiace procesy okolo nás ako fungujú. Nemáme žiaden vplyv na ne a reálne nás všetko podstatné obchádza

Ak chceme vyjsť z tejto krízy musíme pochopiť princípy riadenia spoločnosti, ktoré sú skryté pred nami – väčšinou z nás. Presne ako tieto procesy aj riadenie ekonomiky je pred nami schované za „všemocný trh“, ktorému sa musíme prispôsobovať

Prečo keď Rusi útočili na Aleppo v Sýrii bol veľký krik ako tam umierajú nevinní civilisti, ale keď aliancia vedená USA vybombarduje aj civilistov Mosule v Iraku je to „humanitárne bombardovanie“? Prečo keď Merkelová pozvala migrantov do Nemecka tu nebol obrovský odpor na porušenie Nemeckej ústavy, pravidiel Dublinu, Schengenu, ale je tu obrovský útok na tých, čo tieto pravidlá dodržiavajú? Prečo my sme tí zlí, keď nechceme migrantov a chceme iba aby sa dodržiavali dohodnuté pravidlá?

Väčšine sa všetky tieto a mnoho ďalších udalostí javí ako zhoda rôznych bezdôvodných náhod. Nedokážeme si jednoznačne priradiť a prepojiť „náhodné príčiny“ a „náhodné dôsledky“. Väčšina z nás dokonca odmieta prijať existenciu „objektívnych zákonitostí“. Dokonca vysokoškolsky vzdelaný človek často považuje ľudí hľadajúcich tieto vzťahy za konšpirátorov

Prečo tento pohľad na spoločnosť? Ľuďom pripadajú tieto procesy ako „neriaditeľná zhoda rôznych bezdôvodných náhod“, ktoré si človek nedokáže bežne štatisticky vyjadriť a už vôbec nie zakomponovať do svojho „štatistického chápania súvislostí“. Ľudské vedomie je preplnené štatisticky zriedkavými a jedinečnými udalosťami, ktoré nespadajú do pre neho obvyklej štatistiky vzájomného prepojenia príčin. Preto je nutný širší pohľad a pochopenie všeobecnejších zákonitostí riadenia spoločnosti ako len to čo vidíme a vnímame

… na pokračovanie …