SLOVENSKÉ ZLATO

SLOVENSKÉ ZLATO

Úvodom chcem týmto veľmi poďakovať pánovi Ing. Ľuptákovi a redakcii Informačnej vojny za vynikajúcu prácu a prínos v oblasti informovania a poskytnutia dôležitých informácií z oblasti finačníctva a súvisiacich  výstupov, ktoré odprezentoval v trojdielnej relácii Ing. Ľuptáka v rádiu Informačná vojna. Odzneli skutočne cenné informácie, ktoré by sa mali, podľa môjho názoru, vyučovať na každej strednej, aj vysokej škole. Tým by sa určite dosiahla dostatočná finančná vyspelosť a informovanosť mladej generácie, ktorá by mala znalosti o tom ako funguje finančný svet. V troch reláciách odzneli aj výčitky a pripomienky na poslancov, ktorí za Uznesenie nehlasovali, ktorí sa zdržali hlasovania, alebo ktorí boli proti. Som presvedčený, že keď bolo v reláciách povedané A, malo by byť povedané aj B. Takže skúsme čosi povedať k bodu B a vysvetliť o čo ide.

Téma „Slovenské zlato“ sa stala jednou z dôležitých volebných tém. Nie je to náhoda, a poviem aj, prečo. Odpoveďou sú fiat peniaze – téma to nie  neznáma. Keď si položíme otázku, čo dáva hodnotu mene, odpoveď všetci poznáme. Je to jej krytie. Preto je téma „Slovenské zlato“ veľmi dôležitá, a stala sa čítaním na pokračovanie. Vyjadrujú sa k nej „odborníci“ z rôznych kruhov, hlavne mediálnych. V mojom predchádzajúcom článku z 21.1.2020 (blog HS) bolo chronologicky a jasne zdokumentované, o čom bolo Uznesenie NRSR o prevoze investičného zlata z Londýna na Slovensko, a čo sa v skutočnosti stalo pri hlasovaní o prevoze  zlata do (Frankfurtu). Rovnako bolo zdokumentované, kto v celkovo 11 hlasovaniach hlasoval za a kto proti, a prečo sa vo finále poslanci politickej strany K-ĽSNS rozhodli nehlasovať. Veľa ľudí to pochopilo, no sú aj takí čo nie. Preto je veľmi dôležité, aby sa nastolená otázka vrátenia slovenského zlata vysvetlila v celej  jej podstate, inými slovami polopate, aby každý občan Slovenska dostal kompletnú a komplexnú informáciu a mohol si utvoriť svoj názor. Ako sa hovorí, použiť svoj „sedliacky rozum“.

Je evidentné, že slovenské porekadlo „čo je doma to sa počíta“, platí aj v tomto prípade na sto percent. Je tiež absolútne jasné, že každý občan chce mať to svoje doma, a nie v zahraničí. Platí aj to, že chce urobiť všetko pre to, aby to „svoje“ dostal pod svoju (teda pod kontrolu svojho štátu – vlasti), a nebolo to pod kontrolou „tretej osoby“. Aj keď toto dnes neplatí napríklad v prípade úspor – peňazí občanov uložených v banke – pretože nad nimi nemá žiadnu kontrolu. Tu platí princíp dôvery a občan verí, že keď príde do svojej banky, táto mu jeho peniaze, ktoré má na účte, vydá. Záleží však na tom, akú časť. Ak sa jedná o väčšiu sumu (v mojej banke nad 5 000 EUR), musí si počkať niekoľko pracovných dní. Otázkou je, čo sa stane, ak týchto občanov, čo si budeme  chcieť vybrať svoje  vlastné peniaze, bude viac.  Koľko je slovo viac, ostáva zatiaľ záhadou.

Naše investičné zlato je „starostlivo“ uložené v Londýne.  No, aspoň sa to tak hovorí a vďaka  médiám, ktoré šíria len pravdu a čistú pravdu, veľká väčšina ľudí verí, že je tomu tak. Pesimisti si myslia, že už tam žiadne zlato nemáme, no optimisti sú presvedčení, že máme. Vláda tvrdí, že z uvedeného investičného zlata dostáva SR zisky, pretože toto investičné zlato slúži ako garancia na obchody, ktoré robí Bank of England. Toto nám ešte nikto fyzicky, reálne, teda ako  položku, (napr. štátneho rozpočtu v príjmovej časti) nepreukázal, ale verme našim politikom. No dá sa to donekonečna? Nie je to ako s niečím, čo nikto nevidel, ale veríme, že je ….

Čo bolo skutočným motívom na to, aby návrh takéhoto uznesenia bol predložený do NRSR? Ten skutočný dôvod nevieme, a ani sa ho v blízkej dobe asi nedozvieme. Vieme len toľko, že to malo byť ochranné opatrenie súvisiace s BREXITom, a aj ostatné krajiny svoje zlato stiahli do svojich krajín. Opäť: „Čo je doma, to sa počíta“. Kedy tie iné štáty začali riešiť otázku návratu zlata do ich domovských štátov? Ako dlho by trval proces návratu zlata na Slovensko? Toto nebolo Uznesením definované a v diskusii v pléne NRSR rozobraté.

Keď bolo Uznesenie predložené do NRSR, poslanci K-ĽSNS sa priklonili k optimistom, veriac, že investičné zlato z Londýna bude prevezené na Slovensko, a tak, ako sa s ním robia obchody Bank of England, obdobne s ním bude robiť obchody NBS. Prečo nie. Odôvodnenie Uznesenia predniesol poslanec Nemky zo strany SMER. Pre istotu a nespochybniteľnosť ho dávame v plnom znení:

5. 12. 2019 16:40:54 – 16:41:56 56. schôdza NR SR – 1.deň – B. popoludní

Nemky, Martin (SMER – SD) – poslanec NR SR Vystúpenie (text neprešiel jazykovou úpravou)

4. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi v krátkosti odôvodniť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (zaznievanie gongu) na prijatie uznesenia k návratu investičného zlata na územie Slovenskej republiky. Slovenská republika má svoje investičné zlato v objeme 31,69 tony a hodnote cca 1,377 miliardy euro dlhodobo uložené v Bank of England. Viaceré krajiny, ako napríklad Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Nemecko či Rumunsko, sa v poslednom období rozhodli vzhľadom na rôzne riziká stiahnuť svoje zlato z tejto banky na svoje územie. Identifikované riziká sú najmä pravdepodobnosť finančnej krízy a neistý vývoj súvisiaci s brexitom, ako aj nízka miera výnosnosti, ktorá predstavuje alebo sa pohybuje v rozmedzí od 0,2 do 0,4 % ročne. Krajiny dávajú prednosť fyzickému prístupu k vlastnému zlatu. A teda aj toto sú dôvody, prečo predkladáme tento návrh. Pán predsedajúci, možno toľko na úvod, viac informácií si, verím, povieme v rozprave.
   Ďakujem pekne.

Optimisti – poslanci K-ĽSNS – stále verili, že pravým dôvodom prevozu zlata je to, čo uviedol poslanec Nemky, a tým našim územím (ako uviedol poslanec Nemky) myslel Slovenskú republiku. Bolo tomu tak až do vystúpenia poslanca za SMER Muňka, ktorý povedal, že zlato má byť prevezené z Londýna do Frankfurtu! Vtedy aj poslanec – optimista, a aj akýkoľvek inteligenčne znevýhodnený poslanec pochopil, že Uznesenie síce hovorilo o presune zlata na Slovensko, ale SMER tým Slovenskom myslel Frankfurt. Pokiaľ mám dostatočné geografické informácie, Frankfurt nie je mestom v Slovenskej republike a je vzdialený 815 km od Bratislavy.

Okrem toho je potrebné si pozrieť zákon č. 566/1992 Z.z. o Národnej banke Slovenska, kde je jasne stanovené, že NBS je samostatná a nezávislá inštitúcia, teda banka, ktorá koná nezávisle a samostatne. Ani vláda Slovenskej republiky, a ani NRSR (I. až III. časť zákona) nemôže nariaďovať NBS, čo má a čo nemá robiť. Inými slovami, akékoľvek rozhodnutie, resp. uznesenie NRSR môže mať nanajvýš odporúčací charakter, ktorý môže, ale aj nemusí NBS rešpektovať. Okrem toho takáto operácia sa musí dôkladne pripraviť a robí sa v absolútnom utajení. O tom, že zlato je na Slovensku, by NBS mala informovať až v čase, keď už zlato bude ležať v trezoroch NBS.

Neprijatie Uznesenia o prevoze zlata na Slovensko v žiadnom prípade nezapríčinili poslanci K-ĽSNS. Poslanci K-ĽSNS nemohli podporiť presun Londýn – Frankfurt, pretože Frankfurt je stále súčasťou Nemecka. K tomu treba doplniť skutočnosť, že ani jeden poslanec NRSR svojim hlasovaním nemá žiadny vplyv na to, či bude NBS konať a urobí požadované opatrenia na prevoz zlata. Taká bola požiadavka v Uznesení.

Takže zopakujme si to ešte raz, aby to bolo každému jasné. Poslanci K-ĽSNS vytiahli hlasovacie karty z dôvodu, že celé toto Uznesenie bolo čudné  mútenie vody strany SMER, ktorá si týmto populistickým Uznesením chcela zvýšiť svoje preferencie pred voľbami. Poslanec Muňka to zaklincoval, odkryl účel Uznesenia, a uviedol aj najväčších optimistov v NRSR do rozpakov.

Slováci, ste si istí, že chcete naše Slovenské zlato previesť z Londýna do Frankfurtu, naozaj? Za toto mali poslanci K-ĽSNS zdvihnúť ruky? Ako by ste hlasovali vy?